Chalupná kronika 2024-2025

Piatok  27. 12. 2024    Deň nultý

            Na chalúpku prišla Majka, aby si v predstihu užila kľud a samotu, a taktiež zimu v chalupe.

Sobota  28. 12. 2024    Deň prvý

            V podvečer prichádza Pelé, Svaťa a Milan. Chalúpka je už  Majkou pekne vykúrená a navarená je šošovicová polievočka. Prvý príjemný večer na chalúpke, hráme Carcasone a Brain (ako potom už každičký večer).

Nedeľa  29. 12. 2024

            Krásny, slnečný deň. Pelé kdesi vyňúral, že na kopci Plieška nad Lovcami je dobre utajená rozhľadňa, nuž ideme tam. Cesta k nej nie je označená nijako, popis trasy z internetu  tiež nie je bohvieaký, vieme len že treba ísť okolo plota obory. Na plot narazíme ihneď nad dedinou, ale ktorým smerom ísť nevedno. Sympatickejšia je nám ľavá strana, ktorá smeruje do lesa – napravo sú lúky a tam vidíme, že plot sa ťahá doďaleka, kam až dovidno. Trafili sme sa presne naopak, a tak obchádzame celú oboru. Nie je vôbec malá, zavedie nás až k zubrej zvernici. Nuž si pohladkáme zubrov a vraciame sa nazad po cykloceste na druhej strane obory. Pliešku sme neminuli, akurát sme namiesto pôvodne plánovaných 2 kilometrov prešli osem. Bol to ale pekný výlet, aj vrchol Plieška milo prekvapil. Výhľad z rozhľadne stál za to.

            Opúšťa nás Majka, povinnosti ju ťahajú do Bratislavy. Večer trávime v trojici, ako ináč – karkason a brain.

Pondelok  30. 12. 2024

            Ráno pribudla Monika a Lubo. Pelého plánovaný výlet po vyhliadkach okolo Jedľových Kostolian sa ukázal nereálny, pretože Kostoľany sú ponorené do hustej hmly. Ideme teda na Drozdovo a na Inovec, dúfajúc že tá hmla je inverzná. Bola. Kostoľany sa v nej topili po celý deň, zatiaľ čo zvyšný svet bol jasný a slnečný. Cestou si vybehneme na Kamenný vrch nad Veľkou Lehotou, čo je jeden z najkrajších vyhliadkových kopcov na okolí. Z Inovca toho okrem Sitna veľa vidieť nie je. Na chate pod Inovcom spapkáme kapustnicu a chvíľami počúvame hru opitých gajdošov, potom zostúpime k autu na Drozdovo a hurá na chalupu. Tam už na nás čaká Ivan. Večer varené vínko, debata a neodmysliteľná hra Brain.

Utorok 31. 12. 2024   Silvester

            Spoločne ideme na hrad Hrušov. Prehliadka zrúcaniny je dnes vylepšená Monikinym výkladom, ktorá sa pozná s ľuďmi čo hrad opravujú a vie toho o histórii renovácie hradu pomerne dosť. Dnes je hmla úplne všade, primŕza na konároch stromov a robí lesy krásne. Chceme sa prejsť ešte obieleným lesom popri Žitave pri Kostoľanoch; okrem Pelého, Svati a Milana však ostatní prechádzku vzdávajú po pár metroch. Večer prišla Maja M. s kamarátkou Martou a Péťa. Príjemný Silvestrovský večer na chalúpke sa odlišuje od všetkých ostatných – dnes nehráme brain ani karkason, ale celý večer trávime v družnej debate a pri gitare a speve. Samozrejme aj pri varenom vínečku, ktoré nám (ako vždy) chystá Milan (on je na to odborník).

Streda  1. 1. 2025   Nový Rok

            Monika s Lubom idú už domov, Maja M. s Martou idú na Hrušov, ktorý včera zmeškali, a už sa nevrátia. Ostatní ideme cez Brezovo na kopec Lámaniny. Hmla je stále, stromy sú krásne biele už aj tu, okolo Nemčekov.

Štvrtok  2. 1. 2025

            Pred obedom nás opúšťa Péťa a Ivan, ostali sme zasa len traja mohykáni. Deň trávime prácou okolo chalupy a rúbaním dreva, večer krátka prechádzka na Drienky a Bošiakov štál.

Piatok  3. 1. 2025 

            Pôvodne sme plánovali  výlet ku Kľakovskému vodopádu pod  Vtáčnikom. Je to trocha náročnejšia a vzdialenejšia  túra na svahu Vtáčnika, chystám sa tam (zatiaľ neúspešne) už dva roky. Opäť z toho nebolo nič – cez noc napadol sneh. Ísť po zasneženej neudržiavanej ceste cez Pílu mi nepripadne rozumné, rovnako hľadať vodopád na zasneženom svahu Vtáčnika. Ostávame teda parkovať v Malej Lehote a vystúpime na Vojšín a Bujakov vrch, užívajúc si krásu zasneženej krajiny (čo tu veru v posledných rokoch nebýva).  Večer prišiel Borko s Danielkou.

Sobota 4. 1. 2025 

             Z Tekovskej Breznice stúpame na Pútikov vŕšok, čo je najmladšia sopka na Slovensku (a druhá najmladšia v Karpatoch). Vedie nás chodník – nechodník s miestnym značením. Kráter na vrchole vytušíme – v podstate zalesnený hrebeň do polkruhu, že sme na bývalej sopke vidno podľa všade prítomných červených sopečných kameňov. Nevidel som také nikde inde na Slovensku, také sú na Kanárskych ostrovoch. Potom pokračujeme k vulkanickej jaskyni Sezam – bývalý sopúch, kade unikali z podzemia plyny.  K jaskyni vedie nenápadný chodníček v strmom svahu. Jaskyňa Sezam je sila, na Slovensku naprostý unikát. Nechápem, prečo je tak zle prístupná a takmer utajená; všade inde vo svete by to bola turistická atrakcia. Nuž ale sme na Slovensku. Do Tekovskej Breznice zostúpime šialene strmým svahom divokým terénom (samozrejme by sa dalo aj pohodlne lesom, ale chlapcom sa toto zdalo lepšie). V Breznici sa lúčime s Borkom a Danielkou – idú na vlak domov. Na chalúpke sme opäť osireli  traja.

Nedeľa  5. 1. 2025 

            Počasie je stále hmlisté, sivé, podchvíľou drobno sneží. Ideme na krátky výlet na vrch Uherele nad Jedľovýni Kostoľanmi. Udivuje nás množstvo stôp po terénnych autách v snehu, zjavne patrí k miestnemu folklóru preháňať sa po lúkach. Cestou dole stretáme rodinku s dvomi malými deťmi, každé sedí na malej detskej štvorkolke, burácajúcej a smrdiacej, a hurá do zasneženého kopca. Nuž, taký je teraz svet.

Pondelok  6. 1. 2025     Traja králi

            V noci dážď a mráz, ráno slušná poľadovica.  Posledný deň na chalupe obvyklá činnosť – upratovanie, balenie a cesta domov. Našťastie do obeda mráz poľavil, z chalupy sme sa dostali bez nehody.

Osoby a obsadenie:  Pelé, Svaťa, Milan, Majka

                                 Maja M., Marta, Monika, Lubo, Péťa, Ivan

                                 Borko, Danielka      

Heslo chalupy:   Chňápal červený (tí čo hrali Brain vedia o čom je reč)