Tým koncom sveta nerozumej zánik, ako v Jakubiskovom filme. Táto správa je o našom oddielovom pôsobení v obci Runina, na úplnom severovýchodnom konci našej slovenskej zeme. Ďalej už sa končia cesty, ďalej je už Ukrajina a Poľsko, rozsiahle lesy, hory, medvede, vlci, ďalej už pokračujú iba lesné chodníky.

Jasná správa o konci sveta

(Bukovské vrchy, Runina 28.8. – 3.9. 2011)

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.

Boris si urobil v piatok okružný výlet po kostolikoch, jeho správu nájdete tu.

Tým koncom sveta nerozumej zánik, ako v Jakubiskovom filme. Táto správa je o našom oddielovom pôsobení v obci Runina, na úplnom severovýchodnom konci našej slovenskej zeme. Ďalej už sa končia cesty, ďalej je už Ukrajina a Poľsko, rozsiahle lesy, hory, medvede, vlci, ďalej už pokračujú iba lesné chodníky.

Nedeľa 28. 8. 2011

V podvečer prichádzame na chalupu v Runine, ktorú pre nás zabezpečil Borko, za čo mu patrí naša vďaka. Schádzame sa tu v zložení: Ivan, Peter, Majka, Milena, Bejka, Boris, Pelé, Svaťa, Vlado, Musto, Valika, Ctibor a Ondro.

Pondelok 29. 8. 2011

Dnes nás čaká prechod prvej časti hrebeňa na trase Runina – Sedlo pod Ďurkovcom – Ruské sedlo. Polovica z nás ide v opačnom smere, keď predtým odviezla dve autá pod Ruské sedlo, ktorými sa potom tá prvá skupina vráti. Cesta vedie peknými bukovými lesmi, iba sem – tam sa pomedzi samými bukmi objaví nejaký osamelý javor. Nie nadarmo sa tieto hory volajú Bukovské vrchy. Okolo vrcholu Pľaša sú husté lesy vystriedané rozsiahlymi poloninami s ďalekými výhľadmi.

Utorok 30. 8. 2011

Delíme sa na skupinu pešiakov a skupinu bicyklistov. Pešiaci pokračujú v prechode hrebeňa na trase Nová Sedlica – Čiertaž – Riaba skala – Ďurkovec – Runina (Pelé, Musto, Ctibor), oproti ide Majka s Valikou, Milenou a Ondrom s cieľom opäť odviezť domov auto z Novej Sedlice. Pelého skupina zdoláva hrebeň Bukovských vrchov superdiretisimou v ťažko priechodnom lese, keď predtým neprozreteľne uverili Mustovej GPS technike, dievčatá s Ondrom pokračujú v pochode až na Kremenec, lebo po Čiertaž je to pre nich málo. Bicyklisti zatiaľ šantia po starých asfaltových a neasfaltových cestách v doline priehrady Starina. Odskočia si aj do dedinky Jalová pozrieť drevený kostolík a na ceste domov s úsmevom zdolajú sedlo Karcaba. Vlado si ešte pred Runinou odskočí lesnou cestou pod Veľký Bukovec.

Večer konečne prichádza náš šéf Borko, ktorý sa pre chorobu nemohol zúčastniť od samého začiatku, a privádza so sebou Paľka.

Streda 31. 8. 2011

Dnes je na programe zlatý klinec akcie – výstup na Kremenec. Zúčastnia sa ho úplne všetci. Do Novej Sedlice sa presúvame autami, iba Vlado na bicykli. Výstup po červenej značke cez Stužický prales nemá chybu. V tejto časti je les bukovo – jedľový. Popod mohutnými bukmi rastú drobné jedličky, ktoré čakajú na svoju príležitosť. Pretože ich život je o pár sto rokov dlhší, ako bukov, čakajú, až buky nad nimi vekom uhynú, čím sa pre nich vytvorí životný priestor a umožní im vyrásť v mohutné jedle. Zaujímavý les.

Na vrchole Kremenca sa stretajú tri štáty – Slovensko, Poľsko a Ukrajina. Nuž si odskočíme na Ukrajinu (iba pár metrov), potom do Poľska – tam trocha ďalej, vystúpime na Veľkú Ravku, ktorá je svojimi 1307 metrami najvyšším vrcholom Bukovských vrchov (Musto a Boris pokračujú až na Malú Ravku). Potom ideme po hrebeni na Čiertaž a po zelenej značke nazad do Novej Sedlice. Iba skalní chodci Boris, Ondro a Peťo idú až do Runiny po hrebeni pešo.

