Bicyklom popri rieke Labe

Elberadweg Magdeburg Mělník, 12. – 19. 8. 2017

Pre našu tohtoročnú veľkú letnú bicyklovačku padla voľba na rieku Labe. Terén nenáročný, žiadne veľké prevýšenia, zato – ako sa ukázalo – krásna príroda. 480 kilometrov dlhú trasu Magdeburg – Mělník sme absolvovali v komornej 5-člennej skupine – Pelé, Svaťa, Boris, Jana a Štefan. Na dva dni nás prišli podporiť Majka s Jožom O., Jožo B. a Péťa Hornych s Péťom Hornychom.
Akcia bola od začiatku sprevádzaná smolou – postupne nám z rôznych príčin odpadávali účastníci, hlavne šoféri a majitelia áut. S dopravou už to vyzeralo veľmi vachrlato, našťastie nás zachránila Jana so svojim staručkým Renoltíkom. Pokračovalo to jedným pokazeným autom (mojím), pokazeným bicyklom (Svatiným), rozpadnutými teniskami, pokazeným stanom, dvomi nafukovacími karimatkami a dvomi pádmi. Ale všetko napokon prebehlo v pohode.
Elberadweg nás príjemne prekvapila. Vedeli sme, že to bude bicyklovačka nenáročná, bez veľkého prevýšenia, takmer všade po asfalte. Trasa viedla poväčšine peknou prírodou, lesmi, mestám sa často vyhýbala. A neustále sledovala tok rieky Labe, vzďaľovala sa od nej len niekedy. Toto sme zatiaľ zažili iba na Dunajskej ceste Pasov – Bratislava, ktorej bola Elberadweg dosť podobná. Aj množstvom bicyklistov, ktorí po tejto ceste putujú.

Sobota 12. august

Magdeburg – Pretzien, 29 km

O šiestej večer sadáme na bicykle a odkrajujeme prvé kilometre z Magdeburgu. Pôvodne bola naša predstava iná – z Bratislavy sme odišli už v piatok večer, prespali v Prahe u Jany, aby sme boli v Magdeburgu v rozumnom čase a stihli prehliadku mesta a pohodovú bicyklovačku. Ale človek mieni a iný mení. Cestou som musel navštíviť dva autoservisy (Praha, Roudnice nad Labem), až z toho druhého auto odišlo schopné absolvovať ďalšiu cestu. To nás pochopiteľne zdržalo. Kemp, ktorý sme si vyhliadli ako útočisko na prvú noc, sa ukázal nepoužiteľný – konal sa v ňom v noci rockový koncert – nuž sme museli hľadať iný. Kým sme sa ubytovali, postavili stany, najedli sa (bravčový stejk s kopou hranoliek a tatarkou za 5 € – darmo, nie sme na Slovensku) a prepravili do Magdeburgu bolo už tých spomínaných šesť hodín večer. Začiatok cesty absolvujeme v drobnom daždi, s postupujúcim večerom sa našťastie vyjasní.

Nedeľa 13. august

Pretzien – Grosskuhnau, 57 km

Mám s Borisom službu, tak ideme v protismere, teda v smere toku rieky. S hlavným pelotónom (ktorý je iba o jedného bicyklistu početnejší ako naša dvojica) sa stretáme v Steckby rovno pred kostolom, kde spolu na lavičke poobedujeme. Cestou odskok po starom železničnom moste, dnes už používanom iba pre peších, do mestečka Barby, a už sme v cieli etapy. Večer ako bonus kúpanie v jazere – kemp je priamo v areáli kúpaliska. Prichádza Jožo Oravec s Majkou a druhým autom samostatne Jožo Bielik, čím sú naše stavy posilnené.

