Klub v Klubinskej doline

Klubová dovolenka Kysucké beskydy 8. – 15. Júl 2017

Sobota 8. júl 2017

Keď pôjdete z Klubiny dolinou proti prúdu potoka, po cirka siedmich kilometroch prídete k horárni Kľučka a o malý kúsok ďalej k rovnomennej chate. Ten názov je veľmi priliehavý, na tej chate totiž takmer žiadna kľučka na dverách nie je prišróbovaná a pri zatváraní dverí vám s veľkou pravdepodobnosťou ostane v ruke. Ale ináč je to chata pekná, na krásnom mieste, pri chate veľká lúka, pod chatou bystrý Klubinský potok a vôkol samé hory a lesy. Nuž a na tejto chate sme sa v priebehu soboty postupne poschádzali, aby sme tu prežili krásny týždeň v srdci Kysuckých hôr.

Hlavným bodom dnešného programu je varenie gulášu v kotli na ohnisku pred chatou. Šéfkuchár Borko a kopa pomocníkov. Iba zopár turistikychtivých jedincov vyrazilo na výlet. Pele, Svaťa, Boris, Lenka a Péťa smerujú po trase bývalej žltej značky ku chatám Na Rači, aby odtial (po občersvení v krčmičke pri hornej stanici lanovky) pokračovali hrebeňom západne nad Klubinskou dolinou na Jaseň. Onedlho v ich stopách vyrážajú Peter a Majka, ale nie po ceste ako družstvo prvé, lež ako prislúcha Peťovmu naturelu diretisimou na hrebeň, cestou – necestou (teda skôr tou necestou). Hore na hrebeni ich zastihne dážď. Zostup na chatu je z Jaseňa možný iba tou necestou (cesty tu niet), hustým podrastom malinčia a iných kríkov – po daždi pochopiteľne mokrým, takže sú naši turisti hneď prvý deň dobre premočení.

Guláš nemá chybu, chvála Borkovi.

Nedeľa 9. júl 2017

Väčšina osadenstva dnes smeruje do Oravskej Lesnej, kde sa odvezieme Oravskou lesnou železničkou do sedla Beskyd a ďalej drezínou cez štyri úvrate do Vychylovky, aby sme si tu napokon pozreli Kysucký skanzen. Máme šťastie, dnes tu je polievkový deň. V štyroch chalupách varia miestne ženy pre Kysuce typické domáce polievky, jedna lepšia ako druhá. Šalátová, šošovicová so slivkami, kalerábová s krúpami, výdatná barania a tradičná kapustnica. Veru sme si brušká naplnili riadne. Na potoku je ukážka prania, tiež pekný zážitok. Na záver dňa sa ešte zastavíme v Starej Bystrici pozrieť drevený orloj (jediný na Slovensku) a vystúpime na kopec Bobovec nad Starou Bystricou k rozhľadni.

Druhú skupinu tvorí Lenka s Péťom, Peťom a Bejkou, ktorí si vybehli z Oščadnice cez Kykulu a Malý Príslop na Veľkú Raču. Ctibor sa celkom sám túla po kopcoch a hrebeňoch v okolí Klubinskej doliny a Boris na bicykli obkrúži vodnú nádrž Nová Bystryca. Všetci spolu sa zídeme až večer na chate.

Špekáčiky nemajú chybu, chvála Svati.

Pondelok 10.júl 2017

Je to jediný deň, keď ideme na túru všetci spolu. Vystúpame už známou cestou k chatám na Rači a odtiaľ pokračujeme na Veľkú Raču. V poľskej chate na vrchole sa posilníme žurkom a pivom, vonku zas čučoriedkami, ktorých tu je neúrekom. Pokračujeme cez kopec Orol po hrebeni východne od Klubinskej doliny do sedla pod Kýčerou. Tu sa podarilo Bejke nešťastne padnúť do mláky, urobila zo seba skutočného blatuliaka. Zo sedla pod Kýčerou potom zostúpime lesnou cestou priamo na našu chatu. Večeru varíme opäť vonku v kotli, tentokrát ale v hustom daždi. Napriek tomu kovbojská fazuľa nemá chybu, chvála Lenke.

Utorok 11 .júl 2017

Deň sa začal nepríjemne, Lenke sa podarilo zlomiť kľúč v zámke chaty, sme v nej uväznení. Všetky okná na prízemí sú zabezpečené mrežami. Našťastie Péťa vylovil z batohu kliešte, ktorými si so zalomeným kľúčom v zámke poradil, čím nás všetkých vyslobodil.

Pršalo celú noc, búrka stíhala búrku. Prší aj ráno. Na turistiku to dnes veru nevyzerá. Nuž sa venujeme kultúrno – poznávacej činnosti (KPČ), každý podľa svojho gusta.

