Chalupná kronika 2016 – 2017

Tohoročný Silvester na Nemčekoch bol dosť zvláštny a netradičný. Napriek krásnemu počasiu po celý týždeň, aké ešte nebolo nikdy za tých bezmála tridsať chalupných Silvestrov, sme uskutočnili hriešne málo výletov. Prečo tomu bolo tak prečítajte si ďalej.

Osoby a obsadenie,	ako sa postupne na chalupe striedali:
	Pelé, Svaťa, Milan, Majka, Borko s Danielkou a Terezkou
	Jožko Oravec, Peťo Iványi, Musto, Bejka
	Ivan, Ctibor, Mário

Pondelok 26. 12. 2016

Na chalupu prichádza ako predvoj Majka s Miškom. Chalúpku však vykúriť nemusí, pretože na nej strieda Piatka, ktorý tu už kúri týždeň. Zato však urobí veľmi peknú výzdobu, jednú z najkrajších, aké sme tu kedy mali.

Streda 28. 12. 2016

Ráno Majka odchádza do Bratislavy. Pred obedom na chalupu prichádza Milan a po obede Pelé so Svaťou. Nepodarí sa im vyjsť po zľadovatelej ceste až hore na chalupu, auto nechávajú stáť nad vodárňou a posledný kilometer vyvláčia veškerý proviant na týždenné hodovanie na chrbtoch (za výdatnej pomoci Milana). Ako tak Pelé vláči ťažký batoh s vínom a jedlom hore kopcom, neustále mu nevdojak chodí po mysli film Paľa Barabáša „Sloboda pod nákladom“ (ktovie prečo). Večer príde Borko s dievčatkami. Dievčatkám sa na chalupe páči, Milanovi sa páči, že sa má s kým hrať a jašiť a Borkovi sa páči, že má na chvíľu od dievčat pokoj. Spokojní sú teda všetci. Iba Pelé mocne kašle; verí ale, že sa toto drobné prechladnutie vykuríruje vareným vínkom, ktoré Milan ochotne varí.

Štvrtok 29. 12. 2016

Ráno posedíme na chalupe, potom ideme odprevadiť Borka a dievčatá na autobus do Kostolian. Cestou si urobíme výlet k rozhľadni na Drieňovú. Netušíme ešte, že je to aj výlet posledný. Cestou nazad Pelé akosi zaostáva, na chalupu príde celkom vyčerpaný. Pohľad na stupnicu lekárskeho teplomera prezradí prečo – ukazuje 38 a pol stupňa Celziusa, nuž príde na rad opäť varené vínko. V podvečer nás prekvapí svojím príchodom Bejka a po nej trojica Peťo Iványi, Musto a Jožko Oravec, ktorí si cestou urobili výlet na Veľký Inovec. Zábava je veľmi dobrá, dokonca nám Pelé na chvíľu aj zahrá na gitare; potom ale prestáva rozprávať a so štyridsiatimi stupňami pod pazuchou zalieza do postele.

Piatok 30. 12. 2016

Pelé na tom ráno nie je o nič lepšie, a aj Peťo vyzerá zle – včera cestou z Inovca padol, narazil si nohu a rebrá a teraz je celý ubolený a nevie vôbec chodiť. Rozhodujeme sa navštíviť lekára. Milan, ktorý má na aute nasadené reťaze, plní funkciu lanovkára a zváža marodov k vodárni, odkiaľ pokračujú Jožkovým autom do Zlatých Moraviec. Je krásny deň, namiesto výletu z neho polovicu strávime v nemocnici. Dopadne to relatívne dobre – Peťo nemá nič zlomené a Pelé nemá zápal pľúc, čoho sme sa obávali, je to len silná bronchitída. Bejka nám zatiaľ stráži chalúpku a Musto celý deň čumí do tabletu. Iba Milan si vybehne aspoň na kopec nad chalupou – v čase medzi rannou a poobednou „lanovkovou“ službou.

Poobede všetci štyria včera príchodzí zasa odchádzajú, večer prichádza Majka, aby sa starala o marodov – večer totiž začína chrchlať a polihovať aj Svaťa s Milanom.

Sobota 31. 12 2016, Silvester

Chalupa sa definitívne premenila na lazaret. Svaťa aj Milan ležia s horúčkou, a tak Pelé, ktorému už vysoké teploty ustúpili, obsluhuje oheň. V podvečer prichádza podruhýkrát Jožko Oravec (len si odbehol do Bratislavy zabehať si), priváža Bejhku a Ivana. Už za tmy prichádza Ctibor, po pešej túre a individuálnom posedení v Kostolianskej krčme. Hodinu pred polnocou prichádza Mário. Do pol tretej sedíme a debatujeme.

Nedeľa 1. 1. 2017, Nový Rok

Bol to určite ten najhorší Nový Rok v celej histórii Nemčekovských Silvestrov. Žiadne novoročné posedenie a pohoda, napriek krásnemu počasiu žiadny novoročný výlet. Hneď po raňajkách odchádza trojica včera príchodzích, hodinu po nich odchádza marod Milan, Majka ho sprevádza. Medztým vyrazil na túru do Novej Bane Ctibor. Upratať chalupu ostáva na marodoch Svati a Pelém, zlatý chlapec Mário sa rozhodne ostať s nimi a s úpratom pomôcť. Takže Nový rok strávime prácou, o druhej popoludní chalupu zamykáme a odchádzame. Nuž a na dovŕšenie toho dnešného „pekného“ dňa – keď prídeme k zaparkovanému autu, zistíme, že je nabúrané. Niektorý z hosťov Geislerovho penzionu ignoroval šmykľavú cestu a Pelého zaparkované auto ho zjavne zachránilo pred rozmlátením svojho auta v lese. Ale nakoľko to bol zaiste pravoverný Slovák a na Slovensku sa slušnosť nenosí, zmizol ako gáfor a ku škode, ktorú spravil sa nepriznal.

Heslo chalupy toho roku nemáme žiadne.

Fotografie môžete nájst na našej stránke Google photos.