Na bicykli k Baltskému moru

Na bicykli k Baltskému moru

Nisa-Odra Radweg  9. – 18. august 2019

 

          Tohoročná cyklojazda bola poznačená smolou od samého začiatku. Najprv týždeň pred odchodom spadol z bicykla Štefan, pochrámal si koleno a tým pádom nás bolo razom o jedného menej. Potom pol dňa pred odchodom Ivan oznámil, že mu ešte neopravili jeho už mesiac pokazené auto. Nastal vážny problém s dopravou. Narýchlo sme ako náhradné vozidlo zabezpečili Zdeňka, ktorému sa to vôbec nepáčilo, ale čo už mohol robiť, išlo o záchranu celej akcie. Napokon sa nám podarilo v piatok o deviatej hodine vyraziť.

Piatok 9. august:   prameň Nisy – Kristýna,   55 km

Cesta do Jablonca bola ďaleká a po českej prepchatej diaľnici–nediaľnici aj celkom zdĺhavá. Pred štvrtou hodinou poobede zastavujeme za obcou Nová Ves nad Nisou, kde sa v lese nachádza prameň rieky Nisy. Uvedomujeme si, že je to okrem Dunaja vlastne jediná rieka, ktorej prameň sme videli. Všetky ostatné rieky, popri ktorých sme bicyklovali (a že ich nebolo málo), pramenili neznámo kde v horách a my sme sa pripojili už k vodnému toku. Je už pokročilá hodina, času do večera veľa neostáva. Na bicykel sadajú len dvaja skalní bicyklisti Boris a Ctibor a vyrážajú na 55 km dlhú, tu na okraji Jizerských hôr aj dosť kopcovitú etapu. Ostatní odchádzame autom do Hrádku nad Nisou, kde v kempe Kristýna staviame náš prvý tábor. Je teplý večer, kúpeľ v jazere Kristýna dobre padne.

 

Sobota 10. august:     Kristýna – Rothenburg 73,5 km

          Beriem si so Zdeňkom službu a vyrážame dvomi autami do cieľa dnešnej etapy v Rothenburgu, preto budem dnešnú trasu popisovať protismerne. Krátko po štarte ideme cez lokalitu nazvanú Kulturinsel. Je to veľký zábavný park predovšetkým pre rodiny s deťmi. Množstvo chalúpok ako z rozprávky, hrady, mosty, jaskyne, rôzne preliezačky… Čaká nás veľa kilometrov, nuž iba nakukneme, na dôkladnejšiu prehliadku tohoto zaujímavého a roztomileného sveta neostáva čas. Druhá skupina si potom Kulturinsel pozrie lepšie. Ďalšou zastávkou je mesto Gorlitz. Pekné starobilé mesto s mohutnou katedrálou. Je to snáď jediné mesto na našej trase, kde sa zachovali staré domy a pamiatky; ktovie akým zázrakom sa stalo, že mesto Gorlitz nebolo vojnou celkom zničené, ako temer všetky ostatné mestá na Nemecko – Poľskej hranici. Tu sa aj stretáme s hlavnou skupinou idúcou oproti nám. Bicykluje sa im dobre. Fúka totiž dosť silný južný vietor a tak ich, idúc na sever, poháňa. Ja so Zdeňkom sme na tom presne naopak, po celý deň sa trápime proti vetru, s najväčším úsilím sa nám darí ísť maximálne 15 kilometrov za hodinu. Ďalšou zastávkou je mesto Ostritz. Na milom a ľudoprázdnom námestíčku rehydratujeme organizmus v krčmičke ponúkajúcej české Svijany, potom si dosť dôkladne pozrieme kláštor za mestom. Kláštorný kostol je veľmi zaujímavý a zvláštny. Nakoľko v tejto časti Nemecka je značenie cyklociest síce kvalitné, ale väčšinou bez udania čísla či názvu cyklotrasy (prosto všade iba rovnaká tabuľka s udaním smeru cyklotrasy), podarilo sa nám na rázcestí pri kláštore zablúdiť na cyklotrasu inú. Zbytočne sme si vystúpali do kopca a stratili tak 20 minút času. Všetko zlé je ale na niečo dobré – taký pekný pohľad na kláštor ako my z kopca nemal nik. Nad Ostritz Nisa preteká veľmi pekným údolím, pastva pre oči. Posledné kilometre sú veľmi náročné, proti vetru už takmer nevládzeme ťahať. O ôsmej večer sme konečne v Hrádku nad Nisou pri Peťovom aute a pred desiatou v kempe v Rothenburgu. Už takmer všetci spia.

