Prechod hrebeňom Poľských beskýd, tretia časť

Prechod hrebeňom Poľských beskýd, tretia časť

Beskid Sadecki, Beskid Niski, 8. – 13. Jún 2019

 

Sobota 8. júna

            Prechod Poľských Beskýd sme začali tam, kde sme pred rokom skončili. V tom istom penzióne v Kroscienku nad Dunajcem, v tej istej izbe, v tej istej posteli. Včera nás sem z Popradu od stanice doviezol taxík. Ráno sme vyrazili do kopca, do lesa – a tak tomu bolo po celý deň. Výhľady iba veľmi sporadické. Záver stúpania na Skalku (1161 metrov, najvyšší bod dnešnej trasy a vlastne aj celej tohoročnej etapy) ideme strmo do kopca po nepríjemnej kamenitej ceste veľmi dlho. Sme radi, keď sme na vrchole, odkiaľ je to už len kúsok na chatu Przehyba. Tu prichádza čas rozhodnutia. Môžeme ísť ďalej po červenej značke po hrebeni, čo je do Rytro o cca 5 km ďalej a s väčším prevýšením, alebo bočným hrebeňom a potom dolinou kratšou cestou. Vzhľadom na pokročilý čas (sem nám trvala cesta o hodinu dlhšie než udávala mapa) sa rozhodujeme  pre kratší variant. Česť skupiny zachraňuje (ako už mnohokrát) Boris, ktorý jediný poctivo sleduje červený beskydský šlak. Ostatní ideme po spomenutom bočnom hrebeni, stále s veľmi sporadickými výhľadmi, potom strmo do doliny. V nej nás asfaltová cesta idúca popri peknom skalnatom potoku dovedie do Rytra. Na okraji Rytra je akýsi zábavný park pre detičky s rôznymi atrakciami (trampolíny, šmýkačky, lanová dráha a iné) zjavne veľmi populárny. Veľké parkoviská sú plné áut, rovnako ako priľahlé lúky, autá stoja po oboch okrajoch cesty niekoľko kilometrov, takmer až do centra Rytra. Hrúza. Poľské rodiny sa zjavne cez víkend bavia. Spíme v príjemnom hotelíku na opačnom konci Rytra.  Aj keď sme išli kratšou trasou, prešli sme dnes 29 km.

 

Nedeľa 9. júna

            Z Rytro opäť stúpame do nekonečného kopca, treba nám vystúpať 700 metrov na hrebeň. Potom pokračujeme po hrebeni, dnes o dosť krajšom ako včera. Síce väčšinou stále v lese, sú tu ale časté miesta s výhľadom. Našu spoločnosť dnes rozšíril malý biely chlpatý psík. Ležal v Rytro na chodníku a pozeral na nás ako sa blížime. Potom sa postavil a išiel s nami snáď polovicu trasy. Celkom nezištne (ani klobásu od Sida nechcel)
nás prijal za svoju svorku. Ktovie, dokedy by nás sprevádzal. Chlapcom ale prítomnosť psíka nebola príjemná a tak ho Boris napokon odohnal (podotýkam, že som pri tom nebol, mal som dnes krízu a tak som sa plazil ďaleko za skupinou). Dnešná trasa bola obohatená dvomi chatami a tak o občerstvenie nebola núdza. Len tak mimochodom ma napadá – ako je možné, že Poľský turistický klub (PTTK) má chát ako maku a ten náš KST nemá takmer nič? Kde je asi chyba? Pochod sme zakončili na Jaworzyne Krynickej (1114 m).  Ide sem lanovka a lyžiarske vleky a tak je na kopci postavené také malé mestečko reštaurácií, obchodov a bufetov, v túto ročnú aj dennú dobu absolútne pusté. Ľudí tu niet, ale aj tak je ten kopec úplne zohyzdený. Budovy bránia aj vo výhľade, ale podarilo sa nám  zazrieť v diaľke na východe v opare siluety mohutných kopcov – Bieščady, kde GSB na budúci rok zakončíme. Pár desiatok metrov pod vrcholom stojí Schronisko PTTK (opäť chata Poľského turistického klubu), v ktorej spíme. Pri chate stojí drevená socha Jána Pavla v nadživotnej veľkosti, ktorý tiež kedysi na tejto chate nocoval. Bolo o ňom známe, že mal rád hory a často do nich chodieval. Dnes sme našľapali 26 km.

Pondelok 10. júna

            Vymenili sme dnes farbu značky, ktorá nás vedie horami. Dôvodov je niekoľko. Zelená, po ktorej sme dnes išli, zostúpila priamo do Krynice a šmrncla mesto len okrajom, zatiaľ čo červená GSB zostupovala obchvatom a potom viedla cez celé mesto.  Ubytovanie na ďalšiu noc sa nám nepodarilo zaistiť na trase, museli by sme odbočiť a ísť 5 km po asfaltovej ceste, zelená išla do Wysowej priamo, bolo to kratšie. No a po tretie zelená značka išla po pohraničnom hrebeni hôr, čo sa nám videlo krajšie. A bolo to v lese, na rozsiahlych lúkach cez ktoré išla červená značka by to dnes bolo utrpenie (teplota sa blížila k 30 – tim stupňom Celziusa).

