Poľana

Ako základňu pre tohoročnú klubovú dovolenku pre nás Borko vybavil lesnícku chatu na Troch vodách pri Osrblí, odkiaľ sme mohli dôkladne pochodiť a preskúmať hory a lesy v oblasti Poľany.

 

Poľana

Klubová dovolenka Tri Vody, 20. – 27. 7. 2013

Ako základňu pre tohoročnú klubovú dovolenku pre nás Borko vybavil lesnícku chatu na Troch vodách pri Osrblí, odkiaľ sme mohli dôkladne pochodiť a preskúmať hory a lesy v oblasti Poľany.

Sobota 20. júl:

Po príchode na chatu sa poniektorí vydávame na krátky výlet na vrch Tajchovú nad Osrblím. Na hrebeni Tajchovej nás čakajú dve prekvapenia – prvým je, že vrchol Tajchovej nie je lúčnatý a výhľadový, ako sľubovala naša stará mapa, ale porastený mladinou. Druhým, že okolie Tajchovej je chatárskou kolóniou, čiže žiadny kľud a romantika. Tej si užijeme až ďalej, keď si túru predĺžime lesnou húštinou až na zarastený a vyšší vrchol Kraklová. Cestou nachádzame množstvo hríbov (večer bude polievočka) a mimoriadne vydarené stopy macka, ktorý sa tu zjavne nedávno potuloval. Darmo, oblasť Poľany je známa hojným výskytom medveďov.

Zatiaľ, čo sa výletníci flákali po horách, Borko s Beátkou a Katkou navarili kotol výborného gulášu, ktorý nám spríjemnil prvý večer na chate.

Nedeľa 21. júl:

Vyrážame na hrebeň Veporských vrchov, cez Zákľuky na Tlstý Javor. Kvôli doprave z Tlstého Javora ideme dve skupiny proti sebe. Hrebeň Zákľuk je nádherný, po lúkach, ďaleké výhľady. Pred očami máme Nízke Tatry, za nimi Vysoké, Poľanu, Vepor, Hrb, ako aj majestátny Klenovský Vepor na opačnej strane. Úsek spod Zákľuk po Tri vody je celý v lese a už menej zábavný, spestrujeme si ho zberom hríbov.

Pondelok 22. júl:

Dnes smerujeme na Vepor a Hrb. Autami sa vyvezieme do sedla Jasenová (Borko spolu s chatou vybavil aj povolenie na vjazd na lesné cesty v oblasti Troch vôd, čím nám ušetril mnohé kilometre šliapania po nezáživnej asfaltovej ceste). Túra je dnes skoro stále v lese, výhľady sú len sporadické. Skala tesne pred vrcholom Vepra niekoho potrápi. Pokračujeme na Hrb, ktorý je jedinečným výhľadovým miestom na Nízke Tatry, možno najlepším na Slovensku. Pred očami máme celý hrebeň Nízkych Tatier, od Kozích chrbtov po Kráľovu skalu, ešte aj Salatín vykukuje spoza Chabenca. V chate pod Hrbom čakáme na Paľka, ktorý dnes prišiel a smeruje sem z Chvatimechu po hrebeni cez Veľké Čelno. Zostup z chaty pod Hrbom na Tri vody je skoro celý po asfalte a otravný.

Utorok 23. júl:

Ústredný bod programu – Poľana. Opäť ideme dve skupiny protismerne – jedna skupina vyráža spod sedla Jasenová, druhá ide autami do Skliarova, resp. na chatu Poľana. Skupina zo Skliarova stúpa cez Melichovu skalu, skalnatý vrchol Kopa (mimo značky, ale akýže to problém pre našu GPS skupinu) a Vrch Detva na Poľanu, tí čo sa odviezli k chate idú pozrieť vodopád Bystré a potom pokračujú (už všetci spolu) cez Poľanu do sedla Jasenová. Opačne idúca skupina na chate končí, iba Pelé s Milenou pokračujú k vodopádu Bystré a odtiaľ traverzom lesom na Vrch Detva. Samotný vrchol Vrch Detva je nezáživný, v hustom lese. O pár stoviek metrov ďalej sa však terén otvára, nádherná lúka s ojedinelými skalami, riedko porastená kríkmi borievok, ďaleké výhľady. Pelé fotí, Milena ide dopredu. Zrazu veľký brechot, na Milenu sa rúti početná svorka siedmich psov veľkosti teliat. Krvi by sa bol vtedy v Milene nedorezal, ani Pelé na tom nebol oveľa lepšie. Našťastie je bača nablízku a psov zvláda, tak Milena pre tentokrát zožratá nebola.