Nedeľa 11. august:       Rothenburg – Sacro    84 km

          Službu dnes má Majka s Péťom, sprevádza ich Peťo. Na trasu vyrážame dosť neskoro – chlapci niekam včera zapatrošili Zdeňkove náhradné  kľúče od auta, dlho sa ráno hľadajú. Bezvýsledne. Je pekné počasie, cesta po kvalitnej asfaltovej cykloceste  rýchlo ubieha. O necelé 3 hodiny sme v Bad Muskau, čo je zlatý klinec dnešného dňa. Krásny zámok, okolo neho rovnako krásny a obrovský park. Park zasahuje aj do Poľska – hranica, ktorá sa tu vytvorila po vojne, park preťala. Je to jediný park na svete, ktorý leží v dvoch štátoch a je zapísaný do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Cyklocesta vedie priamo cez tento park. Zdržíme sa tu vyše dvoch hodín, stretáme sa s protiidúcou skupinou (stretnutie je vzhľadom na absenciu druhých kľúčov od auta nutné). Ďalej pokračujeme opäť po hrádzi Nisy. V jednej z malých dediniek sa zastavíme v rovnako malej krčmičke na pivo. Je ho už treba, naše telá sú v teple dehydratované. Tu vidím niečo, čo som doposiaľ ešte nikdy nevidel – pani krčmárka, pokiaľ nemá práve prácu pri barovom pulte,  sadá ku kolovratu a pradie ovčiu vlnu. Celkom ako za starých čias, ako to poznáme z filmov a rozprávok. Pred siedmou hodinou večer sme v Sakro v malom kempe.

 

Pondelok 12. august:                       Sacro – Aurith,  83 km

          Ráno sa našli Zdeňkove kľúče, zamotané v bielizni v taške, ktorá sa včera neprezrela. Hneď má Zdeněk lepšiu náladu. Službu má Ivan a Ctibor, ostatní vyrážame na trasu. Väčšinou po hrádzi pozdĺž Nisy. Nisa (a ďalej potom aj Odra) sú prírodné toky, nie su zregulované ako iné rieky. Preto je tu príroda veľmi pekná, a aj keď sa krajina veľmi nemení, stále je na čo pozerať. Pohľad na rieku a na lúky,  lužné lesy a mokrade okolo nej je balzam na dušu. Všade množstvo vodných vtákov.  Míňame zvyšky mostov, ktoré tu kedysi stáli. Počas vojny boli všetky zničené a už sa neobnovili, mosty sa už stavali iba nové. Iba jeden nachádzame ešte funkčný – dá sa naň dostať iba pešo, ale prejdeme sa po starej kamennej dlažbe do Poľska (teda tá dlažba je iba do polovice mosta v Nemecku; na Poľskej strane je starostlivo rozobraná a kocky sú preč – zjavne sa Poliakom hodili inde). Zastavujeme sa v meste Guben. Na nemeckej strane nič moc, na Poľskej obdivujeme mohutnú stavbu (teda torzo stavby) kostola. Ruiny bez strechy, také memento, čo zlé dokáže vojna. V reštike vedľa kostola obedujeme – Poľská klasika: žurek (či zupa ogorkóva) a bigos. Za zlotuwky.  Krátko za Gubenom potom prichádzame k sútoku Nisy s Odrou. Je nám ľúto, že tá pekná rieka Nisa končí. Utešujeme sa ale vedomím, že ona s nami pôjde aj ďalej, iba pod iným menom. Ďalšiu zastávku máme v Neuzelle. Je tu kláštor a tiež kláštorný pivovar. Pôvodne to mala byť zachádzka, cyklocesta po hrádzi je však na kuse uzavretá a obchádzka vedie cez Neuzelle, takže tade musí ísť každý. Posilnení dobrým kláštorným pivečkom pokračujeme do kempu v Aurith.

