Najvyššia hora a tri burgy Burgenlandu

Gunser Gebirge, 7. 10. 2012

Minulú nedeľu sme vyrazili s bicyklami do Blízkeho Burgenlandu, do pohoria Gunser Gebirge. Nie sú to Alpy, je to také milé, idylické pohorie, miestami ako trocha vyššie Malé Karpaty, inde celkom ako Českomoravská vrchovina. Začali sme v sedle Walhof, odkiaľ to je najvyšší vrchol Burgenlandu Geschriebenstein 884 m (po maďarsky Irottkó, vrchol totiž leží na Rakúsko-Madarskej hranici) co by kamenom dohodil. Ten kameň nespomínam náhodne – nachádza sa tu totiž Steinlehrpfad (kamenný náučný chodník), dozvedáme sa o sopečnej minulosti tohto pohoria a tie vystavené kamene veru stoja za to. Pohodlná lesná cesta, mierne stúpanie. Na vrchole stojí kamenná rozhladna, z ktorej máme celé Gunser Gebirge ako na dlani. Keby nebol taký opar, videli by sme aj Malé Karpaty ci Slovinské hory, ako sa dozvedáme na informačných tabuliach. Zjazd do mestečka Lockenhaus nemá chybu, na bicykli to tak frčí, že sme tam skôr ako sprievodné auto. V Lockenhause si prezrieme starobylý hrad, ktorý vraj okrem iného obývajú netopiere. Potom pokračujeme po cykloceste Jubileumsradweg smerom na Stadtslaining. V tomto kopcovitom kraji aj cesta ide neustále z kopca do kopca. Fascinuje nás neskutočné množstvo hríbov okolo cesty. Masliaky, kozáky, bedle, kuriatká, rýdziky a kadečo iné. V tomto suchom, na hríby chudobnom roku, som ich veru toľko ešte nevidel. Nikdy som ešte nezbieral hríby z bicykla, ale kedže ich niet na bicykli kam dat, nezbierame ich ani teraz. Hoci by sa ich dalo nazbierať za vagón. Vlastne nie – na informačnej tabuľke pri lese sme si prečítali, že ich možno nazbierať maximálne 2 kg na človeka a den. A to len od 8 do 16 hodiny. Také tu majú hubárske pravidlá.

V Oberkohlstatten opúštame Jubileumsradweg a pokračujeme trocha dlhšou variantou Kohlstattradweg. Jubileumsradweg totiž vedie prevážne po nie málo frekventovanej ceste a chceme si od áut odpočinút. Musíme ale prekonat 605 metrové sedlo, potom to už z kopca ide samé. Posledných 5 km z Goberlingu do Stadtslainingu ideme opät po Jubileumsradweg, teda po frekventovanej ceste. V Stadtslainingu treba vystúpat k druhému hradu na našej trase (opät si ho pozrieme len zvonka a nádvorie, na prehliadku so sprievodcom nemáme času), potom pokracujeme do Berensteinu. Ten leží vo výške 637 metrov, čiže zasa riadny záhul. Tesne pred Berensteinom nás zastihne lejak a prudký vietor, je koniec celodennej idylky. V daždi si obzeráme náš tretí hrad – ten je privátny, tak sa nedostaneme ani na to nádvorie. Cesta do Lockenhausu je prevážne z kopca; naštastie prestalo pršat a tak nám rýchlo ubehla. Až do Weisenbachlu opät po frekventovanej ceste. O šiestej večer sme konečne pri aute, k domovu vyrážame už za tmy. Najazdili sme dnes 66 km v kopcovitom teréne, naše prevýšenie sa blížilo k 1000 m.

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.