Starí páni na trojtisícovke

Säuleck, 29. – 31. august 2015

V jeden prekrásny augustový víkend sme sa vybrali v zostave Miro Mombat, Boris, Peťo Peťány a Pelé na 3086 m vysoký Säuleck vo Vysokých Taurách. Auto sme zaparkovali v doline Dosener Tal nad Malnitz a stúpame popri potoku k chate Artur Smid Haus, kde budeme po tri dni bývať. Chata Artur Smid Haus stojí na brehu blankytne modrého plesa Dosner See, obklopená nádhernou kulisou hôr.

V nedeľu zavčas ráno vyrážame na náš vrchol. Spočiatku stúpame strmým svahom, potom nekonečným suťoviskom. Nie sme sami. Je víkend, prekrásny deň bez jediného obláčika, k vrcholu smerujú desiatky turistov. Niektorí spali v chate (bola takmer plná), iní idú z Malnitz či z parkoviska v doline Dosener Tal. Niektorí nás predbiehajú, iných predbiehame my. V poslednom suťovom stupáku pod vrcholom nás predbieha krásna, vyšportovaná dievčina, ako srnka z neuveriteľnou ľahkosťou skáče z kameňa na kameň. Miro s ňou prehodil zopár slov. Dozvedá sa, že dievčina ide z Malnitz od vlaku. Čiže má už dnes v nohách o 1000 metrov väčšie prevýšenie ako my. Miro vyjadril obdiv jej výkonu, na to dostal odpoveď: „To musíš trénovať!“ Ďalšie si už len myslíme, nepovieme nahlas: „Áno, trénovať treba. Ale predovšetkým treba mať dvadsať rokov!“ Veru, bývali časy, keď aj my sme tak vládali.

Po troch hodinách dosť otravného výstupu sme na vrchole Sauleck, 3086 metrov nad morom Výhľad je úžasný. Nekonečné more kopcov všade dookola. Predovšetkým Miro s Peťom sú uveličení, na tak vysokom kopci sú po prvýkrát, ale aj ja s Borisom sme nadšení. Na vrchole nejaký čas čakáme na Peťa. Peťo je zdatný turista a dokáže prekonať kadejaké prekážky, potrebuje ale ísť svojim tempom, a tak ho na vrchole čakáme takmer dve hodiny. Vôbec nám to však nevadí, ten čas ubehne ako voda; aspoň máme možnosť si jedinečnú atmosféru kopca dokonale vychutnať. Vďaka ti, Peťo.

Z kopca zostupujeme okľukou cez Malnitzer Scharte. Cesta je o niečo obtiažnejšia, chodník žiadny, skáčeme zo šutra na šuter. A to veru nie sú len tak nejaké šutre. Skalné bloky veľké niekoľko metrov, pokrývajúce „Blockglätscher“ – skalný ľadovec. Je to ľadovec hlboko pod tou hromadou šutrov, ktorý nevidno. A keďže ten hlboko uložený ľadovec sa správa ako každý iný, čiže tečie, rovnako sa správajú aj skaly na jeho povrchu. Samozrejme, ten pohyb nevidno. Je už pokročilé popoludnie, keď prichádzame k chate. Dnes sme tu takmer jediní hostia – víkend skončil a davy odišli do doliny. Celý 26 miestny „matraclager“ máme pre seba. Dnes nehrozia nočné nepríjemnosti ako včera, keď ma Rakúšan, spiaci vedľa mňa, neustále budil, pretože mu vadilo že Peťo chrápe. A bolo mu jedno, že budí nepravého, hlavne, že sa realizoval.

V pondelok máme ešte dopoludnia čas, tak stúpame do sedla Seescharte a odtiaľ na 2778 metrov vysoký Ochenladin Spitze. Na tento kopec nevedie turistický chodník. Stúpame strmým trávnatým svahom, v závere skalnatým hrebeňom, obtiažnosti tak I+. Výhľady z vrcholu opäť úžasné, Säuleck a celú včerajšiu výstupovú trasu máme ako na dlani. Na obed sme naspäť pri chate. Ešte posledné pivko a potom sa dávame na zostup dolinou Dosener Tal k parkovisku, kde už na nás čaká môj Arpád, netrpezlivo si pohrabkávajúc ľavým predným kolesom, aby nás doviezol 500 kilometrov nazad do našich domovov.

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.