 

Utorok 13. august:                          Aurith – Bleyen, 79 km

          Službu má Jana a Zdeněk, ostatní pokračujeme po hrádzi (ako ináč) do Frankfurtu nad Odrou. Vo Frankfurte je čo vidieť. Zachovali sa tu tri kostoly. V kostole Sv. Gertrúdy  máme unikátny zážitok – vlastná hala kostola je nad úrovňou terénu, do kostola ideme výťahom. Obdivujeme maľovaný oltár, ktorý  rôznym zatváraním a otváraním krídel mení tematiku vianočnú na veľkonočnú, a potom dokonca aj na veľkopiatkovú. Milí ľudia, keď vidia náš záujem, nám o kostole kadečo porozprávajú. Druhý, kostol Sv. Kríža,  je vnútri taktiež pekný a zaujímavý. Zlatým klincom je tretí – Mariakirche. Ruiny zbombardovaného kostola zastrešili a vytvorili tak miesto s veľmi osobitou atmosférou. Dá sa tu aj vystúpiť na vežu (takmer 200 schodov, záhul pre z bicykla unavené nožičky), odkiaľ máme Franfurkt ako na dlani.  S protibicyklistami sa stretáme 10 km za Franfurktom v Lebus, kde posedíme pri obede. Na záver dňa ešte odbočíme do Poľska do starého, vojnou zničeného mesta Kostrzyn. Toto mesto bolo počas tridsaťročnej vojny premenené na pevnosť. Počas tej druhej svetovej však bolo  úplne zrovnané zo zemou. Pevnosť akoby zázrakom vydržala – alebo ju po vojne obnovili? Neviem. Prechádzame sa pomedzi ruinami starého mesta a po hradbách pevnosti na brehu Nisy, keď tu zvoní telefón. Smola, o ktorej som hovoril na začiatku rozprávania, na seba nedala dlho čakať. Jana volá, že Zdeněk spadol z bicykla, dochrámal si nohu a teraz ho nakladajú do sanitky. Razom je po dobrej nálade, ktorú nám pekný deň vytvoril. Do kempu v Bleyen to už našťastie nie je ďaleko, sadáme do auta a ideme po Janu a potom vo Franfurte hľadať nemocnicu, do ktorej nešťastného Zdeňka odviezli. Do kempu sa vraciame o polnoci.

 

Streda 14. august:           Bleyen – Stolzenhagen, 74  , rep. 81,5 km k Parsteiner See

          Službu dnes nestaviame, pretože skoro nikto nebicykluje. Dievčatá odchádzajú do Frankfurtu za Zdeňkom, Ivana bolí koleno a tak si dal dnes pauzu, k nemu sa pridáva Ctibor. Na bicykel idem iba ja, Boris a Peťo, ale ten ide individuálne; ráno vyrazil do poľského Kostrzyna (ktorý už včera kvôli tej nepríjemnosti nestihol), potom ide celý deň sám za nami. Napriek čerstvému protivetru nám cesta rýchlo ubieha. V osade Neugliezen odbočíme do Poľska, kde vyhľadáme najzápadnejší bod Poľského územia. Potom sa už ponáhľame do kempu v Stolzenhagene. Ten ale slúži iba pre karavany a nás tam nechcú. Sedíme v besiedke pri rieke a premýšľame, čo ďalej. Prichádzajú dve miestne  ženy doplniť informačné letáky do skrinky na besiedke, od nich sa dozvedáme, že pri neďalekom jazere Parsteiner See je kemping (ktorý nie je mimochodom zakreslený v žiadnej mape, ktoré máme k dispozícii). Presúvame sa teda 7 kilometrov do vnútrozemia. Jazero je pekné, ale smiešne plytké. Prejdeš sto metrov od brehu a vodu máš stále iba vyše členkov. Taká vodná turistika, o plávaní hovoriť nemožno. Ale voda je čistulinká a dno krásne piesčité.

 

Štvrtok 15. august:     Stolzenhagen – Loknitz  104 km,

                                   skrátená verzia po Mescherin  57 km

          Dnešná etapa je veľmi dlhá, neodvažujem sa na ňu postaviť službu. Na trasu vyrážajú iba skalní bicyklisti Boris a Peťo. Ivan dáva kolenu oddych aj dnes a preváža auto do cieľa.  Ostatní bicyklujeme skrátenú trasu, len po Mescherin. Ideme s Majkou v protismere, ako ináč – opäť proti silnému vetru.

„Protože vím, že začal vát jižní vítr…“  (Greenhors)

Takže aj keď je dnešná etapa krátka  prichádzame celkom zničení.

