Tohoročná rakúska cykloturistika je len víkendová. Vybrali sme si Biedermeierradweg v údolí Piestingtal. Je blízko od nás, pán Michelin udáva okolo 120 km do Markt Piesting, začiatku sobotnej etapy aj celej Radweg.

Biedermeierradweg

Zostava ja primeraná cyklotrase, počtom malá, ale inak veľmi pekná. A tak sa na streche Peleho Roomstera postupne stretajú štyri bicykle a pod nimi sedia Sváťa, Pele, Milena a Boris.

Je krásny slnečný deň a my v neskoré dopoludnie na parkovisku v Piestingu na začiatku Biedermeierradweg sadáme na bicykle. Trasa vedie hore údolím popri rovnomennej riečke. Vyhýba sa doprave, preto kľučkuje krajinou, kým je ešte údolie širšie. Trasa je síce rekreačná s mnohými oddychovými zákutiami, ale občas prekvapí krátkym strmým výšvihom alebo zjazdom ozdobeným nápisom 20%.

Cyklotrasa je síce dobre vyznačená, ale aj tak sa nedobrovoľne rozchádzame v Reichentali, keď Pele so Svaťou zablúdia na MTB variant a zaradia si jednu horskú prémiu navyše. O čo náročnejšia o to krajšie je ich cesta. Opäť sa stretáme až pred Gutensteinom na lavičke pri kamennom stole v tieni pod stromami. V ohrade farmy sa pokojne prechádzajú oslíky a my pokojne obedujeme. V Gutensteine končí po 29 km pohodová časť radwegu a začínajú sa tri varianty stúpania do troch sediel. Vyberáme si najsevernejšiu možnosť dolinou Steinapiesting. Začíname pôsobivým kaňonom, aby sme asi 7 km mierne stúpali.

Po poslednej usadlosti to v závere doliny dostávam riadne vyžrať a asi 4 km sa vlečiem hore do sedla. To už som sám, Pele sa vracia k autu a Sváťa s Milenou idú do kempu v Pernitzi. Teším sa na zjazd, ale ten je len mierny, aspoň dnes hlboko neklesnem. Cez Rohr a Schwartzau sa dostávam k odbočke na sedlo Klostertalergscheid. Stúpanie je príjemne mierne a zjazd do Piestingtalu je tentokrát celkom fajn. Cez Gutenstein pokračujem do Pernitzu a kemp nachádzam na prvý pokus. Asi 90 km dlhý deň je za mnou.

Kemp je tichý milý, dobre vybavený. Nad kopcami sa blýska, preto staviame stany, varíme a priebežne sa sprchujeme. Búrka nás obíde, popíjame vínko, jeme zemiakovú kašu a v potoku sa chladí Radler. Ale zmenil sa na padlera a odplával mi preč…

Na druhý deň prekrížime Pernitz a stúpame do Muggendorfu a k vodopádom Myrafälle. Osviežime sa pešou prehliadkou vodopádov, aby sme sa potom pomordovali v stúpaní k hostincu Jagasitz. Žiadna Jaga tam nesedí, tak si neprisadneme a pustíme sa dolu strmým klesaním kamenistou cestou, ktorú si dobre pamätám ešte z pešej turistiky.

S brzdovými pákami zaťatými až po riaditka sa pomaly zosúvam dolu a otrasy od kolies stúpajú rámom a končia až niekde v mojich zuboch. Na ráfikoch si popálim prsty. Rozumnejšia a krajšia časť výpravy zatiaľ zvádza svoje bicykle.

Nasleduje zjazd dolinou do Schromenau a Weisenbachu po ceste a pokračovanie do Berndorfu už po cykloceste popri Triestingu. Parku obedujeme a v podniku na pešej zóne si pochutnáme na pivku.

Posilnení na duchu sa púšťame do posledného a o to dlhšieho stúpania na Geyersattel, najprv mountainbikeovou trasou, ktorú optimalizujeme vlastnou variantou po vozovej žlto značenej ceste. Stúpanie je mierne a tiahle, potom trochu pritvrdí, aby sa na záver zase zmiernilo.

V sedle majú všetky normálne pokračovania osadené tabule zakazujúce jazdu bicyklom, jedine strmý skalnatý úšust nie. Asi preto, lebo sa nepredpokladá, že by niekto normálny tadiaľ na bicykli išiel. Našťastie je to len pol kilometra pešo a potom začína asfaltové klesanie do Pernitzu, kde po 46 km končíme naše potulky.

Do videnia nabudúce priatelia cyklisti.

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.