Veľkonočné sviatky trávi Pele aj s rodinkou už tradične v prírode. Tento rok sa k nemu pridali aj Milan Patrovič so synom Lukášom a Vlado Ješko s Renatkou. Cieľom ich výletu bolo mestečko Vranov nad Dyjí a okolitá krajina Podyjí, ktorú spoznávali najmä na bicykloch.

Podyjí – Thayatal na bicykloch, Veľká noc 2010

Fotografie môžete nájsť na stránkach Picasa.

Piatok 2. apríl 2010

Čížov – Hardeg – Merkersdorf (hrad Kaja) – Niederfladnitz – Mirtterretzbach – Hnanice – Šobes – Lukov – Čížov, spolu 47 km

O jedenástej pred obedom parkujeme naše tri autá na lúke pri Čížove, sedláme bicykle a vyrážame. Sme v zostave Pelé so svojimi babami Svaťou, Barborkou a Lenkou, Vlado s Renátkou a Milan so synom Lukášom. Začíname z kopca, dole k Dyji. Dolu kopcom to dobre frčí, že sme v tom fofri ani nezbadali odbočku k prvej atrakcii dnešného výletu – Hardegskej vyhliadke. Drevená plošinka na skale vysoko nad riekou, odkiaľ je úžasný výhľad na údolie Dyje a mestečko Hardeg. Škoda. Ani sa nenazdáme a už prechádzame po moste do Rakúska. Pred nami sa týči mohutný starobylý hrad Hardeg. Ten obchádzame a pokračujeme ďalej stúpaním smerom na Retz. Hoci sa nachádzame na diaľkovej cyklotrase Kamp – Thaya – March – Radweg, ideme po ceste spolu s autami, niet tu žiadnej zvlášť vybudovanej cyklistickej cesty. Tak tomu bude aj všetky nasledujúce dni v Podyjí.

V Merkersdorfe odbočujeme (asi 1 km) k zrúcanine hradu Kaja. Mohutný hrad ukrytý v lesoch, bohužiaľ ale do mája zatvorený a tak si ho pozrieme len zvonka.

Pred Niederfladnitzom odbočujeme východným smerom na Nationalpark Thayatal Radweg. Hoci na mape vyzerala ako nenápadná cestička, v skutočnosti je to frekventovaná autová cesta. Za Mitterretzbachom sa opäť vraciame na Moravu. Opäť zjazdujeme dole k Dyji, po visutej lávke prechádzame na jej druhý breh a znova strmo stúpame na kopec zvaný Šobes. Vrchol tohoto kopca, z troch strán obklopeného meandrom rieky, pokrýva veľký vinohrad; miestna klíma dáva vínu z jeho hroznov špecifickú chuť, Šobeské víno je pojem. Vo vinohrade je stánok, kde ho aj možno ochutnať, dnes ale bohužiaľ zatvorený. Šobeské víno teda neochutnáme.

Pokračujeme ďalej stúpaním a po lesnej ceste smerujeme do Lukova. Je to ešte dosť ďaleko a kým tam prídeme, máme toho všetci dosť. Už sa nám ani nechce odbočiť k zrúcanine Nového hrádku, ktorý bol na dnes taktiež v pláne, už to ale nestíhame. Záverečný úsek z Lukova do Čížova nás napokon odrovná všetkých – podľa mapy to vyzerá byť brnkačka, v skutočnosti je to opäť hojdačka dole – hore po strmých kopcoch, v lese po miestami zablatenej ceste. Po siedmej večer sme konečne pri autách, máme toho všetci dosť.

Potom už len krátky presun do Vranova nad Dyjí, kde máme v penzióne Drops ubytovanie, a bohatá večera v Country reštaurácii, kde varia naozaj znamenite, len keby tu nebolo tak nahulené (aj na Čechov treba fajčiarsky zákon).

Sobota 3. apríl 2010

A.Vranov nad Dyjí – Lančov – Bítov – Korolupy – Uherčice – Podhradí nad Dyjí – Starý Petřín – Vranov nad Dyjí, spolu 53 km

Ráno sa prebúdzame do hmly, Vranovský zámok, ktorý sa vypína na skale rovno nad nami je vypnutý, teda ho nevidno. Namodralá farba hmly ale dáva tušiť, že sa jedná o inverznú oblačnosť, ktorá sa čoskoro rozplynie. Tak aj bolo, pred desiatou hodinou rannou sa hmla dvihla a nás čakal krásny, teplý, slnečný deň, celkom iný ako bol včera (včera bolo po celý deň zamračené a riadna kosa).