 

Piatok 16. august:      Loknitz – Grambin,  70 km

          Službu má Jana a Ctibor. S Odrou sme sa rozlúčili, cyklocesta už celkom opustila rieku. Z väčšej časti vedie lesom, prekonávame mierne, pohodové kopčeky. Je to príjemná zmena po dlhej ceste po hrádzi. Snáď poprvýkrát tento týždeň mám vietor v chrbte, a tak si pospevujem starú pesničku:

„Jipijajou, a nad hlavou slunce, jipijajou, a vítr v zádech…

(Až potom večer, keď sa blížime ku Grambinu, dodávam aj ďalší verš refrénu:

„… tak proto mne mrzí že dochází dech“).

Dnes sa opäť prihlásila pani Smola. Najprv Svati odpadol z bicykla nosič (oddrncali sa šróbiky), o niečo neskôr dôjde ku kolízii Borisa so Svaťou. Svaťa z valnej hromady vyjde len z rozlámaným blatníkom, o dosť horšie je na tom Boris – má pochrámanú ruku v zápästí, tiež už dobicykloval. Prichádzame k moru, tu ešte iba v podobe Štetínskeho zálivu. Krásne piesočné pláže, v meste Ueckermunde plno stánkov ponúkajúcich ryby. Neodoláme, veď sme už aj hladní. Ryby sú dobre pripravené, ale nič mimoriadne – také kúpite aj u nás v supermarkete. Z Ueckermunde do kempu v Grambin už je to len pár kolometrov.

 

Sobota 17. augut:        Grambin – Kamminke , 80 km

          Vstávam a na myseľ mi príde stará pesnička od Greenhorns:

„Pomalu svítá a krávy jdou pít, v sedle zas musím celej den být…“

Mám službu s Majkou. Autá odvážame do Kamminke, potom vyrážame na trasu. Ide sa v pohode, cesta nám ubieha rýchlo. S protismercami sa stretáme, keď máme už za sebou viac ako polovicu trasy, čo pre časovú stratu s prevozom áut a vybavovaním kempu nebýva často. Prechádzame mestom Usedom, potom po moste opúšťame rovnomenný ostrov. Hneď za mostom je unikátny prírodný úkaz. Celý les tu zaplavilo more, stromy vo vode vykapali a z vody trčia iba  pahýle. Tie sa ale stali domovom pre množstvo rôznych vtákov, takže pohľad na tento mŕtvy les vôbec nie je deprimujúci, naopak. Mesto Anklamm je celkom pekné, prebieha v ňom však akýsi festival a tak si niektoré časti mesta pre tlačenicu ani nepozrieme. Aj sa nám v meste podarilo zablúdiť, pustili sme sa po inej cykloceste, čím sme si zopár kilometrov pridali. Potom ideme dlho popri najväčšom rašelinisku v Európe s rozlohou viac ako 100 hektárov. Samozrejme je tu taktiež množstvo vodného vtáctva. Záver cesty do Grambinu je veľmi príjemnou v lese sa kľukatiacou cestičkou. V Grambine na nás čaká Janine auto, potom už hurá späť do Kamminke, kde v celkom peknom kempe trávime poslednú noc.

 

Nedeľa18.august                         Kamminke – Ahlbeck, 12,5 km

          Na poslednú etapu vyrážam iba ja so Svaťou a Janou. Ostatní už majú dosť bicyklovania, ale predovšetkým  ich desí predstava dlhej cesty domov a tak už nechcú s bicyklovaním strácať čas. Po celý čas bicyklujeme lesom, a prekvapivo neustále z kopca do kopca. Po prvej etape okolo Liberca je to určite najkopcovitejšia etapa na celej dlhej trase. To by som veru tu pri mori už nečakal. Po hodine sa cyklocesta stáča prudko doľava na pobrežnú promenádu v Ahlbecu, rovno pokračuje drevený mostík vedúci priamo na pláž. Odrazu stojíme pri mori, niet už kam ďalej bicyklovať. Po desiatich dňoch v sedle bicykla a 722  kilometroch sme pri Baltickom mori. Počasie je zamračené, voda plytká,  samá chaluha a množstvo medúz, ale zakončiť túto akciu kúpeľom v Baltickom mori považujem za povinnosť.

          Potom nás už čaká iba dlhá a únavná cesta cez kusisko Európy domov. 950 kilometrov ideme vďaka rozostavanosti a aj prepchatosti nemeckých a potom aj českých diaľníc 14 hodín.

Kto bicykloval:  Pele, Svaťa, Boris, Ctibor, Majka, Ivan, Peťo, Zdeněk, Jana,

                             dva dni aj Péťa 

                             a ako samostatná jednotka s nami išla Alena s Alenkou a Maťom

                                                                                                                             Pelé