Streda 24. jún:

Pre väčšinu oddychový deň. Ideme na exkurziu do Dobročského pralesa. Iba skalní turisti Miro, Majka, Peťo a Ondro oddychom ohrdli a idú do Nízkych Tatier, kde z Táľov vystúpia na chopok. Cestou navštívili Jaskyňu Mŕtvych netopierov, z čoho mali úžasné zážitky.

Pralesná (džungľová) skupina vyzdvihne v Čiernom Balogu sprievodcu – starého pána, bratanca Janka Giertliho, ktorého všetci poznáme z detských čítaniek. O lese a miestnom kraji nám porozprával veľa zaujímavého, do pralesa sme sa však nedostali, iba tak nakukli v jednom rožku. Tam sa už nesmie. Nechápem, prečo sa táto akcia (stojí 4 € na osobu) prezentuje ako exkurzia do Dobročského pralesa. Potom dobrý obed v Čiernom Balogu, kde sa stretáme s poslednou príchodzou skupinou (Vlado, Karol a Jožo).Zvyšok dňa strávime v lesníckom skanzene Vydrovo. Večer varí Jožo guláš, oblizujeme sa až za ušami.

Štvrtok 25. júl:

Výlet na Klenovský Vepor. Autami sa presúvame do osady Kysuca – nádherná chalupárska osada, vyčančané drevenice – odkiaľ je to na hrebeň Veporských vrchov už len kúsok. Hrebeňom pokračujeme na majestátny Klenovský Vepor, cestou zbierame hríby. Ctibor, Paľko, Bejka, Ondro a Peťo idú radšej cez polia a lúky s ďalekými výhľadmi do Lomu nad Rimavicou, Ctibor pokračuje na Čiertaž, odkiaľ je neobvyklý pohľad na Poľanu. Na vrchole Klenovského Vepra pri drevenej soche Jánošíka má Vlado prednášku, ako to všetko bolo, keď tuná v Klenovci Jánošíka polapili.

Piatok 26. júl:

Kopce kolo Poľany sme pochodili, nuž dnes ideme do Nízkych Tatier. Trasa: Tále – bočným hrebeňom cez Babu a Pálenicu do sedla Príslop, zostup do Vajskovskej doliny. Druhá skupina naopak. K vodopádu v závere Vajskovskej doliny (cca 2 km od cesty) idú len Ctibor, Ondro a Pelé. Vodopád je pekný, ale som z neho trocha sklamaný – keď som tu bol pred rokmi, padal dole skalou na trávnatom svahu. Teraz je zarastený kríkmi a mladinou, o pár rokov ho už ani nebude vidieť.

Vlado s Karolom a Jožom, ktorí prišli na chatu neskôr, sa dnes vydávajú na Zákľuky, Bejka s Paľkom sa k nim pridali.

Sobota 27. júl:

Posledný deň. Zavčas ráno vyráža skupina na posledný, krátky, výlet na Lubietovskú Bukovinu, odkiaľ je nádherný pohľad na Vepor. Po jedenástej chatu opúšťame. Ešte posledný spoločný obed v kolibe Groš pod Osrblím a potom už každý po svojom smerujeme k domovu.

Pelé

Kto sa zúčastnil:

Pelé, Svaťa, Majka, Miro, Peťo, Bejka, Ondro, Boris, Milena
Borko, Katka Terezka a Danielka
Ctibor, Paľko, Musto
Vlado, Karol, Jožo H.

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa, pripadne Jaskyňa Mŕtvych Netopierov.