Tak, ako sa Alpy v Rakúsku na východe začínajú Wienerwaldom, tak sa na opačnej strane na západe končia Bregenzerwaldom. Strmé končiare, z rozľahlých lúk vystupujú mohutné skaliská, pod tým husté lesy. Mohutné končiare Lechtálskych a Algauerských Álp, Silvrety a Rätikonu, ktoré Bregenzský Les obklopujú, tvoria dramatickú kulisu. No a do týchto idylických, oku lahodiacich kopcov sme v júli tohto roku zavítali.

Bregenzerwald

16. – 24. júl 2011

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.

Tak, ako sa Alpy v Rakúsku na východe začínajú Wienerwaldom, tak sa na opačnej strane na západe končia Bregenzerwaldom. Ten západný les je však o niečo skalnatejší, viac pripomínajúci skutočné Alpy. Pohorie je tvorené dolomitom, čo mu dodáva osobitý ráz. Strmé končiare, z rozľahlých lúk vystupujú mohutné skaliská, pod tým husté lesy. Mohutné končiare Lechtálskych a Algauerských Álp, Silvrety a Rätikonu, ktoré Bregenzský Les obklopujú, tvoria dramatickú kulisu. No a do týchto idylických, oku lahodiacich kopcov sme v júli tohto roku zavítali. Ubytovanie sme mali zabezpečené v súkromí v malebnej horskej dedinke Schoppernau, odkiaľ sme každý deň podnikali výlety do okolia. A pretože je v niektorých rakúskych krajoch zvykom k zaplatenému pobytu pridávať aj voľný lístok na lanovky v priľahlej horskej oblasti, prispôsobovali sa tomu aj naše túry.

Nedeľa 17. 7. Karhorn 2412 m

Zobudili sme sa do krásneho rána. Predpoveď počasia však bola nemilosrdná – na obed príde oblačnosť od západu a po zvyšok dňa bude výdatne pršať. Preto sme sa poponáhľali hneď na prvú lanovku z Warthu, ktorá nás vyviezla do dvetisíc metrovej výšky pod Warther Horn. Do sedla medzi Warther Hornom a Karhornom ideme po pohodlnom chodníčku, zo sedla na vrchol stúpa po hrebeni zaistený klettersteig (obtiažnosť B-C). Kým sme vyliezli na

vrchol, všade navôkol sa nakopili mraky. Zostup východným rebrom sme zvládli v pohode, potom však už prišla hmla. Načasované sme to mali naozaj perfektne- pršať začalo, až keď sme vystúpili vo Warthe z lanovky, a potom už pršalo po celý zvyšok dňa.

Pondelok 18. 7. Winterstaude 1877 m

Ráno úplne iné ako včera, také pochmúrne, ale aspoň že neprší. Vyberáme preto najnižší kopec z lanovkovej ponuky. Odvezieme sa kabínkovou lanovkou z Bezau na hrebeň, potom po lúkach smerom na Winterstaude. Záver výstupu je po hodne exponovanom hrebeni zaistený lanom. Z vrcholu toho veľa nevidíme, nad horami sa prevaľujú hmly a popŕcha. Máličko výhľadov nám bolo dopriate poobede na zostupe, keď sa hmla dvihla, stáli veru za to.

Utorok 19. 7. Glattmar 1930 m, Glatthorn (Damulser Horn) 2138 m

Z obce Sontag sa vyveziem lanovkou na Stein, odtiaľ strmo hore 600 výškových metrov po lúkach (1 ¾ hodiny). Je opäť (výnimočne) krásne počasie a tak máme možnosť obdivovať Bregenzer Wald v celej svojej kráse, a veru je čo obdivovať. Už som v Alpách čosi pochodil, ale oblasť Bregenzer Wald a okolitých kopcov hodnotím ako jednu z tých krajších, ktoré som navštívil. Nádherné výhľady z vrcholu, potom zostup nazad k lanovke. Máme ešte čas a stále je pekne, nuž urobíme ešte jednu túru – zo sedla Faschina sa vyvezieme sedačkovou lanovkou, potom vystúpime na najvyšší vrch Bregenzského Lesa Glathorn (Damulser Horn).Ak chceme stihnúť poslednú lanovku nadol nemáme veľa času, zoberieme to svinským tempom a za 27 minút sme na vrchole. Výhľady sú stále pekné, aj keď hradba mrakov blížiaca sa od západu dodáva krajine pochmúrny ráz. O štvrtej popoludní sa vezieme lanovkou nadol a to už na nás dopadajú prvé kvapky. Prší (či skôr leje) potom už po celý večer.

