S bicyklom po Chorvátskych ostrovoch, diel druhý

7. – 15. máj 2016

Náš cyklovýlet na Chorvátske ostrovy pred dvomi rokmi v nás zanechal pekné spomienky, nuž sme sa rozhodli v spoznávaní ostrovov na bicykli pokračovať. Tento rok sme si vyhliadli ostrovy Pag, Ugjan a Pašman.

Pag

Nedeľa 8. máj 2016

Ranným trajektom sa plavíme na ostrov Pag. V útrobách mohutného kolosu sa vezieme štyri autá. Už z toho možno vytušiť, že nás čaká v túto ročnú dobu kľudný, tichý ostrov. Naša prvá zastávka je v centre ostrova v meste Novajla. Chceme uplatniť scenár z  minulej ostrovnej cykloakcie, kde sme ihneď po vylodení na ostrove navštívili informačnú kanceláriu vo väčšom meste a vypýtali si mapu ostrova, podľa ktorej sme potom plánovali ďalšiu činnosť. Teraz to však nefunguje – turistická informačná kancelária v meste Novalja je zatvorená, rovnako ako väčšina krčiem a reštaurácií. Darmo, tu sa sezóna ešte nezačala. Program si teda musíme vymyslieť podľa automapy Chorvátska. Naša prvá cesta smeruje ostrovnou magistrálou na najzápadnejší koniec ostrova. Prechádzame vyprahnutou, pustou krajinou. Naokolo všade iba kameň, kameň a zasa kameň, medzi tým ostrovčeky machií či drobných kríkov, tieň tu nenájdeš. Na úplnom konci ostrova pri osade Lun nás prekvapí množstvo mohutných olív. Svaťa im háda tak 800 rokov, ale mýlila sa – tieto stromy majú v priemere 1000 rokov, to znamená, že mnohé sú oveľa staršie. Najstarší strom tu má úctyhodných 1600 rokov. Tých olivovníkov je tu vraj 80 000, z toho 1 500 starších tisíc rokov. Tento veľký sad je unikát, ktorý nemá na Jadranskom pobreží obdoby. V úžase sa prechádzame medzi mohutnými stromami a čudujeme sa, prečo sme sa o takomto prírodnom skvoste nič nedočítali pred našou cestou ani v knižkách, ani na internete.

Vraciame sa rovnakou cestou cez kamennú pustinu (inej cesty tu niet, ostrov je v týchto miestach široký maximálne kilometer, a pokračujeme do centrálnej časti ostrova, kde na jeho južnom pobreží, pod najvyššou horou ostrova Sveti Vid, staviame v kempe Šimuni stan. Kemping Šimuni je najväčší a najznámejší na ostrove. Je to také menšie mestečko pre stany s výbavou, na akú si len spomeniete, v túto ročnú dobu však nie je obsadený ani z jednej dvadsatiny a tak je tu kľud. Svieti slniečko, nuž sa omočíme v mori (voda má 17 stupňov, príjemne osvieži), na večer poprvýkrát osedláme bicykle a vyrazíme do blízkej osady Šimuni a jej okolia.

