Posledný deň na chalúpke. Na obed odchádzajú Ctibor, Bejka a Ondro, ostatní – lyžiari aj nelyžiari – ideme na prechádzku na Brezovo. Lyžiari na lyžiach, nelyžiari bez lyží. Peťo ostáva na chalupe kúriť a ťuká do počítača. Po zotmení ešte nejaké diáky, potom sa lúči Pelé s Majkou a vyrážajú proti noci k domovu. Na chalupe ostávajú len tí najskalnejší – Svaťa, Milan, Peter a Péťa, aby si užili posledný pekný večer pri praskajúcich kachliach.

Chalupná kronika 2010 – 2011

Osoby a obsadenie:

Majka, Pelé, Svaťa, Peťo, Borko, Ondro, Milan, Ctibor, Bejka, Péťa, Mário, Zuzka, Klárka

Úvod:

27. – 28. 12. 2010, pondelok a utorok

V pondelok poobede prichádza na chalupu Majka, aby nám chalúpku pekne vykúrila, užila si ticha a samoty a poriadne si oddýchla.

Dej:

Streda 27. 12. 2010

Dnes sa to začalo naplno. Krátko po obede na chalupu prichádza Pelé so Svaťou, Peter a Milan, ktorí cestou navštívili Cífer, Voderady a Šalgočku. Zároveň s nimi prichádza Boris s Ondrom, ktorí cestou navštívili Hrušov a Kostoľanskú krčmu. Všade navôkol leží tak 10 cm čerstvého bieleho snehu, snehové reťaze ale už nie sú to čo bývali, a tak, aj keď ešte nemajú ani dva roky, trhajú sa a nám neostáva nič iné, ako všetok proviant povynášať hore pešo. Na chalupe nás víta teplúčko a výborná šošovicová polievka, čo pre nás Majka navarila. Hneď sa dajú piecť neodmysliteľné špekáčiky na čiernom pive, Milan uvarí vínečko, prosto pohoda. Je jasná noc, nuž ideme vypustiť Borkov teplovzdušný balón, ktorý vraj vyletel do výšky 3 km. Zamávali sme mu. Všetci sme dnes ale akosi unavení a tak zaliezame do postieľok o pol jedenástej. Dobrú noc.

Štvrtok 30. 12. 2010

Zobúdzame sa do krásneho, slnečného, ale mrazivého dňa. Pekné počasie treba využiť. Lyžiari Pelé s Milanom obúvajú bežky a idú smerom na Brezovo. Snehu je však malá vrstva, pod lyžami cítiť každý kameň. V lese sa bežkovať prosto nedá, tak po celý deň krúžia po lúkach medzi Nemčekmi a Brezovom, tam nie sú kamene. Pri Brezovom využívajú vybehanú stopu asi kilometer dlhú, ktorú tu vydupal jediný bežkujúci miestny chalupár a učí sa na nej jazdiť. Dávame mu pár praktických rád, zodvakrát sa zvezieme v jeho stope a potom sa po lúkach približujeme naspäť k domovu. Pešiaci zatiaľ išli na rozhľadňu na Drieňovú, aby si užili krásnych výhľadov. O tretej sú už v Kostoľanskej krčme, kam prichádza Bejka a Ctibor. Svaťa s Majkou sa vracajú na chalúpku, ostatní až neskôr, Ondro štvornožky. Peter nám po celý čas stráži chalupu a oheň v peci, dlhú chvíľu si kráti ťukaním do počítača, pracuje. Chalupa je vyvoňaná kapustnicou, ktorú dievčatá varia; špagety na večeru sú výborné. Potom nasleduje prezentácia turistických akcií z uplynulého roka. Vďaka modernej digitálnej dobe sa dnes môže prezentovať každý a tak sa deväť hláv nahýna ponad stolom, snažiac sa na malej obrazovke laptopu aspoň niečo uvidieť. Večer vínečko, úplne večer pre odvážnych (Pelé, Svaťa, Majka) ľadová kúpeľ v snehu (je mínus dvanásť Celziusa).

