Prechod Radstadtských Táur

20. – 22. jún 2014

Piatok 20. jún:

Vo vytrvalom daždi prichádzame na parkovisko pri Schlierer Alm v doline Riedingtal. Parkujeme vedľa auta s českou ŠPZ-tkou. Od chlapcov, ktorí v nej sedia, sa dozvedáme, že tu spali a už od rána čakajú, kedy prestane pršať, aby vyrazili do hôr. Majú rovnaké plány ako my. Na chvíľku naozaj pršať prestalo, Česi vyrazili, ale kým sme sa stihli pobaliť my s Ivanom, prší zasa. Zaliezame radšej do auta a dve a štvrť hodiny počúvame, ako bubnuje dážď na strechu. Načo sme vstávali ráno o štvrtej, keď tu teraz len tak zbohdarma sedíme? Pred jednou popoludní sa dočkáme – pršať naozaj prestalo, Ale iba na dve hodiny, aby sme mohli relatívne v suchu vystúpiť na chatu Franz Fischer Hutte, kde máme zaistený prvý nocľah. Chata je už takmer na dosah, keď doposiaľ milostivé nebesá stratia trpezlivosť a vylejú na nás príval dažďa, takže suchí na chatu predsa len neprídeme.

Franz Fischer Hutte je dnes prvýkrát otvorená po niekoľkoročnej rekonštrukcii, teda totálnej prestavbe chaty. Všetko v chate dýcha novotou, vôňa čerstvého dreva je všadeprítomná. Všade sú pohádzané krabice s riadmi a inými potrebami pre chod chaty. Personál je však šikovný, do večera je všetko upratané a  funguje aj kuchyňa, ktorá tak o tretej popoludní ešte veru nevyzerala.

Večer trávime pri pivečku s dvojicou Čechov, ktorí na rozdiel od nás sa nenechali odradiť zlým počasím a vystúpili na Mosermandl. Síce z neho pre hmlu nič nevideli a premokli do nitky – hore vraj dokonca snežilo.

Sobota 21. jún:

Počasie je stále také vachrlaté, zamračené, ale aspoň že už neprší. Plán vystúpiť ráno na Mosermandl či nižší Stierkarkopf zavrhujeme, ísť do hmly nemá význam. Vyrážame rovno na prechod pohorím, popod hrebeňom do sedla Murtorl a na chatu Stickler Hutte. Postup nie je taký jednoduchý, ako sme si predstavovali – v horách leží ešte veľa snehu, prechod cez snehové polia nás spomaľuje. Ani značky pod snehom nevidno, a tak často premýšľame, kade ísť ďalej. V hmle by tu bola orientácia celkom nemožná. Na obed sa začína pomaly vyjasňovať, už vidno aj vrcholky kopcov. Cez rozsiahle snehové polia sa dostávame do výrazného sedla, tam však nieto žiadnej značky ani chodníka. Zjavne ideme zle. Premýšľame, kade ďalej, všade naokolo sú neprístupne vyzerajúce skalné steny. Po dlhšom premýšľaní ako ďalej zazrieme v diaľke kolík so značkou. Vydáme sa tým smerom. Postupne objavujeme na kameni trčiacom zo snehu ďalšiu značku – už je jasné, že správna cesta vedie tým na pohľad najneprístupnejším sedlom na okolí. Treba nám vystúpiť dlhočizným snehovým poľom, v závere strmým, potom suťoviskom medzi skalami, a už sme v sedle Nebelkar Scharte, najvyššom bode dnešného prechodu, 2453 m vysoko. Na druhej strane opäť cez nekonečné snehové polia do sedla Murtorl. Pod týmto sedlom pramení rieka Mur. Jej prameň sme však nevideli, bol skrytý pod snehom, a tak rieku Mur vidíme až nižšie pod snehovým poľom v podobe divej riavy. Dolinou popri rieke (zatiaľ teda vlastne len potoku), oddeľujúcou Nízke Taury od Vysokých, prídeme na chatu Stickler Hutte, kde máme zaistený nocľah na druhú noc.

Nedeľa 22. jún:

Zobúdzame sa do nádherného dňa. Dnes na nás čaká výstup na najvyšší kopec pohoria – 2711 metrov vysoký Weiseck. Stúpame do sedla Rieding Scharte, odtiaľ po hrebeni cez neodmysliteľné snehové polia na vrchol. Pred sebou máme celé Radstadtké Taury a východnú časť Vysokých Táur, Hafnergruppe.. Potom už len zostup do doliny Riedingtal a ňou k Schlierer Alm, kde na nás čaká naše auto.

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.