Pondelok 9. máj

Nakoľko sa nám včera nepodarilo získať podrobnú mapu ostrova vhodnú na plánovanie cyklotúr, uspokojíme sa s turistickým sprievodcom, kde je popísaná túra obkolesujúca kopec Sveti Vid. Podľa popisu vyzerá, že by mala byť celá zjazdná na bicykli, čo sa nám aj potvrdilo. Pre začiatok sa musíme dopraviť do mesta Pag po rušnej ostrovnej magistrále. Autá po nej švihajú, ale našťastie ich nie je veľa. Zohrieva nás májové slniečko, od mora vanie príjemný vánok a všade vonia machia. Paráda. Prehupneme sa cez hrebeň pohoria, tvoriaceho chrbtovú kosť ostrova, nasleduje zjazd do mesta Pag. Tu sa mi podarilo niečo, čo sa na bicykli podarí málokedy – prekročil som maximálnu povolenú rýchlosť. Na kuse tu bola štyridsiatka a ja som frčal z kopca o dosť viac. Našťastie tu chorvátski policajti nemali radar, bolo by nepríjemné platiť pokutu za rýchlosť na bicykli. Centrum Pagu je konečne takým starobylým mestom s úzkymi uličkami, aké poznáme z predchádzajúcej výpravy po ostrovoch (Pag je jediné také mesto na ostrove). V Pagu je aj malé múzeum Pažskej čipky, ktorá je pre ostrov typická, čo si Svaťa pochopiteľne nenechala ujsť. . Tu sa nám konečne podarí získať cyklomapu, síce dosť biednu, ale dá sa podľa nej čo-to naplánovať. Potešilo nás, že nami vymyslená túra je podľa nej oficiálnou cyklotrasou. S chuťou sa oprieme do pedálov a šliapeme po pobreží ostrova. Asfalt sa mení na šotolinu, ale výhľady sú úžasné. Na jednej strane blankytne modré more, za ním totálne skalnatý poloostrov, bez štipky zelene, mesačná krajina. Na strane druhej sa nad nami dvíhajú bizarné skalné steny Sv. Vidu, ktorý je z tejto strany veľmi strmý. Obkrúžime masív najvyššieho kopca, opäť vystúpame na hrebeň a spúšťame sa na južnú stranu ostrova do obce Mandre k moru. Za ňou pokračujeme po pobreží na samý koniec jedného z početných chápadiel ostrova Pag. Posledné desiatky metrov sú riadna drkotačka po šutroch. Keď cesta končí, máme pocit ako by sme boli na konci sveta. Iba majetný Chorvát, ktorý si v tejto totálnej krásnej pustine stavia haciendu, ten pocit hatí. Cesta do Šimuni a ďalej do kempu je už pohoda, po krajinársky veľmi vydarenej túre sa osviežime v mori a potom posedíme pri pečenej rybe v kempovej reštaurácii.

Ostrov Pag je okrem prírody pripomínajúcej mesačnú krajinu známy medzi mladými ľuďmi svojimi vyhlásenými diskotékami. Predpokladal som, že to sa týka sezóny a leta, teraz je tu iba zopár dôchodcov. O to bolo väčšie moje prekvapenie, keď na diskopľac vedľa príjemnej reštaurácie zrazu vyniesli reproduktor. Ľavé ucho počúvalo príjemné jadranské ľudovky, ktorými dotvárali atmosféru v reštaurácii, pravé disko buch-buch. Vôbec som nechápal prečo ten hudobný mišmaš, veď v kempe nikoho trsaniachtivého niet. Ale keď je Pag diskoostrov, tak teda diskotéka musí byť, a tak diskžokej márne čosi zjape do mikrofónu a na pódiu sa zvŕta jediná zaplatená predtanečníčka. Až po hodnej chvíli prišlo päť nemeckých detičiek, ktoré dali ich snaženiu aký-taký zmysel. Ocenil som operatívnosť miestneho dídžeja, ktorý okamžite začal hrať samé nemecké odrhováky.

Utorok 10. máj

Ráno je nebo zamračené, chvíľu prší. Opúšťame útulný camp (na to, že bol tej najvyššej päťhviezdičkovej kategórie, bola cena veľmi slušná – 7 € za človeka a noc), odvezieme sa k dedinke Kali, odkiaľ vyrážame na výstup na najvyšší kopec ostrova – 348 m vysoký Sveti Vid. Pod sebou máme celý ostrov, bohužiaľ dnes výhľady nie sú pre mraky bohvieaké. Na kus zostúpime z vrcholu do exponovanej severnej steny; obdivujeme jej strmosť. Z tejto strany sa Veľký Vid od svojich Alpských kolegov líši iba výškou. Na južnej, nie tak strmej strane, je pod vrcholom krásne jazierko – ktože by ho v tejto kamennej pustine čakal! O jednej popoludní sme pri aute a presúvame sa na východný koniec ostrova. V Dinjiške zakotvíme v malom súkromnom kempe – vlastne je to len trávnatá záhrada, s malou piesčitou súkromnou plážičkou. Babenka hostí ešte nečakala, je však zjavne potešená. Kalíšok domácej rakie na uvítanie, potom si staviame stan na tráve pár metrov od mora. Sme tu úplne sami. Tu na východe ostrova turistická sezóna ešte nezačala, je tu absolútny kľud a romantika. Poobede sadáme opäť na bicykle a vyrážame k jazeru Velo Blato, ktoré je vtáčou rezerváciou. Ostrov je tu na východe ešte pustejší ako v centrálnej časti, oáza v podobe veľkého jazera, porasteného trstinou pôsobí neuveriteľným dojmom. Doslova oáza v púšti. Potom pokračujeme k moru do dedinky Povljana a ešte ďalej na najjužnejší cíp ostrova. Tu už je dokonalá pustatina, táto časť ostrova je úplne bez osídlenia. Zrejme preto je na poloostrove veľká skládka odpadu z celého ostrova. Darmo, človek civilizovaný niečo smetí vyprodukuje; vďaka skládke sem ale vedie pekná asfaltka, po ktorej sa dobre bicykluje.

