Hrebeňovka Fischbacherských Álp v zime

Na nedeľu predpovedajú Rakúšania pekné počasie, rozhodujem sa vyraziť na dlho plánovaný prechod hrebeňom Fischbacheralpen na bežkách. Je to už tretí pokus, dva predošlé boli úspešné len čiastočne – predvlani nám chýbalo druhé auto, ktoré je na tento podnik potrebné, vlani bol na hrebeni úplne odfúkaný sneh.

 

Prechod hrebeňom Fischbacherských Álp na lyžiach

12. február 2012

Na nedeľu predpovedajú Rakúšania pekné počasie, rozhodujem sa vyraziť na dlho plánovaný prechod hrebeňom Fischbacheralpen na bežkách. Je to už tretí pokus, dva predošlé boli úspešné len čiastočne – predvlani nám chýbalo druhé auto, ktoré je na tento podnik potrebné, vlani bol na hrebeni úplne odfúkaný sneh. Vyrážame z Bratislavy pred siedmou ráno, v jednom aute Pelé, Barborka, Piatok, Ivan a Maja, v druhom Péťa, Milan, Milan a Marienka. Kým sa dopravíme do sedla Pfaffensattel, odkiaľ vyrážame, a kým odpendlujeme druhé auto do sedla Alpl, kde budeme končiť, blíži sa poludnie. Výstup na Stuhleck, najvyšší bod nášho dnešného putovania – 1782 m – ubehol rýchlo. Krátke posedenie v chate Alois Gunter Haus na vrchole (kde hlavná skupina čaká na šoférov, ktorí autá rozvážali a tým pádom neposedeli), o štvrť na dve popoludní vyrážame na hrebeňovku. Na vrchole Stuhleck je odviaty sneh, trčí z neho veľké množstvo kameňov a kamienkov, preto zo Stuhlecku ideme pešo s lyžami na pleci. V sedle pod kopcom už je snehu dosť. Miestami tvrdý, ubitý vetrom, miestami zas hlboký, prachový. Pohyb v perfektnej lyžiarskej stope, ktorá sa hrebeňom tiahne, nám znepríjemňujú iba hlboké jamy po nohách dvoch skialpinistov, ktorí idú pred nami. Zjavne bezohľadní debili nie sú iba na Slovensku; zaráža to o to viac, že ide o lyžiarov! Predbiehame ich, ďalej je to už v pohode. Počasie dnes nemá chybu. Jasno, ďaleké výhľady, a napodiv takmer bezvetrie, čo je pre tento hrebeň dosť výnimočné. Aj keď je 12 stupňov pod nulou, na slniečku je príjemne. Na vrchole Pretul 1658 m, kde stojí malá kamenná rozhľadňa, končí vyššia a náročnejšia časť hrebeňa. Nasleduje zjazd k chate Rosegger Haus; po krátkom občerstvení (na dlhšie už neostáva čas) pokračujeme druhou, nižšou polovicou hrebeňa. Od chaty Rosegger Haus je to už skutočná bežkárska lahôdka. Príjemný lúčnatý hrebeň Rattner Alm (Steinriegel 1577 m), kde nám nad hlavami svištia mohutné vrtule veterných elektrární, potom dlhý, pohodový, niekoľkokilometrový zjazd k chate Sonnen Haus (Hauereck), kde sa pripájame na ratrakom urobenú bežkársku stopu Waldheimat Loipe. Tá nás dovedie až do lyžiarskeho strediska Alpl, kde sa naša cesta končí. Prichádzame sem s posledným denným svetlom, lyže na strechu auta upevňujeme už za tmy. Vyrážame k domovu so spomienkou na jeden veľmi pekne prežitý deň.

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.

Text a foto: Pelé