Pelé, Svaťa, Paľko, Zdeněk a Borko idú do obce Megonky, pri ktorej sa nachádza unikátny starý lom s kamennými guľami. Nikto nevie, prečo sa skala takto vytvarovala, je to ale unikát. Teda býval. Na naše veľké prekvapenie v lome niet už ani jedinej kamennej gule. Iba jedna sa ešte dá vidieť hore v skale. Všetky tie gule rôznej veľkosti, ktoré sa tu v minulosti všade povaľovali, sú preč. Tá jediná, ktorá tu ostala, je pevne spojená so skalou a teda sa nedá odviezť – to ju zachránilo. Všetky gule z chráneného prírodného výtvoru sú po záhradách domov, no a vúôbec najviac si ich odviezol majiteľ kamenárstva Comorek v neďalekom Stakčíne. Takže Megonky už dnes nie su jedinečným prírodným výtvorom, ale názornou ukážkou Slovenskej národnej blbosti. Je nám do plaču. Vôbec nechápem, ako je možné, že si z takejto chránenej unikátnej lokality môže odviezť kto chce čo chce, drzo si to vycapiť pred dom a nikto ho za to nepotrestá. Nuž, Slovensko…

Náladu sme si popravili o pár desiatok kilometrov ďalej v Korni, kde zo zeme vyviera prírodný ropný prameň. Tú si našťastie nikto domov neodniesol – a keby aj, neustále vyteká nová. Deň potom zakončíme v kaštieli Radoľa – taký maličký kaštielik, ale milý, s peknou expozíciou.

Ctibor s Valikou a Majkou sa venujú kultúre v Budatínskom zámku pri Žiline, Ivan s Peťom, Bejkou a Jožom v Čadci v reštaurácii, Boris bicykluje. Lenka s Péťom už ráno odišli domov.

Streda 12. júl 2017

Opäť dnes ideme spolu na výlet takmer všetci, okrem Ivana a Peťa, ktorí (v Borisovych stopách) dnes bicyklujú okolo vodnej nádrže Nová Bystrica. Dvomi autami sa odvážame do obce s názvom Nesluša (ktovie ako tento názov vznikol), kde sa stretávame s Vladom a Renátkou a urobíme si výlet po Javorníkoch – hôľnaté hrebene s krásnymi, ďalekými výhľadmi, rozhľadňa na Martákovom vrchu, chalúpky na lazoch roztrúsených po horách, prosto paráda. Túru zakončíme v krčme v Nesluši, síce zatvorenej, ale ochotný pán majiteľ nám ochotne nalial (keď uvidel, akí sme smädní).

Štvrtok 13. júl 2017

Autami na Vychylovku, odkiaľ smerujeme na Rycierovu horu, druhú najvyššiu horu Kysuckých Beskýd. Po asfaltke do sedla Demenová (iba Pelé ide po značke lesom), ďalej cez Svitkovú (na nej si vspomenieme na kamaráta Sida Svíteka), potom strmo dole do sedla pod Svitkovou, teda dnes už sa volá sedlo Príslop a ďalej na Rycierovu horu. Odskok do Poľska na chatu pod Rycierovou horou (žurek, pivo) a zostup do Podrycierovej nad Vychylovkou. Pelé so Svaťou, Zdeňkom a Peťom Rycierovou horou ohrdli a zo Svitkovej odbočili na neznačkovaný hrebeň Hankina poľana. Zprvu v pohode, potom stále väčšou džungľou, aby napokon prišli opäť na chodníček, vedúci celým herebeňom. Výhľady prekrásne po celý čas.

Večer prichádzajú dvaja Jožovia – Oravec a Hoss, máme posilu.

Piatok 14.jJúl 2017

Presun do Starej Bystrice, opäť orloj. Posedíme v krčmičke pod ním, počkáme na celú hodinu a pochod apoštolov, potom stúpame na hrebeň na Predný vrch, Dedovú a ďalej na Šenkov. V sedle Pod Kýčerou sa delíme – poniektorí zostupujú známou lesnou cestou na chatu, včera priševší Jožovia pokračujú po hrebeni ďalej na Veľkú Raču, pretože tam ešte neboli, Boris s Majkou ich sprevádzajú. Ivan sa bicykluje po kysuckej cyklomagistrále (veľmi pekná, na úrovni Rakúskych cyklociest), Vlado s Renátkou idú taktiež na Veľkú Raču, ale z Oščadnice. Ctibor sa túla po lesoch a Bejka je už doma.

Večer ako vždy – víno a spev, treba dopiť zásoby, veď zajtra nám to tu končí.

Sobota 15. júl 2017

Už iba veľké upratovanie, balenie a odchod domov. Pelé so Svaťou a Vlado s Renátkou si ešte urobili výlet z Krásna nad Kysucou, resp. Z osady Hackovci na Kykulu a ďalej po hrebeni západne od Veľkej Rače na Kalinný vrch. Pelé so Svaťou ešte prežili jeden bonusový pekný večer v chalúpke Pelého spolužiaka v osade Hackovci, ale to je už iný príbeh.

O kom tu bola reč?

Borko Ottmar + nakrátko aj jeho dve dievčatká – malé zdatné turistky Terezka a Danielka

Pelé, Svaťa, Paľko, Ivan, Peťo, Jožo Novák, Boris, Ctibor, , Bejka, Valika, Majka

Lenka Sukdolenka a Péťa Hornych, Svatin brat Zdeněk

Jožo Oravec a Jožo Hoss

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Google photos.