Rok sa s rokom zišiel a 1.-6.2018 sme opäť šiesti pokračovali v našom putovaní po Glównom Szlaku Beskidu. V piatok po práci sme vycestovali do Oravskej Polhory, kde sme našli skvelé ubytovanie v penzióne Starý dom. V sobotu ráno sme sa nechali vyviesť k Hviezdoslavovej horárni a potom už po svojich k Schronisku PTTK na Hali Krupowej cez Babiu horu a Przelecz Krowiarki. V nedeľu nás úvodný dážď neodradil od presunu do mestečka Rabka Zdrój, kde sme prespali v penzióne Dom Wczasowy Ela. V pondelok mala byť odpočinková túra, no bola rovnako dlhá ako v sobotu, len bola spestrená dvomi chatami, kde sme sa občerstvili a prespali sme na Schronisku PTTK na Turbaczu. V utorok potom prišla najťažšia túra do mestečka Kroscienko nad Dunajcem, kde sme prespali vo Wille Perelka. V stredu nás už čakal len krátky pochod popod Trzy Korony a cez Dunajec do Červeného Kláštora. No a o rok pokračujeme ďalej na východ!

Prechod hrebeňom Poľských Beskýd, časť druhá

Beskid Živiecki a Gorce, 1. – 6. júna 2018

Sobota 2. júna

Po roku sme opäť na Babej hore, začíname tam, kde sme vlani skončili. Teraz je to tu ale úplne iné ako vlani. Vtedy sme tu boli sami, bola strašná zima a pre hmlu sme nevideli vôbec nič. Dnes je relatívne pekné počasie; je sobota a na vrchole je ľudské (poľské) mravenisko. Hrebeň Babej hory do sedla Krowiarki je pekný, ale preľudnený. Zostup po nekonečnej, strmej a starostlivo kameňmi vydláždenej ceste dá nohám zabrať. Za sedlom Krowiarki je to už iné – kráčame po pohodlnom, mäkkom lesnom chodníku, turistov stretáme len sporadicky. Celkom iný svet ako vychýrená Babia hora (tu v Poľsku Diablak). Cestou nás zastihla búrka, našťastie pršalo len krátko. K chate na Hali Krupovej sme dorazili už opäť v peknom počasí. Na večeru poľská klasika – žurek a bigos, k tomu pivo Živiec, nocľah za 32 zlatých – čo viac si možno želať?

Nedeľa 3. júna:

Prebúdzame sa do daždivého rána. Raňajkujeme a stále dúfame, že sa počasie umúdri. Vyrážame o deviatej a to už tak husto neprší, onedlho prestane úplne a zvyšok dňa máme vcelku pekný čas. Cesta vedie po zalesnenom hrebeni, výhľady sú sporadické. Zostúpime do Jordanowa a po zvyšok dňa už kráčame osídlenou krajinou. Je to tu však oveľa krajšie ako na hrebeni Beskýd – lúky, domčeky, pasúce sa ovečky, výhľady. Tesne pred našim cieľom v Rabke Zdroj zádrhel – stavia sa tu dialnica a cez stavenisko sa nedá prejsť, značkovaný chodník je uzavretý. Musíme ísť do Rabky po frekventovanej ceste s biednou krajnicou, okolo nás frčí auto za autom – dosť nepríjemný úsek. Do ubytovne v Rabke prichádzame o siedmej večer patrične unavení – máme dnes v nohách takmer 35 km. Večer za nami pricestovala Majka, ktorej povinnosti nedovolili odcestovať z Bratislavy v piatok s nami.

Pondelok 4. júna:

Dnes nás čaká kratšia etapa. V pohode sa naraňajkujeme (za 15 Zlotych = necelé 4 € dobrotiek čo sa do koho zmestí), potom kráčame kúpeľným mestečkom Rabka na horný koniec a ďalej stúpame lúkami na hrebeň pohoria Gorce. Opäť väčšinou lesom, chvíľami lúky s výhľadmi. Celkom pekný úsek hrebeňa. Aj frekvencia chát je nebývalá – na trase máme dve, na každej posedíme. Na chatu Turbacz prichádzame o pol piatej popoludní; kým sa stačíme ubytovať, vonku prší. Opäť sme mali šťastie. Od chaty Turbacz majú byť krásne výhľady na Tatry, videl som fotky. Bohužiaľ sme Tatry pre mraky vôbec nezazreli. Škoda, veľmi som sa na tie výhľady tešil.

Utorok 5. júna:

Opäť nás čaká dlhá túra, vyrážame preto zavčas ráno. Hrebeň Gorce je rovnako pekný ako včera, úseky v lese striedajú lúčnaté partie. Dokonca sa nám podarí na okamih zazrieť aj zamračené siluety Tatranských štítov. Po siedmich hodinách pochodu prichádzame na najvyšší vrchol dnešnej trasy, 1210 m vysoký Lubaň. Na vrchole kopca stojí mohutná drevená rozhľadňa. Výhľady však nemáme bohvieaké – všade naokolo samé búrkové mraky. Búrka sa okolo nás dnes prehnala dvakrát, ale pretože nás majú bohovia hôr radi, vždy nás to zobralo iba okrajom, padlo len zopár kvapiek a búrka išla povedľa nás. Z Lubaňu ešte 10 km prevážna z kopca. V podvečer prichádzame do cieľa dnešnej etapy, rovnako aj cieľa nášho tohoročného putovania po hrebeni Beskýd – do mestečka Kroščienko nad Dunajcem. Spíme v penzióne rovno u rieky, navečer ešte rozlúčková večera v meste a potom už šupky odpočinúť si do postieľok. Odpočinok si zaslúžime, máme dnes v nohách opäť pochod výrazne cez 30 km, so značným prevýšením.

Streda 6. júna:

Zavčas ráno opúšťame útulný penzión a aj hrebeňovku poľských Beskýd a šliapeme cez sedlo pod Tromi Korunami opäť na Slovensko do Červeného Kláštora. Je krásny deň, obloha bez jediného mráčku, čo zjavne využilo nemálo Poliakov na výstup na Tri Koruny. Stretáme ich cestou neúrekom, na vrchole dnes bude naozajstná tlačenica. Nás to ale netrápi, my v Červenom Kláštore sadáme na autobus a definitívne opúšťame tieto hory. Ale všetci už teraz vieme, že o rok budeme pokračovať „Glavnym šlakom Beskidskym“ ďalej na východ.

Sido, Boris, Ivan, Ctibor, Pele a od nedele aj Majka.

Pele.

Obrázky z akcie nájdete stránke Poľské Beskydy.