Pilišom

Po mnohých rokoch som sa vybral vyskúšať, ako vyzerá cykloturistika u susedov v pohorí Piliš. Tých rokov je skoro tridsať a moje ciele boli teraz trochu iné, ako za mlada. A aj som oveľa menej vládal.

 

Pilišom

Po mnohých rokoch som sa vybral vyskúšať, ako vyzerá cykloturistika u susedov v pohorí Piliš. Tých rokov je skoro tridsať a moje ciele boli teraz trochu iné, ako za mlada. A aj som oveľa menej vládal.

Ráno som sa odviezol EC vlakom Petrov do Štúrova. Cesta je pohodlná a rýchla a aj preprava bicykla je fajn. Vyžaduje sa ale miestenka pre cestujúceho s bicyklom. Vlak nemeškal a tak už o pol desiatej odchádzam zo stanice Štúrovo do vzdialeného mesta Štúrovo a potom cez most (pri prvej návšteve tu boli iba zbytky mosta a kompa) do Ostrihomu.

Mojim prvým cieľom je vrch Vaskapu nad mestom. Hoci už viem, že Maďarsko nie je až taká rovina, ako sa u nás traduje, predsa ma strmé stúpanie po postaršej asfaltke prekvapí a patrične unaví. Na vrchole je príjemná krčmička s terasou a excelentným výhľadom na krajinu okolo Dunaja.

Zjazd na severozápad do doliny volím po terénom vyznačenej cykloceste, ktorá ešte ani v mape nie je. Je celkom adrenalínovo kamenistá a po predvčerajšom daždi aj patrične klzká. Jeden neškodný pád som si vyskúšal. V doline pokračujem záhradkárskou a rekreačnou oblasťou až na autocestu a po nej kúsok smerom na Budapešť až do Pilismarót. Tu pri kostole treba odbočiť na lesnú asfaltku s vylúčením dopravy. Po nej pokračujem tichým lesom až do Mexika. (Mexiko si nájdite na mape.) Celá cesta má len tú chybičku, že neustále vytrvalo stúpa asi 12 km.

Urobil som si ešte dosť drsnú odbočku na vyhliadkový bod Hirsch-Orom so stĺpom datovaným do 19 teho storočia, kam sa na bicykli zrejme bežne nejazdí.

Z Mexika pokračujem hore autocestou smer Dobogokó. Stúpanie najlepšie dokumentuje perfektne vystrojený cyklista tlačiaci svoj cestný špeciál za hudobného sprievodu staccata jeho kufrov na asfalte.

Na vrchole stúpania neodbočujem na Dobogokó ale doprava za rampu smer Piliš tetó. Až na najvyšší bod vedie stúpanie zhoršujúcou sa asfaltkou a vrcholí nepríjemnou štrkovkou na záverečnom kilometri. Na vrchole je nová veža a staré zvyšky raketovej základne, mne by sa hodil skôr bufet, alebo aspoň voda. Ale je to tu tiež bez dopravy a v zjazde sa treba vyhýbať len turistom, ktorých cez pracovný deň nie je mnoho.

Nasleduje rýchly zjazd po autoceste do Ostrihomu a po krátkom čase v meste prevoz na stanicu do Štúrova a vlakom domov.

Najazdil som 85 km po maďarských kopcoch, celkom sa mi to páčilo a už som si aj premyslel nasledujúcu trasu. Cestovné ma vyšlo na 20 eur.

Fotografie môžete nájst na našej stránke Google photos.