Renátka po včerajšku vyhlásila, že si na bicykel už nesadne, a tak aj s Vladom ostávajú v penzióne a robia si vlastný program. Ostatní vyrážame smerom na Lančov, opäť po autovej ceste. Na začiatok, ako ináč, strmé stúpanie z údolia Dyje; keď sme už od rieky dostatočne ďaleko, pohybujeme sa po mierne zvlnenej planine, tu už terén nie je taký náročný ako pri rieke. Prvá zastávka je na zrúcanine hradu Corštejn. Pekné. Potom opäť sfičíme dolu k Dyji, prejdeme po moste, aby sme na druhej strane mohli vystúpať do výšky k hradu Bítov, Na nádvorí parkujeme naše tátoše a ideme na prehliadku zámku. Stála za to. Okrem pekných interiérov vidíme aj unikát – jedinečnú zbierku vypchatých psov a mačiek, aká sa nachádza iba na tomto hrade. Potom zasa dole rovnakou cestou dole k Dyji, chvíľu pohodovo popri nej, aby sme vzápätí opäť mohli vystúpať na náhornú planinu nad riekou. Onedlho sme v Uherčiciach, najvzdialenejšom bode našej dnešnej etapy. Odteraz sa už budeme iba približovať k domovu. Máme už prázdne brušká, ideme sa najesť do miestnej krčmy. Síce nám pani kuchárka pripálila rezne (vykompenzovala to banánom), okúsili sme však miestnu veľkonočnú špecialitu – zelené pivo („veľkonočnú“ hovorím preto, lebo ho v pivovare Starobrno varia iba na zelený štvrtok). Zvláštne vzhľadom, jedinečné chuťou. Je trištvrte na šesť, keď odchádzame z Uherčíc. Vzhľadom na to, že sme vlastne v polovici dnešnej etapy, nemôžeme sa už veľmi poflakovať. Schádzame opäť parádnym zjazdom k Dyji, potom konečne pár kilometrov rovný úsek po brehu. V Podhradí nad Dyjí fotíme zrúcaninu hradu Frejštein nad nami, na ten už čas neostal. Nie veľmi strmým, o to dlhším stúpaním sa opäť dostávame na náhornú planinu, potom už ľahším zvlneným terénom cez Starý a Nový Petřín do Vranova nad Dyjí. Prichádzame o trištvrte na osem, stihli sme to tak-tak do tmy. Večer dobre padne Milanovo varené vínečko.

B.Vranov nad Dyjí, okruh cez mesto a zámok, priehrada Vranov nad Dyjí, Lesná – motocyklové múzeum.

Peleho skupina vyráža na ďalšiu cyklotúru a my s Renatkou na pešiu túru na zámok Vranov nad Dyjí. Po prehliadke zámku, ktorá nám zabrala asi hodinku, pokračujeme lesoparkom k Felicitine studánke, odtiaľ ďalej parkom k rieke Dyje, do časti mesta zvanej Benátky. Prechádzame cez most, fotíme si zámok od rieky, prejdeme okolo domov, ktoré sú tesne nad riekou a ideme sa naobedovať do penziónu.

Po obede na príjemnom jarnom slniečku sa balíme a vyrážame na priehradu. Som prekvapený mohutnosťou priehrady (priehradný betónový múr má výšku takmer 60 metrov) a ľutujem, že som si zabudol v aute fotoaparát. Asi hodinku sa poprechádzame popri priehrade, nakúpime nejaké sladkosti a vyrážame domov.

Po ceste máme ešte dve zastávky – múzeum motocyklov v dedinke Lesná a Vinotéka na začiatku Znojma, kde si kupujeme niečo na pamiatku z týchto krajov.

Nedeľa 4. apríl 2010

Vranov nad Dyjí – Vranovská priehrada – Lesná – Horní Břečkov – Lukov – Nový hrádek a späť rovnakou cestou, spolu 42 km

Opäť krásny deň. Sme už iba šiesti. Dnes máme v pláne kratšiu, oddychovú trasu. Smerujeme k hrádzi Vranovskej priehrady, potom pomedzi chaty popri Švýcarskej zátoke, nasleduje (ako už ináč ) strmý kopec od Dyje do Lesné. V Lesnej navštívime múzeum motocyklov (unikátna zbierka starých strojov, zavspomíname si na mladosť), obzrieme si starý veterný mlyn. Potom pohodovo do Lukova, odtiaľ chvíľu po už z predvčerajška známej ceste, napokon odbočíme na zrúcaninu Nového hradu. Aj keď ideme k Dyji, napodiv veľmi neklesáme, pretože hrad stojí na skale vysoko nad riekou. Máme šťastie, je dnes otvorený. Obzrieme si zrúcaninu (ktorá tu v bývalom zakázanom hraničnom pásme ostala iba preto, že bolo ťažké ju celú zbúrať; aj tak sa na dnešnom výzore tohto hradu viac ako zub času podpísali roky socializmu), pokocháme sa nádhernou vyhliadkou na neskutočný meander rieky Dyje, potom sa vydáme na spiatočnú cestu. Dnes sme sa vrátili z túry nezvykle skoro. Na záver dňa sa ideme opäť dobre napapkať do začmudeného Country baru.

Pondelok 5. apríl 2010

V noci pršalo, ráno je zamračené a zima. Dnes už necháme bicykle oddychovať. Opúšťame útulný penzión. Prvá zastávka je po pár sto metroch na zámku Vranov nad Dyjí, ktorý si konečne pozrieme (keď už sme sa naň štyri dni pozerali). Potom pokračujeme do Rakúska do starobylého mesta Drosendorf Stadt, akciu potom zakončíme v Retzi prehliadkou mohutných vínnych pivníc. Tých pivníc je pod mestom vyhĺbených viac ako 20 kilometrov, prehliadka len malej časti z nich zaberie poldruhej hodiny. Potom už smerujeme k domovu.

Text: Pele a Vlado Ješko
Fotky: Pele a Vlado Ješko