Opavsko, Krnovsko a Bruntálsko, na bicykli aj pešo

Veľká Noc 18. – 21. apríl 2014

Tohoročné Veľkonočné turistické podnikanie sme nasmerovali na Severnú Moravu do predhoria Nízkeho Jeseníku. Akcie sme sa zúčastnili v hojnom počte 14 turistov a bicyklistov.

Piatok 18. apríl :

O jedenástej pred obedom prichádzame do severomoravského mesta Bruntál, pri ktorom na parkovisku pod Uhlířským vrchom parkujeme autá a nasadáme na bicykle. Pešiaci na nič nenasadajú a rovno šliapu na Uhlířský vrch, čo je 671 metrov vysoká stará sopka, vraj jedna z najmladších na našom území. Na vrchole, na tufovej skale, stojí pútny kostol, bohužiaľ hermeticky uzatvorený. Spred kostola je ale pekný výhľad na okolité kopce Nízkeho Jeseníku, aj na zasnežený hrebeň Hrubého Jeseníku, ktorému dominuje najvyššia hora Praděd.

Ďalej naše kroky (pešiakov) a otáčky kolies (bicyklov) smerujú cez nízky hrebienok do doliny Černého potoka, odkiaľ stúpame na Venušinu sopku. Pozostatky sopečných javov sú na tejto sopke zachované oveľa lepšie ako na tej predchádzajúcej. Na vrchole obdivujeme zvyšky krátera vystlaného škvárovitou horninou, na svahu sopky potom čelo lávového prúdu – veľkolepý amfiteáter tvorený šesťbokými stĺpmi čadiča. Paráda. Deň zakončíme prehliadkou mesta Bruntál a dobrou večerou, potom sa presúvame do Úvalna – Býkov pri Krnove, kde máme v penzióne Waldhof zaistené útočisko na celé štyri veľkonočné dni.

Dvaja pešiaci – Renatka a Vlado – sa cestou na severnú Moravu venujú KPČ a postupne si pozrú centrum Skalice, prístavisko Baťovho kanála v Strážnici, mestskú pamiatkovú rezerváciu v Kroměříži, kde sa naobedujú a mestskú pamiatkovú rezerváciu v Olomouci. Do Úvalna pri Krnove dorazia poslední.

Sobota 19. apríl

Pešiaci dnes vyrážajú na Praděd, bicyklisti do údolia Moravice. Je to cca 30 km dlhé romantické údolie, v ktorom sa rieka Moravice zarezáva do krajiny a vytvára množstvo meandrov. Našu jazdu sme začali v obci Kružberk. Rieku sledujeme po turistickej značke, pretože cyklotrasa rieku obchádza po ceste. Zopár kilometrov sa nám to darí, sledujeme romantickú rieku, potom sa však cesta mení na úzky chodník traverzujúci strmé svahy nad riekou, kde sa bicykel už nedá ani tlačiť. Vraciame sa po najbližší most a volky – nevoľky obchádzame úsek rieky cez niekoľko dedín po hradskej. V obci Podhradí sa opäť dostávame k rieke. Po výbornom obede v miestnej krčme (kančí na šípkové) opäť tlačíme bicykle strmým svahom na zrúcaninu hradu Vikštejn. Cestou sa nám darí slušne zmoknúť, našťastie lejavica netrvala dlho. Po prehliadke hradu pokračujeme popri Moravici. Teraz už nepokúšame osud a ideme nad riekou po cyklotrase, ktorá je zakreslená v mape. Bohužiaľ však nie je vôbec vyznačená v teréne, a tak sa opäť dostávame k rieke na nesprávnom mieste. Neostáva nám iné, než ísť zasa po turistickej značke. Tá skracuje meandre cez hory a tak nespočetnekrát tlačíme bicykle do strmého kopca, aby sme opäť k rieke klesli nezjazdným svahom. Cestou sa nám naskytne názorná ukážka, že tabuľky, časté v českých lesoch, ktoré upozorňujú na číhajúce nebezpečenstvo, majú pravdu. Na jednom mieste padol mohutný strom cez celú cestu zhruba tri minúty predtým, ako sme tade prešli my. Do Hradce nad Moravicí prichádzame už v pokročilú večernú hodinu, z prehliadky hradu dnes už nebude nič.