Streda 20. 7. Lindau, Bregenz

Prší od rána, bez prestania celý deň. Dnes sa toho v horách veľa robiť nedá. Zaraďujeme kultúrnu vložku a ideme si pozrieť pekné stredoveké mestečko Lindau pri Bodamskom jazere na Rakúsko – Nemeckej hranici, cestou späť sa zastavíme v meste Bregenz, podľa ktorého dostalo názov celé pohorie.

Štvrtok 21. 7. Kanisfluh 2044 m, Diedamskopf 2080 m

Ráno nečakane pekne, slnečno. Lanovkou z Melau na Alphof Rosstelle, odtiaľ výstup na Kanisfluh (najvyšší vrchol masívu Holenke) – krásny kopec zakončený mohutnou skalnou stenou, na ktorý sa neustále pozeráme z okna (teda pokiaľ práve výnimočne nie je hmla). Ponáhľame sa, pretože meteorológovia predpovedajú pekné počasie iba do obeda. Nemýlili sa – päť minút pred dvanástou prichádza dážď a je po výhľadoch. To už sme ale na vrchole a dávame sa na zostup.

Vo štvrtok jazdí naša lanovka zo Schoppernau na Didamskopf aj večer. Aby si mohli turisti pozerať západ slnka. To teda dnes pre mraky nehrozí, ale čo s načatým večerom – sadáme na lanovku a vezieme sa do výšin v ústrety hmle. Ako vraví Barborka – ideme si pozrieť hmlu od prostriedku, v podstate ale dúfame, že sa mraky snáď aspoň na pár chvíľ roztrhnú. Na vrchol kopca vystúpime v hmle a daždi, potom sa nejaký čas motáme na vrcholovej stanici lanovky, počúvneme si pekný koncert belgického speváckeho zboru, a mraky stále nič. Už sme to vzdali a vydávame sa na spiatočnú jazdu lanovkou, keď tu zrazu slnko, mraky z vrcholu odchádzajú. Na šľak trafenie, stačilo ostať na vrchole o päť minút dlhšie! Nuž aspoň vystúpime na medzistanici a večerné fotky robíme z poloviny kopca.

Piatok 22. 7. Hochblanken 2058 m

S počasím už je to veľmi biedne. Opäť prší s kratšími či dlhšími prestávkami od rána. Napriek tomu vyrážame na túru – z Damuls lanovkou na Uga Alp, tam čakáme hodinu pri pive a Radleri v krčme na koniec dažďa, potom vystúpime na Hochblanken a ďalej po hrebeni cez Ragazeblanken po sedlo Sunser Joch, cca 2 hod. Medzičasom sa ako – tak vyjasnilo (teda rozumej že sa zdvihla hmla) a výlet tým nadobudol atmosféru. Nazad k lanovke traverzom popod hrebeň.

Sobota 23. 7. Kreuzle cca 1850 m

Opäť prší od rána. Z pohodlia nášho dočasného príbytku sa vymotáme až poobede, keď trocha dážď ustal. Vezieme sa opäť lanovkou na Diedamskopf, hore je hmla a prší. Sám vyrážam do hmly po hrebeni do sedla Diedamssattel, ostatní to v tom počasí vzdávajú. O pár desiatok metrov nižšie sa ocitám pod mrakmi a môžem sa kochať krásou okolitej krajiny. Zo sedla Diedamskopf krátky výstup na bezvýznamný a bezmenný kopček nad sedlom (podľa mapy asi Kreuzle), potom zostup na medzistanicu lanovky, tak-tak že to stihnem pred záverečnou. V Schopernau sa všetci opäť stretáme pri mohutnom vodopáde nad dedinou. Večer je odrazu nečakane pekný – vlastne prvý večer, odkedy sme v Bregenzer Walde. Krásny západ slnka na rozlúčku.

Nedeľa 24. 7. opäť Diedamskopf

Ten krásny večer včera, to bol len taký kŕč počasia. Ráno opäť hmla, dážď, zima, na horách nasnežilo. Do tretice sa vezieme lanovkou na Diedamsklopf, dnes za účelom pozrieť si, ako vyzerá v zime. Hore je 5 cm snehu. Potom sa lúčime s pánom Madlenerom, u ktorého sme po celý týždeň bývali, a vydávame sa na dlhú cestu domov.

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.