Pondelok 14. august

Grosskuhnau – Kloden, 73 km

Službu na prevoz áut si berú novopriševší Jožo s Majkou, prvýkrát môžeme ísť spolu. Obchádzame mesto Dessau – Rosslau krásnou krajinou plnou jazierok a močiarov, prevažne lesom. Vo Worlitz sa delíme – Boris ide ďalej južnou trasou (je na nej viac kešiek), nám ostatným pripadá podľa mapy zaujímavejšia severná trasa. Cestou sa zastavíme v mestečku Coswig – je to prvé ozaj pekné mesto na trase. Potom už nasleduje Lutterstadt Wittenberg, Tu sa zdržíme viac, je čo pozerať. Mesto, kde žil a pôsobil Martin Luther, kde založil evanjelickú cirkev (jeho téze, ktorými to začalo a ktoré pribil v r. 1517 na dvere hlavného kostola, tam stále sú – pravda, nie originál, ten pri požiari zhorel). Luther bol v tomto kraji úspešný – vo väčšine miest a dedín, ktorými sme prechádzali, bol iba evanjelický kostol, protestanti sú tu evidentne v prevahe. Vo Wittenbergu sa južná a severná vetva Elberadweg spojujú, ďalej už ideme opäť spolu. Trasa končí vo veľmi príjemnom rodinnom kempe v Klodene.

Utorok 15. august

Kloden – Strehla 87 km

Asi najmenej pekný úsek trasy, cesta vedie prevažne cez polia ďaleko od rieky. Zaujímavé boli iba mestá Torgau a Belgern. Vo Wessnigu sme navštívili kostol pre bicyklistov (Radfahrerkirche), na veľkej mape Európy, kde si každý bicyklista mohol zapichnúť špendlík na miesto, odkiaľ prišiel, sme umiestnili ten svoj do Bratislavy, ale zďaleka sme neboli prví. Kúsok za Wessnigom prekvapenie – pri ceste stál samoobslužný vodný bar, kde si mohol každý bicyklista zadarmo načapovať chladnú vodu, čistú či s bublinkami. V horúčave, aká dnes panovala, veľmi vítané. Trasa končila v Strehle v kempe v areáli kúpaliska, bohužiaľ večerné kúpanie sme pre neskorý príchod už nestihli (bazén bol prístupný len do ôsmej večer).
Radosť z peknej bicyklovačky nám dnes trochu pokazila nehoda Svatinho bicykla – praskol jej ráfik na kolese, ďalej sa už s jej Wheelerom ísť nedalo.

Streda 16. august

Strehla – Dresden 84 km, camping Wostra – Dresden a späť 29 km

V noci začína pršať, prší aj ráno a vlastne celé predpoludnie. Jožo O. s Majkou a Jožom B. sa rozhodujú odísť – aj tak by tu boli len do zajtra, a čo už, keď prší. Ani nám ostatným sa v daždi nechce na bicykel, dnešnú etapu teda absolvuje iba železný muž, nezmar Boris. Ostarení sa odvezieme autom do Meissenu (ešte si ráno stihneme zaplávať v bazéne, kvapky dažďa dopadajú na vodnú hladinu okolo nás – aspoň sme v bazéne sami), kde sa stretáme s dvomi Petrami Hornychmi. Prezrieme si mesto, potom sa odvezieme do Drážďan, na jeho predmestí v kempe Wostra staviame stany. Medzitým sa počasie umúdrilo – prestalo pršať a cez mraky nesmelo vykukuje slniečko – nuž sadáme na bicykle a ideme po brehu Labe 15 km do historického centra Drážďan. Prekvapilo oboje – cesta bicyklom po brehu Labe predmestím Drážďan bola veľmi pekná a príjemná, samotné Drážďany pôsobili veľmi monumentálnym dojmom. Centrum je plné historických budov, vôbec nepoznať, že väčšina z nich bola nanovo postavená len nedávno, Ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď som Drážďany navštívil, tu nebolo nič, iba kopy ruín, ako memento zla vojny. Podarí sa nám stihnúť posledný vstup na vežu kostola, odkiaľ je nádherný výhľad na celé mesto.

Štvrtok 17. august

Dresden – Konigstein, 29 km

Dnešná etapa je vyložene oddychová. Takú krátku trasu som naplánoval preto, lebo prechádzame krásnou krajinou Saského Švajčiarska, a chceme si urobiť aj nejaký ten peší výlet. Svaťa s nami môže pokračovať vďaka Majke, ktorá, keď odchádzala domov, jej tu nechala svoj bicykel. V Kurort Rathen v prístave odparkujeme bicykle, prevezieme sa kompou na druhý breh a vystúpame do skalného mesta na vyhliadku Bastei. Krásna krajina, nádherné výhľady na pieskovcové skaly v okolí, údolie rieky Labe ako aj na početné stolové hory Saského Švajčiarska. Dojem z veľmi pekného výletu trocha kazí iba množstvo Nemcov – Bastei je obľúbený výletný cieľ, a tak je to tu doslova ako na tom Pražskom moste. Spíme v kempe v Konigsteine, podstatne plnšom ako všetky doposiaľ na trase. Darmo, sme vo vychýrenej oblasti Saského Švajčiarska, a tak aj tie ceny za kemping sú tu také isté, ako boli pred rokmi na Inne vo Švajčiarsku – takmer dvojnásobné ako tie, ktoré sme zatiaľ tu v Nemecku navštívili.

