Kategória: spravy-z-akcii-2009

Pochod „Pražská stovka“, ktorá sa konala 27-28.11.2009. Trasa sa každoročne mení. Tento rok bol štart v Holoubkove o 22^oo v piatok, cieľ v Prahe – Modřanoch, dĺžka 112 km, prevýšenie 3100m. Vrelo doporučujem, je to skutočný bombónik pre fajnšmekrov ako vždy organizačne veľmi dobre zvládnutý.

Orešanský Botocross (Orešianske topánkové križovanie) je orientačno – turistický pochod. Koná sa za každého počasia, ale hlavne keď prší, fúka a je hmla … (podľa definície organizátora, Klubu Trnavských Diaľkoplazov).
Na Botocrosse sa zúčastnili v rámci našej subakcie traja členovia TK Štart (Majka, Musto a ja) a traja hostia (Milena, Ľudko Bahurinský a Vlado Javorský).
Paralelne prebehla aj bicyklovačka Jefa a Pištu B., s ktorými sme boli počas väčšiny pochodu v telefonickom kontakte, vyskytovali sme sa na rovnakých miestach (hoci v rôznych časoch).

Po mnohých turistických akciách diaľkoplazeckého typu som sa nechal inšpirovať Pelého záľubou v poznávaní pohorí v blízkom zahraničí a spolu s trnavskými turistami z TK Spartak sme sa vybrali 27. a 28. októbra do rozlohou malého, ale prírodnými a historickými zaujímavosťami veľkého pohoria Chřiby.

Monumentálny Dachstein je síce až druhým najvyšším vrcholom Severných vápencových Álp (2 995 m; Rakúšania ale často uvádzajú – v mapách a aj na stanici lanovky – výšku 3 000 m. Nie je to pravda, ale oni by veľmi, veľmi chceli mať ďalšiu trojtisícovku, majú ich zjavne málo), mnohí o ňom ale vravia, že je vrcholom najkrajším. Predovšetkým pohľad do jeho južnej steny, kde spolu s vrcholmi Torstein a Mitterspitze vytvára jedinečnú kamennú kulisu, patriacu k najúchvatnejším v Alpách. Výstupy na Dachstein sú zo všetkých smerov ťažké, na každej trase nájdeme nejaký ten zaistený úsek. Pri výstupe od severu treba prekonať Gosauský či Halstattský ľadovec, ktorý rozhodne nemožno podceniť. Výstup od juhu je kratší ale aj strmší.  Pre svoju krásu a blízkosť patrí pre našincov k častým horským cieľom. 

Vlado Ješko: Osem dní od soboty 18. júla do soboty 25. júla som strávil na Chalet Beaumont v Chamonix na úpätí Mont Blancu. Do Francúzska som prišiel kvôli najstaršej cyklistickej akcii na svete – Tour de France. V snahe povzbudiť pretekárov som zdolal štyri horské úseky v Alpách: Verbier, Col du Petit Saint-Bernard, Col de la Colombier a Col de la Madlen. Aj keď na cyklocomputeri som mal len 110 kilometrov, celkom som na bicykli nastúpal asi 3 500 metrov. Urobil som aj krátke pešie túry – vo Švajčiarsku, okolo osady Zermatt a v Chamonix na ľadovec Mer de Glass. Fotozápisník z akcie vyhotovil môj kolega zo SME a iniciátor celej akcie Jozef Bielik.

Južne od sedla Semmering sa začína dlhý hrebeň, tiahnúci sa mnoho kilometrov juhozápadným smerom. Mnohokrát sme sa naň dívali z Raxu či z Hochschwabu. Miestami holý, pokrytý lúkami, miestami zalesnený hrebeň lákal. Nahodiť batohy na chrbát a tiahnuť nenáročným hrebeňom doďaleka…

Veľkonočné sviatky ponúkali štyri dni voľna, aj predpoveď počasia bola dobrá a bol by hriech nevyužiť voľný čas na výlet do prírody. Tradičný organizátor veľkonočných akcií Pele, sa tento rok staral o Svaťu a tak sme nad jarnou výletnou destináciou rozmýšľali sami.

Na Schneebergu som bol trikrát a vždy to bolo v máji. Spočiatku to vyzeralo, že sa mi podarí nahovoriť na tohtoročný májový výstup davy ľudí, ale nakoniec sme ostali len traja Petržalčania – Majka Markošová, Jefo a ja. Aj to len vďaka tomu, že som akciu preložil z prvého na druhého mája.