Tohoročná malokarpatská zima bežkárom príliš nepraje a aj dnes – 12. februára, je síce zima, ale bez snehu a tak sa vyberáme piati štarťáci na peší výlet. Postupne sa stretávame v autobuse do Rohožníka. K šéfovi akcie Ivanovi pristupujú Musto a Boris a na Patrónke aj Majka a Milena.

Malé Karpatské križovanie.

Tohoročná malokarpatská zima bežkárom zase raz príliš nepraje a aj dnes – 12.februára je síce zima, ale bez snehu a tak sa vyberáme piati štarťáci na peší výlet.

Postupne sa stretávame v autobuse do Rohožníka. K šéfovi akcie Ivanovi pristupujú Musto a Boris a na Patrónke aj Majka a Milena.

Milena berie ochranu prírody veľmi vážne a aj na výlet si vzala svoje najobľúbenejšie pracovné nástroje, ktoré hneď po vystúpení z autobusu používame a potom v priebehu dňa ešte opakovane niekoľkokrát. Z Rohožníka sa vydávame novou modrou značkou okolo kameňolomu, popri telese zaniknutej lesnej železničky cez Baďuru na rázcestie na Skalke. Pokračujeme oborou na Bielu skalu. Rozhodujeme sa skúsiť prejsť popod skaly a na kúsku sme odmenení výhľadmi na scenériu Bielej skaly v tomto ročnom období nezahalenú do zelene lístia. Postup traverzom v zamrznutom teréne sa stáva nepríjemným a tak volíme zostup na lúku so senníkom a z nej pokračujeme vozovou cestou na Holint.

Z okraja Holintu sa vydávame na výstup hrebeňom Jelenca. Skalný hrebeň východného vrchola s výhľadmi na Vysokú a Vápennú je asi najkrajšou časťou krajinársky vydarenej trasy. Ani si príliš neuvedomujeme, že stúpame na najvyšší bod našej túry. Na vrcholovej lúke sa pasú srnky a po nich sa napasieme aj my. Východný vrchol tentokrát vynechávame a po rokovaní výletovej rady šéf Ivan rozhodne, že môžeme ísť na Kuklu.

Využívame výhody ďalekých výhľadov v bezlistých lesoch a naberieme viacmenej priamy smer ku strapatej Kukle. Strmo zostupujeme do Kobylskej doliny a popri veselo meándrujúcom potoku prichádzame na asfaltku a opúšťame oboru tesne nad bránou.

Tu po malom váhaní naberieme smer hore bočnou nenápadnou dolinkou, ktorá nás dovedie až pod rozhľadňu na Kukle. Potešení podvečernými výhľadmi do kraja pokračujeme dobre naladení až kým definitívne nedosiahneme harmóniu. V Harmónii sa občerstvíme pivom rôznych farieb a polievkou a oslávime radostnú skutočnosť, že aspoň jeden z nás nemá vyše päťdesiat rokov.

Lomikare, Lomikare do roka a do dna!

Fotografie môžete nájsť na nasej stránke Picasa.

Text a foto: Boris.