Piatok 18. august

Konigstein – Brná 62 km

Ráno sa trochu zdržíme v Konigsteine – na cykloceste je uzávera, obchádzková trasa vyznačená nie je, a tak kým pochopíme, že jediná možnosť je preplaviť sa na druhý breh Labe a pokračovať tam, zbytočne najazdíme 8 km. V Bad Schandau sa po moste vrátime opäť na správny breh a v pohode pokračujeme do Hřenska, kde opúšťame Nemecko.
Keď som túto bicyklovačku plánoval, predstavoval som si krásne upravené dedinky a mestečká, tak, ako sme boli z našich doposiaľ absolvovaných cyklociest Nemeckom zvyknutí (Dunaj, Inn). Realita bola ale napodiv iná. Domy neupravené, v oknách domov nebol jediný kvet, kultúrne pamiatky na zaplakanie ošarpané, z kaštieľov často väznice. Vlastne až tu sme si uvedomili, že my prechádzame bývalým Východným Nemeckom, čo bol (a asi aj trochu ostal) úplne iný svet. Ak človek zašiel pri ceste hlbšie do lesa, narazil na pohádzané odpadky, celkom ako u nás. Uvedomil som si, že vzťah ku krajine a prírode nie je historicky daný tomu-ktorému národu, ale je to predovšetkým výchovou ľudí. Uvedomil som si, aké škody v myslení a jednaní ľudí dokázali napáchať komunisti.
Cesta vedie ďalej po brehu Labe do Děčína, kde sa nám podarilo obedovať v reštaurácii vzdialenej cca 20 metrov od tej, v ktorej obedovala službukonajúca skupina, bez toho, aby sme o sebe vedeli. Napokon sme sa ale šťastne stretli, dali ešte jedno spoločné pivko či kávu a pokračovali opäť každý svojou (opačnou) cestou. Za Ústí nad Labem prechádzame cez hrádzu priehrady Vaňov veľmi netradične – značka Elberadweg (teda tu už Labskej cyklistickej stezky, nie je tá nemčina niekedy úspornejšia reč?) smeruje do dverí budovy, ktorou vystúpame po schodoch, bicykle tlačiac po úzkej rampe, cez dve poschodia, aby sme potom po prechode mostom mohli bicykle opäť po schodoch tlačiť dole. Do Brnej, kde v cyklisticko-vodáckom kempe spíme, je to už iba kúsok. Samozrejme si neodoprieme návštevu vychýreného „termálneho“ kúpaliska v Brnej. Na naše prekvapenie „termálna“ voda v bazénoch má teplotu ako na každom inom kúpalisku, ale aj tak nám po dnešnom veľmi horúcom dni vykúpanie bolo vykúpenie.

Sobota 19. august

Brná – Mělník, 68 km

Využívame ponúknutých služieb Svatinho švagra Bohouše z Roudnice nad Labem a na poslednú etapu vyrážame po druhýkrát všetci spolu. Celý deň po brehu Labe, krásna krajina Českého středohoří. Prechádzame kaňonom Porta Bohemica (Brána Čiech),kde sa Labe prediera cez hory, hneď za ním posedíme v záhradnej krčmičke s pekným výhľadom na Portu, ktorou sme práve prešli. V Roudnici nad Labem obedujeme, tu sa končí bicyklovačka pre Pelého a Janu, ktorých odvezie Bohouš do Brnej pre autá. Zvyšná trojica Svaťa, Boris a Štefan pokračujú do Mělníka, kde je sútok Labe s Vltavou. V Mělníku sa naša týždenná cyklopúť skončila. Dovidenia o rok pri ďalšej rieke.

Pelé

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Google photos.