Nazad sa vraciame rovnakou cestou. Je už pokročilý večer, slnko je nízko. Odrazu pozorujeme zvláštny úkaz: niektoré z kopcov naokolo sú biele, celkom ako by boli pokryté snehom! Nechápavo krútime hlavou – čo by robil sneh v tejto vyprahnutej pustine? Až po chvíli rozlúštime záhadu. Niektoré stráne okolitých kopcov sú husto porastené kavyľom. Ten pri určitom uhle dopadajúceho svetla žiari bielou farbou a dokonale imituje sneh.

Na záver výletu sa ešte zastavíme v dedine kúpiť si kus pažského syra. Syrom je ostrov Pag známy po celom Chorvátsku, ba i v zahraničí, pažský syr ako najväčšiu atrakciu ostrova spomínajú všetky bedekre. Na ostrove je trávy minimálne, početné stáda ovečiek spásajú predovšetkým šalviu a machie, z čoho má potom syr z ich mlieka zvláštnu, jedinečnú chuť. Môžeme potvrdiť, pažský syr je naozaj dobrý.

Streda 11. máj

Lúčime sa s útulným rodinným kempom a jeho milou majiteľkou a po niekoľkých kilometroch vchádzame na most, ktorý spojuje ostrov Pag s pevninou. Pag v nás zanechal hlboký dojem. Krajina je tu veľmi zvláštna, nemusí sa každému páčiť. Ako som čítal v jednom bedekri pred cestou: ostrov Pag je lahôdkou pre skutočných znalcov a labužníkov. Ale to treba vidieť a zažiť.

Ugljan

Na ostrov Ugljan nás doviezol trajekt zo Zadaru v daždi. Sme v úplne inom svete. Hoci je ostrov Ugljan vzdialený vzdušnou čiarou maximálne 20 km od ostrova Pag, krajina je tu diametrálne odlišná. Všade zeleň, stromy, pre nás exotické rastliny, všade olivy. Uglian je ostrovom olív. Preto sa tu nachádzajú aj zvyšky najväčšej antickej továrne na výrobu olivového oleja na území Chorvátska. Ruiny lisovne pochádzajú z 2. storočia a vraj sa tu vyprodukovalo za sezónu 85 000 litrov olivového oleja.

Snažíme sa nájsť kemp na kľudnom a ľudoprázdnom južnom pobreží ostrova. Nepodarilo sa – automapa ostrovov, ktorú sme si kúpili v Zadare, veľmi málo súhlasí s realitou; okrem hlavnej ostrovnej magistrály sú na nej bočné cesty namaľované väčšinou úplne odlišne od skutočnosti. Vraciame sa na severné, viac osídlené pobrežie, kde nachádzame veľmi pekný autocamp pri osade Čeprijanda. Keďže sa ostrov v tento čas len pozvoľna prebúdza zo zimného spánku, aj kemping je prázdny, niet tu nikoho. Skúsime zavolať na telefónne číslo uvedené na recepcii. Na druhej strane veľmi ochotný pán hovorí, že si môžeme postaviť stan, príde tak za dve hodiny (to sme nevedeli, že sme ho vyrušili z maturitného večierka syna v Zadare). Za dve hodiny naozaj prišiel aj so ženou, nepostrádateľný štamperlík na uvítanie, všetko nám pootváral, daroval vcelku dobrú cyklomapu ostrova, ešte nám aj (vzhľadom na dosť nepriaznivú predpoveď počasia) ponúkol možnosť ubytovať sa pod strechou v prívese za rovnakú cenu ako za stan. To sme odmietli, stan už máme postavený, prijali sme ale možnosť variť si v ich kuchynke, od ktorej nám dali kľúče. Potom odišiel a my sme ostali v kempe úplne sami. Stan sme si postavili na trávičke pár metrov od mora, v noci počúvame ukľudňujúci šplechot vĺn.

