Klubová dovolenka v sedle Prašivá

Toho roku pre nás Borko vybavil chatu v sedle Prašivá vo Veporských vrchoch. Chata bola v chatovej oblasti, nebola to taká lesná chata na samote, na aké sme boli zvyknutí v minulosti. Bývanie v nej bolo pohodové a kľudné, aj keď trochu stiesnené.

Sobota 31. 7. 2021

            Postupne sa na chate schádzame. Prvý prišiel Borko s dievčatami a sudom piva, súčastne aj  Ivan s Peťom, Bejkou a Jožom. Ihneď sa dali do varenie gulášu. Po nich prišiel Pelé so Svaťou, Majkou a Borisom a ihneď sa dali do hubárskeho prieskumu okolitých lesov a v prípade Borisa do prieskumu kešiek. Neskôr prichádzajú  trnavskí chlapci s Paľkom a Ctiborom a ako posledný Tomáš s Barborkou a psíkom Labkou. Večerný guláš je dnes obzvlášť dobrý.

Nedeľa 1. 8. 2021

            Počasie je vachrlaté, zrána prší. Keď ustane, vyrážame všetci spoločne na Poľanu. Autami sa vyvezieme po šialene rozbitej ceste k horskému hotelu Poľana, odkiaľ to už na vrchol nie je ďaleko.  Vzhľadom na dnešný charakter počasia, keď podchvíľou zaprší, je to najlepšie riešenie. Boris si ešte pridá túru do podhoria Poľany na Malčekovu skalu, kde ho Pelého posádka (Svaťa, Paľko) vyzdvihnú. Absolvujú pri tom blúdenie cestami aj necestami cez rozľahlé podpolianske lazy, z ktorých je aj navigácia tumpachová. A tak sa stalo, že sem Boris prišiel pešo z Poľany skôr ako oni autom. Malčekova skala je celkom pekné výhľadové miesto, ináč nič moc.

Pondelok 2. 8. 2021

            Počasie sa umúdrilo, a tak vyrážame všetci spolu z chaty na vrch Bykovo. Je to zalesnený kopec úplne bez výhľadu, len cestou naň z lyžiarskej zjazdovky pozeráme na našu chatu.  Pokračujeme do Látok, kde niektorí počkajú v krčme na autobus, väčšina však ide nazad na chatu pešo, každá skupinka inou trasou. Boris s Majkou si túru predĺžili, nejdú cez Látky, ale cez Detviansku Hutu.

Večer prichádza Zdeněk a Maťo, množíme sa.

Utorok 3. 8. 2021

            Hlavná skupina ide na Klenovský Vepor zo Skorušinej (tam autami). Väčšina z nich aj na vrchol vystúpila, okrem malej skupinky, ktorá si cestu chcela skrátiť terénom a beznádejne zablúdila.  Boris s Majkou sa od nich odpájajú a idú bočným hrebeňom na Slopovo a do Kokavy nad Rimavicou. Pelé so Svaťou, Zdeňkom, Paľkom, Ctiborom a Bejkou s nimi nejdú, ale stúpajú zo sedla Chorepa k rozhľadni na Slopove (nádherné miesto, výhľady doďaleka na všetky svetové strany) a ďalej hrebeňom do sedla Pereš a Havrilova, v protismere Majke s Borisom. Spolu sa potom stretname v Kokave nad Rimavicou. Ctibor dopravou autom ohrdol a pokračoval z Havrilova pešo cez Drahovú a prameň Ipla na chatu.

Peťo dnes celý deň bicykluje po okolitých lazoch.

Streda 4. 8. 2021

            Opäť ideme všetci z chaty na rovnakú trasu, ale nie spolu. Akosi niet záujmu, každý sa zbalí a odíde, niekto povie ahoj, iný nič. Stúpame k prameňu Ipla, potom po hrebeni z krásnymi výhľadmi na Veporské vrchy, ktorým dominuje majestátny Klenovský Vepor, na Čiertaž a Drahovú. Spolu sa stretneme až v cieli v penzione Family v Kokave – Háji. Počet vypitých pív sa pochopiteľne odvíja od toho, kto ako skoro vyrazil na túru a ako sa ponáhľal. Niektorí tu čakali na autobus takmer 4 hodiny, iní iba pol hodiny. Majka s Borisom pokrračovali po červenej značke a potom po asfaltovej ceste až do Kokavy nad Rimavicou. Spolu sa stretneme v autobuse do sedla Prašivá.

Peťo opäť bicykluje, dnes sa k nemu pripojil aj Ivan. Poobede nás opúšťa Bejka a Tomáš s Labkou.

