Posledný júnový predĺžený víkend sme pokračovali v seriáli zdolávania najvyšších vrcholov jednotlivých pohorí Nízkych Táur. Na tento rok pripadli Wolzerské Taury, kde nám Monika vybavila ubytovanie na Neukirchener Hutte. Asi aj vďaka tomu bola napriek nepriazni počasia dosť hojná účasť – 12 členov nášho klubu, 8 sympatizantov a iných.

Wolzer Tauern

23. – 26. jún 2011

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.

Posledný júnový predĺžený víkend sme pokračovali v seriáli zdolávania najvyšších vrcholov jednotlivých pohorí Nízkych Táur. Na tento rok pripadli Wolzerské Taury, kde nám Monika vybavila ubytovanie na Neukirchener Hutte. Asi aj vďaka tomu bola napriek nepriazni počasia dosť hojná účasť – 12 členov nášho klubu, 8 sympatizantov a iných.

Hlavná skupina (3 autá) prichádza na chatu vo štvrtok 23. 6. večer, v šialenom lejaku.
V piatok 24. 6. je počasie neveľmi priaznivé, nízko visiace čierne mraky, ktoré zhruba od výšky 2000 metrov neúprosne zakrývajú všetko. Napriek pochmúrnemu počasiu sa skupina jednomyseľne rozhoduje vyraziť dnes na Greim, ústredný vrchol akcie (2474 metrov vysoký Greim síce nie je najvyšší vrchol v pohorí, susedný Rettenkirch Spitze je o celý jeden meter vyšší; na mape však naň nie je vyznačená cesta, tak sme ho považovali za neschodný a za najvyšší dostupný vrchol pohoria sme vyhlásili Greim). Trištvrte hodiny po ich odchode dorazila na chatu Pelého skupina (Pelé + mládež). Pelé nepovažuje za zmysluplné ísť na Greim v takomto škaredom počasí, keď z kopca naisto nebude nič vidieť, všetko vsadil na kartu že zajtra bude lepšie a ide s mládežou na opačnú stranu na Schober Spitze. Na vrchol nevystúpili, v hmle to nemalo žiadny zmysel, vyšli len do sedla Knolischarte, ktoré ešte bolo pod mrakmi a tak bol z neho výhľad na dolinu a pod ním ležiace krásne plesá. Kopce dnes veru nevidieť žiadne. Poobede sa potom všetci stretáme na chate, Greimová skupina bola úspešná, na vrchol vystúpili takmer všetci (vrátane Svati s umelým bederným kĺbom, za čo jej patril náš obdiv).

Škaredé počasie malo jednu výhodu – vďaka nemu sme sa všetci vrátili z túr pomerne skoro a tak bol o to dlhší spoločenský večer, ktorý nemal chyby. K zábave a spevu sme strhli aj Rakúšanov, ktorí s nami chatu spoluobývali, takže to bol večer vskutku medzinárodný. Rakúšania nás naučili spievať pesničku „Pes jitrničku sežral“ po nemecky.

V sobotu 25. 6. ráno počasie veru nie je lepšie, ako optimisticky sľuboval Pelé, ale na rozdiel od včerajška aj prší. Napriek totálne nepriaznivému počasiu Pelého skupina vyráža na Greim. Pelé stále tvrdí, že na dnes je hlásené polooblačno, a tak sa to ešte vylepší. Napodiv sa nemýlil – do polooblačna veru malo dnešné počasie dosť ďaleko, ale pred obedom prestalo pršať a mraky sa dvihli, takže Pelé s Barborkou a Piatkom, ktorí vo výstupe v nepriaznivých poveternostných podmienkach (dážď, zima, silný vietor, sneh) vytrvali, z Greimu videli naširoko – naďaleko. V noci a ráno čerstvo napadaný sneh dodával kopcom atmosféru. Po Greime ešte zdolali skutočne najvyšší vrchol Wolzer Tauern Rettenkirch Spitze (2475 m) – ako sme v teréne zistili, mapa nemala pravdu a na Rettenkirch Spitze vedie zo sedla Funkl Scharte značka. Ďalej pokračujú skalnatým a miestami aj exponovaným hrebeňom do sedla Rockl Scharte (bohužiaľ už opäť v hmle, ktorá sa poobede vrátila) a odtiaľ dolinou na chatu.

Hlavná skupina (Ivan, Boris, Majka, Miško, Ondro, Peťo) vystúpili na Schober Spitze (2423 m), nemali však také šťastie ako Pelé – vrchol Schober Spitze po celý deň zakrýval mrak a tak vrcholové výhľady neboli. Pre Borisa bolo 900 metrové prevýšenie priveľmi málo a tak si urobil ešte jeden kopec – Talkenschrein (2319 m). Dievčatá Monika, Maja, Milena a Svaťa si urobili výlet prekrásnou dolinou Ob Almboden a vystúpali do sedla Idlereck Scharte (2144 m). Večer sme sa opäť zišli na chate, unavení a spokojní, každý si dnes prišiel na svoje. Vonku opäť prší.

V nedeľu 26. 6. prší od rána, v horách toho už veľa nespravíme. Na chate ostáva iba Ivanova „Dukato“ skupina (upratali chatu a urobili si výlet do doliny Ob Almboden k Funkl See, kde šialene fučalo), všetci ostatní odchádzajú. Nejaký časť strávia v mestečku Oberwolz, potom už neprší a tak si idú ešte užiť kopcov – od chaty Klosterneuburger Hutte, kam sa dá dostať autom, vystúpia na Hoher Zinken (2222 m). Nenáročný výstup po lúkach, aj napriek nepriaznivému počasiu pekné výhľady. Potom už domov.

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.

Pelé

Zúčastnení:	Dukatoskupina	–Ivan, Boris, Peťo, Ondro, Majka, Miško
	Tojotaskupina	–Monika, Svaťa, Milena, Maja, Fero
	Oktáviaskupina	–nám celkom neznáme 4 ženy
	Roomsterskupina	–Pelé, Barborka, Lenka, Piatok, Jano