Gleinalpe

Pohorie Gleinalpe je ukryté medzi Fischbacherskými Alpami a Nízkymi Taurami. Kopce svojou výškou nepresahujú 2000 metrov a sú hôľnaté, taká alpská Veľká Fatra. Toto pohorie väčšinou uniká pozornosti turistov, rovnako tak dlho unikalo aj tej mojej. To sme napravili minulý víkend, keď sme do týchto holí s krásnymi ďalekými výhľadmi vyrazili v trojici Pelé, Svaťa a Ivan.

 

Gleinalpe

9. – 10. júl 2016

Sobota 9. júla

Pred poludním sme zaparkovali auto v doline Gleinalmgraben. Cestou do hôr nám výdatne pršalo, pevne veríme, že sa už počasie umúdri. Stúpame na hrebeň popri potoku, cesta je dokonale zarastená lopúšim a inou bylinou. Vidno, ako často sa tu chodí! (Celý deň sme okrem najbližšieho okolia chaty nestretli ani živáčika). Keď sa dostaneme na hrebeň, razom sa ocitneme na nekonečných trávnatých pláňach. Dokonale hôľnaté pohorie. Pokračujeme hrebeňom a stúpame na Rossbach Kogel, náš prvý kopec. Výhľady sú z neho prekrásne. Potom zostúpime do sedla Gleinalmsattel, kde stojí chata Gleinalm. Chata je postavená v naozaj krásnom prostredí. Atmosféru miesta dotvára milý personál chaty, dobré pivko a ešte lepšia švajnbraten so špekknedlom a kapustou, ktorá nás dokonale zasýti na celý zvyšok dňa. Potom už len zostupujeme pomerne nudnou vozovou cestou dolinou nazad k autu. Neďaleko auta si nachádzame ukryté rovné miestečko v lese, kde sa ukladáme na nocľah. Ivan stavia stan, Pelé so Svaťou, hľadiac na bezmračnú oblohu, si líhajú len tak pod širák. Zaspávame s pohľadom na tisíce svetielok svätojánskych mušiek poletujúcich v lese a počúvajúc ukľudňujúce šumenie blízkeho potoka.

Nedeľa 10. júla

Strmou šotolinovou mýtnou cestou (4 €) sa dostávame do výšky 1578 metrov k chate Vorderleitenhutte. Chata je postavená na krásnom mieste s výhľadom na kopce severne od údolia Muru, ktorým dominuje pohorie Hochschwab. Stúpame na hrebeň, opäť sa nachádzame na nekonečných trávnatých pláňach. Našim cieľom je kopec Speikogel 1988 m, dominantný kopec pohoria. Chceli sme pokračovať po hrebeni aj na ďalšie kopce, mala to podľa mapy byť pohodlná prechádzka. Ukazuje sa však, že jednotlivé kopce sú oddelené sedlami tak 200 – 300 metrov hlbokými. Páni Freitag a Bernd však vo svojej mape neuznali za vhodné namaľovať medzi kopcami ani jednu vrstovnicu! Nuž sa vraciame z predvrcholu Speikogelu, cestou naspäť ešte vystúpime na najvyšší kopec pohoria Lenzmoar Kogel, ktorý je vyšší od Speikogelu o celé tri metre a značka ktovie prečo jeho vrchol obchádza. Potom už iba zostup nazad k Vorderleitenhutte, kde už na nás čaká naše dožerava rozpálené auto.

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.