Piatok 31. 12. 2010, Silvester

Dnes už nie je taký pekný deň ako včera. Je hmlisto, ale vďaka tej hmle sú konáre stromov krásne osrienené. Dnes ideme všetci na peší výlet cez Veľké a Malé Lúčno do Cigánskej doliny, odprevádzame Borka na autobus. Borko už musí odísť, aby stihol dnešný večer osláviť v ďalekej Dobšinej so svojou ženuškou a dvomi peknými dievčatkami. Pelé s Majkou a Svaťou sa vracajú z Cigánskej doliny nazad rovnakou cestou, Crtibor, Ondro a Milan si spravia väčšiu túru cez Malú Lehotu, Debnárov štál a Krížne cesty, akurát tak do zotmenia. Peter stráži chalupu a ťuká do počítača, Bejka ju stráži s ním a do počítača neťuká. Medzitým prichádza na chalupu Mário so Zuzkou a dvojročnou Klárkou. Večer opäť premietanie – dnes prichádza na rad stará klasika a tak môžeme všetci pozerať na veľký obraz premietnutý na stenu. Zvyšok večera víno a ako po obidva predošlé večery opäť intelektuálne debaty – pomaly začínam mať dojem, že keby nebolo homosexuálov, Maďarov, Hitlera či Napoleona, ani by sme sa nemali o čom rozprávať. Dievčatá každú chvíľu pozerajú na hodiny, kedy už bude tá polnoc a budú môcť ísť spať. O polnoci tradične šampanské, stisky rúk a prskavky, o jednej po polnoci už ulíhajú najunavenejší, poslední idú spať o druhej. Tento Silvester sa zapíše do análov – ešte nikdy sme silvestrovskú noc neukončili tak skoro. Darmo, starneme, už nič nevydržíme.

Sobota 1. 1. 2011, Nový Rok

Počasie ako včera, hmlhavo. Lyžiarske družstvo Pelé s Milanom sa idú pošmýkať na predvčerom vyjazdené trate na lúku, pešiaci Maja, Ctibor a Ondro idú na Živánsku vežu. Svaťa s Bejkou sa idú prejsť po okolí, Peťo stráži chalupu a udržuje oheň, Klárka so Zuzkou sa sánkujú, Mário debatuje s Peťom a varí kávu. Poobede Mário s rodinou odchádza, večer víno a dnes už aj spev. Nálada je dobrá. S údivom sme dnes zistili, že pieseň „Trh v Scarborou“ je okrem iného aj o našej Majke. Desaťročia tú pieseň spievame a doposiaľ sme si to neuvedomili! Spieva sa tam – „až příjde Maja zavoní zem…“ Pri inej, prostonárodnej (či skôr sprostonárodnej) pesničke bolo učinené prekvapujúce odhalenie taktiež týkajúce sa Majky a aj ústredného spievateľa. Toto odhalenie bolo ale natoľko intímne, že sa o ňom radšej nerozpisujem. O pol desiatej pribudol Péťa. Tak veľmi sa na nás tešil, že to k nám stihol z Prahy za necelých päť hodín. Pri vínečku ho chválime, že si napriek svojmu veku stále udržiava image pubertálneho klacka. Bejka má názor máličko iný a na Péťu prezrádza, že mu „léta nestojí“. V družnej zábave a dobrej nálade vydržíme do tretej do rána. Taká druhá Silvestrovská noc.

Nedeľa 2. 1. 2011

Záver:

Pondelok 3. 1. 2011

Dnes už je definitívny koniec. Posledné družstvo mohykánov uprace chalúpku a aj ono sa vydáva na cestu k domovu. Chalúpka osirela.

Ústredné heslo akcie:

Čože robí prostitútka?

A čože by? Proste tutká. (Milan pre nás vymyslel vtip)

Fotografie môžete nájsť na nasej stránke Picasa.