Silvester na Nemčekoch

Ako každý rok, aj na záver roku 2018 sme sa zišli na chalupe na Nemčekoch pri Jedľových Kostoľanoch, aby sme sa rozlúčili so starým rokom a privítali ten nový. Postupne sa nás tu vystriedalo dvanásť, zábava bola dobrá a aj na nejakú tú malú turistiku každý deň ostal čas.

 

Chalupná kronika 2018 – 2019

Osoby a obsadenie:  Pelé, Svaťa, Milan, Majka,  Péťa

                                   Bejka, Ivan, Vlado, Miro T., Naďa, Maja M., Ondro

 

Piatok 28. 12. 2018

            Prvý na chalupu dorazil (ako už býva zvykom  takmer pravidelne) Milan, len o malú chvíľu po ňom Pelé so Svaťou. Pelé s Milanom sa starajú aby bolo v chalúpke teplo, Svaťa sa stará aby bolo čo pod zub. O chvíľu chalupou rozvoniava variaca sa kapustnica a špekáčiky na čiernom pive. Večer prichádza zahraničný hosť Péťa a s ním ako sprievodkyňa a tlmočníčka Majka. Prvý večer (a aj celý nasledujúci deň) trávime v komornej päťčlennej zostave.

Sobota 29. 12. 2018

            Je celkom pekný deň. Na výlet ideme do Jedľových Kostolian ešte čo to málo dokúpiť a potom pokračujeme okolo Kostolianského futbalového ihriska údolím Žitavy. Nachádzame tu polorozpadnutý prastarý most cez túto rieku. Je to pozostatok niekdajšej lesnej železnice, ktorá tu viedla (zachoval sa tu aj železničný násyp). Pelé je potešený, že sa mu aj po 45 ročnom túlaní sa po okolí Nemčekov (tak dlho on tu totiž chodí na chalupu) darí ešte nájsť niečo nové, čo doposiaľ nevidel. Pokračujeme po stopách bývalej železnice až k bani Viktória, kde táto železnica zrejme končila. Vďaka polovníkom, ktorí tu v lese ukončujú poľovačku sme sa rozdelili na dve skupiny. Pelého skupina, ktorej členom je  Milan, si z poľovníkov ťažkú hlavu nerobí a pokračuje po vytýčenej trase. Skupina druhá, ktorá si z poľovníkov ťažkú hlavu robí, ide najskôr poľovníkov vyhľadať a popýtať sa ich, čo sa môže a čo nie. Dozvedia sa že sa môže všetko, a tak pokračujú za skupinou prvou, iba s oneskorením. Nuž a tak sa potom stalo, že skupina prvá ide na Nemčeky cez vrch Uherele a skupina druhá cez štál Modoš. Prinášajú odtiaľ neradostné správy – tento ešte nedávno jeden z najkrajších štálov v okolí Jedľových Kostolian kúpil novodobý zbohatlík zrejme takmer celý, narobil ploty a ohradníky a staré pekné chalúpky sprznil k obrazu svojmu na nevkusné vily.

            Večer potom posedenie pri kapustnici, varenom vínku,  gitare a diákoch z Kanárskej Lanzarote.

Nedeľa 30. 12. 2019

            Ráno je počasie smutné – neveselé, a tak odchod na výlet odkladáme. Pokračujeme v premietaní Kanárskych ostrovov. Keď skončíme, prichádza Miro s Naďkou a náčelník Vlado s Ivanom a Bejkou. Všetci spolu sa ideme prevetrať na kopec Dubová nad štálom Bresovo. Počasie je síce hmlisté, nevľúdne, staré dubiská na Dubovej ale stoja za to,  v hmle majú zvláštnu atmosféru. Po návrate na chalúpku nás opúšťa Péťa, okamžite ale na jeho miesto prichádza Maja M. a tak je nás stále rovnako. Večer potom neskutočne dobré bryndzové halušky, ktoré stvorila Majka, nejaké premietanie a opúšťa nás Vlado. Nepodarilo sa nám ho ukecať aby ostal aspoň na jednu noc do Silvestra, škoda. Nuž sme ostali opäť iba siroty bez náčelníka.

Pondelok 31. 12. 2018, Silvester

            Podnikli sme výlet k Živánskej veži, pričom sa domácim pánom Peleovcom, ktorí tam už išli nespočetnekrát, podarilo cestou dvakrát zablúdiť. Napokon sme ale k Živánskej veži šťastne dorazili, nazobkali sa cukrovia, ktoré Svaťa vylovila z batoha a rovnako šťastne sa vrátili cez štál Drienky na chalupu. Zarovno s nami sem dorazil aj Ondro. Zábava je večer dobrá, aj nejaké Majkine diáčiky (prepáčte ten archaický výraz, dnes sú to už dataprojektíky) boli. Nový rok sme privítali tradične prskavkami, zato v Gaizlerovom penzióne mali preteky o to kto viac vyplaší Jožove ovce (Jožo je domorodec, posledný Nemčekovský mohykán a profesionálny pastier dôchodca). Aj ich na druhý deň zúfalo hľadal a zháňal po všetkých jarkoch. Raz darmo, ten náš velepopulárny a nadmieru hlučný spôsob Silvestrovania zvieratká rady nemajú.

Utorok 1. 1. 2019, Nový rok

            Milan už tradične vyvolal ráno davovú psychózu a tak ledva sme vstali, lúči sa s nami polovica chalupného osadenstva, ktoré cestuje s Milanom, pretože Milan hneď ráno (rozumej niečo po deviatej) odchádza.  Ostalo nás len šesť mohykánov. Novoročný výlet smerujeme na kopec Lámaniny, celý v hmle a drobnom mrholení. Novoročný večer vyplníme intelektuálnymi debatami.

Streda 2. 1. 2019

            Všetko sa raz končí, a tak sa skončil aj náš silvestrovský pobyt na chalupe. Od rána už len chalupu upratujeme (a veru je čo upratovať), po desiatej hodine už všetci sadáme do áut a odchádzame.

Ústredné heslo tohoročného chalupného pobytu:  Lemrouch.

(„Z vděčnosti líbali lemroucha jeho“.)

 

.