Štvrtok 5. 8. 2021

            Počasie je dnes daždivé. Doobeda ešte ako-tak, na poobede ale meteorológovia predpovedajú Sodomu (aj s Gomorou). Pelé so Svaťou, Zdeňkom, Paľkom a Jožom vyrážajú za kultúrou. Navštívia kostol v Kraskove, ktorý zvonka nie je ničím zvláštny, vo svojom vnútri však ukrýva úžasné staré fresky, škoda nevidieť. Potom pokračujú do Driečan, kde žil zberateľ rozprávok Pavol Dobšinský (žije ním celá obec – všade možno vidieť drevené postavičky z rozprávok; škoda len, že obec z toho nedokáže nič vyťažiť, ani krčma tu nie je a tak turisti nemajú kde minúť  svoje euráče, ktoré by mohli poslúžiť obci). V krátkom bezdaždivom období absolvujú malý, ale pekný výlet Drievnčanským  krasom po naučnom chodníku s hodnotnými náučnými tabuľami. Takých veru na Slovensku veľa niet.  Už za dažďa si ešte pozrú pamätník kyjatickej kultúry (staroveké pohrebisko) v obci Kyjatice a potom už za stále silnejúceho dažďa smerujú na chatu.

            Každý dnes má program iný, prispôsobený dažďu. Niekto sedí na chate, Boris hľadá kešky na okolí,  trnaváci idú do Lomu nad Rimavicou a iná skupinka  na blízku Grapu a keď ich chytí dážď, skryjú sa v hotelovej krčme na Mlákach. Hodlajú tu posedieť, kým neprestane pršať, ale keďže sa dážď vôbec netvári, že by mal niekedy ustať, neostáva im iné ako zmoknúť, aby sa dostali na chatu a nezmeškali večeru. Dnes bude mimoriadne dobrá – Borko nakúpil mäsko na grilovanie a Jano kúri v kozube, aby bola pahreba.

Piatok 6. 8. 2021

            Opäť je pekne, mokré intermezzo sa skončilo. Ideme opäť všetci spolu, dve skupiny protismerne z Málinca do Ďubákova (druhí naopak). Všetci sa stretneme pri kaplnke pri osade Brložno, potom pokračujeme každá skupina svojim smerom – jedni lesom stále z kopca do Málinca, druhí po krásnom lúčnatom hrebeni s výhľadmi do Ďubákova. Boris je  výnimka, táto trasa je preňho nedostatočná, a tak pokračuje sám cez Kokavu – Háj a Drahovú pešo na chatu, kam prichádza večer.  To už nás opúšťa hlavný šéf akcie Borko a zanecháva nás na chate ako také siroty. Ráno odišiel aj Ctibor, lebo mal po dažďoch mokré topánky a v takých sa zle chodí.

Sobota 7. 8. 2021

            Pekný týždeň sa skončil. Upratujeme chatu a po skupinkách odchádzame. Prví odišli trnavčania s Paľkom, ktorí cestujú vlakom. Po nich odchádza Ivan so svojou posádkou, pribaliac si prázdny sud. Poslední tu ostávajú (a kľúč pánovi majiteľovi chaty odovzdávajú) psádka Pelého auta (Pelé, Svaťa, Majka, Boris) a posádka Zdeňkovho auta (Zdeněk), ktorí si ráno stihli ešte v lese nazbierať kopec pekných hríbov. Cestou domov si ešte urobia krátky výlet z osady Vrchdobroč k unikátnemu kostolíku v Hornej Bzovej. Tento kostolík je zvláštny tým, že je celý, zvonka aj zvnútra, pokrytý kôrou ihličnatých stromov (jedľa, smrek). Boli chýry, že je v zlom stave a kôra už na mnohých miestach opadáva, na naše prekvapenie sa ukázalo, že to  nie je pravda. Kostolík je už opravený a vyzerá ako nový, stojí za to ho vidieť. Na mieste sme stretli samotného pána farára, natierajúceho kôru impregnáciou, a ešte jedného pracujúceho pána, ktorý nás naučil peknú riekanku, ako v miestnom nárečí žena zdvorilo odmietne pohár ponúknutej pálenky (keďže toto môžu čítať aj deti, tak ju tu neuvádzam).

Osoby:

Borko + Danielka a Terezka (dievčatá do pondelka)

Ivan, Peťo, Jožo, Bejka, Pelé, Svaťa, Majka, Boris, Ctibor, Paľko,

Trnavskí kamaráti Peťo, Jano a Maťo a moravák Zdeněk

Tomáš s Barborkou (tá iba do nedele) a psík Labka

                                                                                                                           Pelé