Cyklonemčeky 2016

12. ročník, 27. – 29. máj 2016

Sobota 28. máj, túra prvá.

Ráno vyrážame hore lúkou nad Nemčekmi, pokračujeme na Bresovo a ďalej červenou značkou. Terén je na mnohých miestach dosť rozbahnený, často nám treba zosadať. Sme celkom radi, keď prichádzame na asfaltovú cestu vedúcu do Hlbokej doliny. Vodca Pelé nás ubezpečuje, že už dnes asfalt neopustíme (a skoro to tak aj mohlo byť). Rýchly zjazd do Hlbokej doliny si všetci užívame, stúpanie Nestašovou dolinou už menej, ale v pohode. Potom opäť zjazd na Drahožickú hutu. Tam malý technický problém v podobe Milanovho defektu. Zachraňuje ho Miro, pretože z dvoch náhradných duší, ktoré si Milan so sebou vezie, mu na bicykel nepasuje ani jedna. Potom klesáme Drahožickou dolinou. Vzápätí prichádzame k smerovníkom, označujúcich novú cyklocestu, ktorá nám cestu na Vrchhoru skráti zhruba o 12 kilometrov (pôvodný zámer bol zísť Drahožickou dolinou až do Veľkých Uheriec a potom k Vrchhore stúpať frekventovanou cestou Veľké Uherce – Skýcov). Neváhame a odbočujeme na značkovanú cyklotrasu… Spočiatku je terén rozrýpaný, bahnitý, nezjazdný. To sa čoskoro zmení, vravíme si. Zmenilo sa iba to, že sa bahno zmenilo v jemný, šmykľavý prach, navyše sa cesta stáva strmšou a strmšou, až je najstrmšia, stúpanie určite viac ako 30 – percentné. Tu už je problém bicykle tlačiť, o nejakej jazde nemôže byť ani myšlienka. Nohy sa v prachu šmýkajú, jeden krok hore a dva šmyky dole, prekonávame hlboké ryhy a hrbole. Z každého piateho stromu sa na nás smeje veľké červené „C“. Je to paradox: po celý deň sa dnes pohybujeme po lesných cestách, ako cyklotrasy neoznačených, všetky sú v pohode zjazdné. Akonáhle odbočíme na oficiálnu cyklocestu, už sa o zjazdnosti nedá hovoriť vôbec, a to ani v jednom smere. Prosto, na Slovensku je to tak. Našťastie tento úsek meria iba jeden kilometer (je otázne čo je lepšie – či tlačiť 1 km v takomto teréne alebo ísť 12 km po asfalte), po prekrížení štátnej cesty už na Vrchhoru pokračuje pohodlná asfaltka. Na Vrchhore necháme bicykle a pešo vystúpime na Michalov vrch s peknými výhľadmi. Tu sa od nás oddeľuje Vlado, ktorý, keďže sa od narodenia volá Ješko, chce navštíviť blízku Ješkovu ves. Ostatní sa vraciame rovnakou cestou (teda okrem tej úžasnej „cyklocesty“) Nestašovou dolinou do Hlbokej doliny, ktorú si potom prejdeme celú a okruhom s miernym stúpaním sa dostaneme na Bresovo a odtiaľ na naše Nemčeky. Najazdili sme 47 km, Vlado o dosť viac.

Večer tradičný guláš, bez toho už Cyklonemčeky nemôžu byť. Prichádza Bejka a Ctibor.

Nedeľa 29. mája, túra druhá

Miro s Majkou nás večer po guláši opustili, Ctibor s Bejkou si urobia pešiu túru, na bicykel dnes vyrážame iba štyria. Našim cieľom je arborétum Mlyňany, kam sa dostávame cez Machulince, Žitavany, Prílepy a Veľké Vozokany, kde si obzrieme veľkú kovovú sochu leva, postaveného tu na pamiatku víťaznej bitky s tureckými vojskami. Arborétum v Mlyňanoch si pozrieme iba veľmi zbežne, na dôkladnú prehliadku veľkého areálu by to chcelo oveľa viac času, než máme k dispozícii. Ale aj tak to stojí za to. Do Zlatých Moraviec musíme ísť kus po rušnej magistrále Nitra – B. Bystrica, ale je tu dostatočne široká krajnica, tak si s autami vzájomne neprekážame. Potom cez Topoľčianky do Hostie, kde sa občerstvíme dobrým vychladeným pivečkom, na záver stúpanie z Hlbokej doliny do Jedľových Kostolian a potom na chalupu. Dnes to bolo 55 km.

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.