            Zostúpili sme do doliny pred Krynicou, k stanici sedačkovej lanovky. Na náš údiv premávala, aj keď tu nikoho nebolo (potom prišiel autobus s detičkami, zjavne na školskom výlete). Udivila nás cena jazdy lanovkou – hore aj dole iba 7 €. Darmo, sme v Poľsku. Do Krynice ešte musíme cez jeden nie veľmi vysoký hrebeň, v Krynici pivko a už stúpame na hrebeň Beskidu Niskiego (tu v Krynici sa končí Beskid Sadecki a začína Beskid Niski, ktorým budeme kráčať až po Bieščady).  Nízke Beskydy sú veľmi idylické pohorie. Nie sú príliš vysoké (ako už napovie názov), sú tu rozsiahle lúky s výhľadmi. Nie tak ale náš pohraničný hrebeň. Od chvíle, ako sa naň vydriapeme, sme už stále v lese. Chôdza po tomto hrebeni nie je žiadnou prechádzkou.  Také strmé a dlhé stúpania a následne klesania som doposiaľ nikde okrem Álp a Tatier nevidel. Menovite výstup na Lackovú nám dá všetkým riadne zabrať, miestami ideme štvornožky, ako do neba. Za Ostrým vrchom odbočujeme zo značky do lesa a zostupujeme divokým terénom popri potoku. Naše ubytovanie sa totiž nachádza v doline pod nami, po značke by to bola obchádzka. O siedmej večer sme konečne v penzióne, všetci riadne unavení. Bolo to dnes vyše 30 km, miestami v hodne náročnom teréne. Ubytovanie nemá chybu, veľmi príjemné, a ako bonus v každej izbe na stole fľaša dobrého ružového vínka  v cene ubytovania (58 € za celý dom). Strážia nás dvaja domáci psíci, ináč sme v dome sami.

 

Utorok 11. júna

            Stále veľmi teplo. Lúčime sa s príjemným penziónom a pokračujeme v trase. Beskid Niski nemá súvislý hrebeň a tak po celý deň neustále stúpame a klesáme. Kopce nie su vysoké, stúpanie nie je nikdy väčšie ako  300 – 350 m (skôr menej), ale je to stále. Krajina je pekná – lesy striedajú lúky, v dolinách malé dedinky. V jednej takej dedinke Lug je aj malá krčmička, v ktorej si radi oddýchneme. Okrem pivka či iných napitkov, ktoré veľmi dobre padnú v dnešnej horúčave, sa tu dá aj najesť – pirohy nemajú chybu. V takej malej dedinke, len zopár domov – raz darmo, sme v Poľsku. Potom pokračujeme ďalej cez kopce (či kopčeky?) Beskidu Niskiego do chaty Bacowka v Bartnem, kde spíme. Malá horská chata, sme tu jediní hostia. Dnešný deň chalani svojimi GPS namerali 27 km.

 

Streda 12. júna

            Trasa je dnes o pár kilákov kratšia a času máme dosť, a tak sa rozhodnem trošička zrelaxovať unavené telo. Nechám ostatných nech si idú a kráčam po celý deň sám voľným tempom. Celkom to funguje ako relax a užívam si les. Opäť sme v ňom celý deň, výhľady žiadne, ale v tejto horúčave je to tak lepšie. Samozrejme stále z kopca na kopec, Beskid Nisky je už raz taký. Už som sa zmienil o Poľských turistických chatách, chcel by som ale ešte pochváliť aj ostatné aktivity Poľského turistického klubu. Značkovanie je perfektné, zjavne často obnovované, všade aj dodatkové tabuľky – výstrahy, upozornenia. Altánkov, kde možno posedieť a odpočinúť si,  je tiež veľa. Možno odporučiť vedeniu nášho KST, aby vycestovali na exkurziu do Poľska pozrieť si ako sa  robí zabezpečenie turistiky.  Do Katy, nášho dnešného cieľa, prichádzame o piatej. V jedinej krčme čo tu majú nájdem smädnú Majku a rehydratujem s ňou. V agropenzióne už na nás čaká večera – ako ináč, žurek ako každý deň a klobása.

Štvrtok 13. júna

            Vstávame veľmi skoro. O dvanástej nám treba byť v 20 km vzdialenej Nowej Wiesi kvôli doprave domov, a tak vyrážame na pochod už pred piatou.  Stúpania a klesania dnes máme iba dve, ráno nie je ešte tak horúco a tak sa nám dobre ide. Nad Katy ideme chvíľu po peknom hôľnatom hrebeni. V Chyrowej si pozrieme  drevený kostol, pred Nowou Wiesou pútny kostolík Sv. Jana z Dukly, a už zostupujeme na frekventovanú cestu,  kde na autobusovej zastávke čakáme na príchod objednaného taxíka. Ubolení, unavení, ale šťastní a plní pekných dojmov z úspešne zvládnutej tretej etapy prechodu Poľských Beskýd.

                                                                                                                                             Pelé