Sedmi pešiaci nasadnú do dvoch áut a vydajú sa do Karlovej studánky. Tú sa im po ľahkom blúdení podarí nájsť a na základe Pelého odporúčania z predchádzajúceho dňa sa údolím Bielej Opavy vydávajú na Praděd. Väčšina ide po žltej značke, ktorá pripomína cestu v niektorom z kaňonov Slovenského Raja, Bejka a Ivan idú ponad kaňon modrou značkou. Všetci okrem Mira Sida, ktorý odbočil na Ovčárnu, sa stretávajú v chate Barborka odkiaľ sa Praděd zdá byť na dosah ruky. Po hektickom obede v plnej chate sa postupne vydávajú asfaltkou na vrchol. Na ceste sa promenádujú davy ľudí, väčšina z nich sa zrejme vyviezla autobusmi na Ovčárnu. Postupne zdolávajú vrchol Praděda Miro Sido, Ondro, Bejka, Ivan a Ctibor, len Vlado s Renatkou otrávení davmi turistov a stupňujúcou sa bolesťou vo Vladovom pravom kolene sa obracajú na spiatočnú cestu na poslednej zákrute pod vrcholom. Navyše si skracujú aj cestu z Ovčárny k autu autobusom a tak sú na parkovisku prví a pre dažďom sa schovávajú do auta. Keď prestáva pršať objavuje sa na parkovisku aj Miro Sido, ktorí zostupoval z Ovčárny po modrej značke. Ostatní sa vracajú po asfaltke a mierne moknú v poobedňajšej prehánke. Ivan im ide autom naproti a skracuje im cestu asi o kilometer.

Nedeľa 20. apríl:

Dnes máme na programe prehliadku zaujímavostí okolo Krnova, opäť máme trasu spoločnú pešiaci aj bicyklisti. Prvým zastavením je rozhľadňa na vrchu Strážiště. Pokračujeme hrebeňom severným smerom, prichádzame na vrchol Cvilín, kde sa nachádza zrúcanina mohutného hradu Cvilín (alebo tiež Šelenburg). Výstup ku hradu je strmý, bicykle opäť tlačíme, darí sa nám udržovať rovnaké tempo ako majú pešiaci. Zhruba kilometer od hradu stojí pútny kostol s krížovou cestou a pri ňom ďalšia rozhľadňa. Nasleduje prehliadka mesta Krnov, sme milo prekvapení, aké je Krnov pekné mesto. Na záver dňa ešte ideme pozrieť neďalekú prírodnú rezerváciu Staré Hliniště. Ide o ľudskou činnosťou vytvorený biotop (bývalá ťažobná jama tehelne), ktorý sa stal útočiskom mnohých chránených druhov živočíchov a rastlín. Vďaka náučnému chodníku veľmi poučné, vhodné na envirovýchovu detí.

Vlado s Renatkou sa vracajú od pútneho kostola s rozhľadňou sčasti po náučnom chodníku a sčasti neznačkovanou trasou do základného tábora, penzión Waldhof, Úvalno – Býkov, a keďže sú doma už o piatej po obede Vlado si pridá ešte 30 kilometrový okruh na bicykli a Renatka relaxuje v priestore areálu penzióna.

Pondelok 21. apríl:

Bicykle dnes ostávajú priviazané na aute, ani vibramy dnes nezoderieme. Ako kultúrni ľudia sa venujeme kultúre Opavska. Prvou zastávkou je drevený veterný mlyn v Cholticiach. Síce už dnes nemelie, zariadenie je ale dobre zachovalé. Sprievodcu v mlyne robí ujko, ktorého starý otec aj otec v mlyne mleli, takže výklad je zasvätený a hodnotný, Na záver prehliadky bonbónik – ujko zoberie do rúk harmoniku a spoločne si zaspievame. Potom pokračujeme jazdou po kaštieľoch – Litultovice, Dolní Životice, Štáblovice – všetky si pozrieme iba zvonku, vstup do nich nie je možný. Púť po kaštieľoch zakončíme prehliadkou zámku v Hradci nad Moravicí. Ešte na skok šibneme do Opavy a potom cesta domov. Posádka Ivanovho auta má program iný – namiesto veterného mlyna a zámkov sa presúva k Ostrave, kde si dôkladne poprezerá múzeum opevnenia Dargovičky. Vlado s Renatou vyrážajú z penziónu Waldhof až okolo desiatej, zastavia sa v Opave a v Hradci nad Moravicí, kde krátko posedia pri rýchlom obede s Pospíšilovcami a Patrovičovcami.

Kto sa zúčastnil:
Na bicykli: Pelé, Svaťa, Ivan, Milan, Milan, Zdeněk, Katka, Lenka a Miro – Sido
Pešo: Ctibor, Bejka, Ondro, Vlado a Renátka

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.

Aj fotografie z Vojenského múzea Hlučín-Darkovičky môžete nájst na našej stránke Picasa.