Štvrtok 12. máj

Prší celú noc, ráno to nie je iné. Nuž ale my sme sem neprišli vylihovať v stane, my sme prišli bicyklovať. Takže na seba goratexy a sadáme do (mokrých) sediel. Našim prvým cieľom je druhý najvyšší kopec ostrova, 250 m vysoký Sv. Mihovil. Cesta, z veľkej časti asfaltová, vedie až na jeho vrchol. Sú tu ruiny kláštora a v ich strede škaredý vysielač, a vraj aj nádherné výhľady na ostrov, z tých ale nemáme nič, lebo vrchol kopca je v hmle. Hodnú chvíľu zotrváme na vrchole, dúfajúc, že sa hmla roztrhne aspoň na okamih, no márne. Sklamaní sa dávame na zostup. Sme už hodný kus pod vrcholom, keď sa zrazu mraky začínajú trhať. Bol by som sa na to vybodol, ale Svaťa navrhuje vrátiť sa na kopec (je to skutočné dievča do nepohody). Tak si vrcholový strmák absolvujeme ešte raz a naša námaha je odmenená vytúženými výhľadmi na Ugljan, more a okolité ostrovy. Zjazd z kopca po mokrom asfalte s mokrými brzdami je vcelku adrenalínový zážitok. Trochu sa pomotáme cestami a cestičkami v horách Ugljanu medzi olivovými hájmi, medzitým sa ranné mraky kamsi stratili, slniečko pripeká a je krásne popoludnie. Zídeme z hôr do dedinky Kali, do kempu sa vraciame po pobreží.

Pašman

Piatok 13. máj

Po mohutnom moste (aby pod ním mohli plávať veľké lode) prechádzame na ostrov Pašman. Nebadať veľký rozdiel v krajine, s Ugljanom sú si ostrovy dosť podobné. Tu je len menej olivových sadov a viac divokej, prirodzenej vegetácie. Podľa bedekrov je ostrov Pašman vhodný na turistiku a pre bicykle. Že je na tom kus pravdy vidíme ihneď po príchode na ostrov – s takým značením turistických aj cyklistických ciest, aké tu majú, sme sa doposiaľ nestretli na žiadnom inom chorvátskom ostrove.

Autom prefrčíme cez celý ostrov (je to len chvíľka, nemá o veľa viac ako dvadsať kilometrov) a ubytujeme sa v kempe Sovinje pri mestečku Tkon. Tento camp je dosť známy a vyhlásený, tak tu všetko funguje, je tu už zopár Nemcov a veľká skupina Rakúskych dôchodcov. Upozornenie recepčnej, že je to  FKK-camp, dnes beriem ako vydarený žart. Popravde som ešte nikdy nevidel toľko nudistov poobliekaných do teplých svetrov a búnd.

Odpoludnie využívame na horskú cyklotúru. Prevezieme sa nazad ostrovom, odkiaľ vyrazíme na vrch Mali Bokoj s pekným kostolíkom na vrchole a následne na najvyšší kopec ostrova 272 m vysoký Veli Bokoj. Na vrchole sa dlho nezdržíme, od západu sa blíži čierny škaredý mrak. Chytro zjazdujeme do nížin, pred príchodom dažďa to však nestihneme.

Sobota 14. máj

Duchovi Chorvátskych bicyklistov sa nás zželelo a tak nám nadelil ešte jeden, posledný pekný deň. Od rána svieti slnko. Sadáme na naše dvojkolesé tátoše a stúpame do hôr. Hrebeň pohoria, tvoriaceho chrbtovú kosť ostrova, sleduje v celej jeho dĺžke cyklocesta. Miestami v pohode, miestami vhodná pre horské bicykle a drsné nátury. Po celý deň máme nádherné výhľady na okolité more a blízke ostrovy, ktorým dominujú Kornati. V jednom mieste sa spustíme na južné pobrežie ostrova ku kostolíku Sv. Anton. Krásne, kľudné miesto. Ale tak, ako úplne všade na Chorvátskom pobreží, aj tu stojí pár vkusných domčekov – apartmánov, čakajúcich na príchod rekreantov, vyhľadávajúcich kľud a samotu. Vystúpame späť na hrebeň a pokračujeme do dedinky Nevidane. Do Sovinje sa vraciame po brehu mora. Krátko pred Tkonom ešte jeden výstup na kopec s benediktínským kláštorom. Po zvyšok popoludnia sa venujeme činnosti, pre ktorú chodia do Chorvátska všetci ostatní – kúpaniu v mori a leňošeniu na pláži.

Nedeľa 15. máj

Prídel pekného počasia sme si včera vyčerpali, od rána prší, v daždi sa plavíme trajektom na pevninu do Biogradu. Ešte posledný pohľad na ostrov, kde sme prežili zopár pekných chvíľ, potom sa obraciame moru chrbtom a v hustom a vytrvalom daždi smerujeme cez hradbu čerstvým snehom pokrytých pobrežných hôr k domovu.

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.