Štvrtok 1. 9. 2011

Opäť sa delíme na družstvo pešiakov a družstvo bicyklistov, tí sa potom delia na množstvo ďalších podskupín. Pešiaci dnes dokončia etapový prechod hrebeňa Bukovských vrchov na trase Ruské sedlo – Černiny – Balnica – Osadné, opäť v dvoch skupinách proti sebe, autá sú v Ruskom sedle a v Osadnom. Na Černinách prechádzajú okolo ďalšieho trojhraničného kameňa Slovensko – Maďarsko – Nemeckého. Že tu Maďarsko ani Nemecko nie sú? Ale v roku 1939, kedy tu bol tento kameň osadený, boli. Borko s Paľkom a Mustom na hrebeň nejdú, z Ruského sedla zostupujú po asfaltke do Poľska do Majdanu, odkiaľ sa potom odvezú do Balnice vláčikom. Ten chodí len do konca augusta a keďže je dnes už september, musia pre nich vypraviť zvláštny vláčik, teda drezínu. V Poľsku to nie je problém. V sedle Balnica sa stretajú s pešiakmi a zostupujú pekným a veľmi hodnotným náučným chodníkom do Osadného. Bicyklisti Vlado a Svaťa si prejdú dedinku Ruský Potok s kostolíkom, potom si pozrú miniatúry kostolíkov v Uliči, vyšplhajú sa asi dva kilometre po novopostavenej ale zanedbanej ceste z Uliče do Uble, nakuknú do Ukrajiny a spustia sa dolu až do Uličského Krivého, kde si okrem kostola pozrú aj hrob a miesto, kde žil Igumen Ignatij a potom cez Ulič, Kolbasov a Topoľu prídu domov do Runiny.

Piatok 2. 9. 2011

Dnes sa program partie triešti na množstvo individuálnych výletov, v podstate si robí každý svoj program. Borko s Paľkom a Ondrom odchádzajú domov, idú na autobus do Ruského Potoka cez sedlo pod Bukovcom, Majka ich odprevádza. Sama potom pokračuje cez hrebeň do Uličského Krivého, kde na ňu čaká auto, ktoré tu nechal Pelé, ktorý ide so Svaťou do Ruského Potoka. Valika s Milenou, Mustom a Ctiborom idú na Sninský kameň, bicyklisti bicyklujú každý niekde inde,  Bejka stráži chalupu a vo voľnej chvíli pre nás robí palacinky. Bicyklisti sa delia na tri skupiny – individualistov Vlada a Borisa, ktorí spočiatku idú po rovnakej trase z Runiny do Uliča a odtiaľ cez Nastaz. Vlado ide prvý a cestou z Uliče do Uble zablúdi, čo mu skomplikuje jeho plány ísť na bicykli pozrieť na Ukrajinu miesto dopadu meteoritu z roku 1866. Definitívne sa vzdáva svojho cieľa až tesne pred hranicou v dedine Ubľa, keď musí pod dohľadom detičiek tmavej pleti lepiť defekt. Ešte sa zo zvedavosti odvezie na hranicu, kde je pusto a prázdno a nechápe, keď mu turisti prichádzajúci z Ukrajiny tvrdia, že autá čakajú na hranici dve hodiny. Otočí sa, zregeneruje v miestnom motoreste a cez Kolonické sedlo, Stakčín a (opäť) sedlo Karcaba sa vracia do Runiny. Boris mal viac šťastia, ale asi aj rozumu a podarilo sa mu prejsť cez hrebeň Nastazu do dedinky Ruská Volová, odtiaľ pokračuje cez Kalnú Roztoku do Stakčína a potom okolo priehrady Starina do Runiny. Cyklisti Ivan a Peter bicyklujú dole dolinou popri Uličke, odskočia si aj do Ruského Potoka a potom cez Ulič pokračujú až do Novej Sedlice. Odtiaľ sa po občerstvení v penzióne vracajú domov do Runiny. Večer odchádza Valika s Ctiborom.

Sobota 3. 9. 2011

Náš pobyt v Runine sa definitívne končí. Ešte sa zastavíme v skanzene v Humennom, urobíme si fotku s prútenou vílou v Čičave, kde sa aj naobedujeme a potom dlhá cesta cez celé Slovensko domov.

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.

Pelé, Vlado