Kremnické vrchy

25. – 31- 7 2015

Tohoročnú klubovú dovolenku sme prežili v Kremnických vrchoch. Prvý deň sme bývali na chate Hostinec tesne pod hrebeňom, zvyšok týždňa potom na chate v Ihráčskej doline. Vôkoľ krásne kopce, rovno pod oknami milé jazierko. Uskutočnili sme v Kremnických vrchoch zopár pekných výletov.

Sobota 25. júl:

Naše turistické pôsobenie v Kremnických vrchoch sme začali na chate Hostinec. Na túto chatu sme sa priblížili doslova hviezdicovým výstupom v štyroch skupinách z rôznych strán. Všetkých nás zdržala poobedná búrka, na chate sme sa poschádzali až večer. Ako prví dorazili o pol šiestej Pelé so Svaťou, ktorí išli zo Skalky a búrku prečkali v reštaurácii chaty Minciar. Necelú hodinu po nich prichádza Ivan s Ondrom a Jožom Novákom, ktorí idú z Ihráča po zelenej značke hrebeňom, búrku prečkali v krčme v Ihráči. Už sa stmievalo, keď dorazila Majka s Mirom, idúci tiež z Ihráča, ale dolinou po modrej značke, búrku prečkali ešte v Bratislave a v aute cestou do Ihráča. Ako poslední prichádzajú šéf akcie Boris s Paľkom; stúpajú z Malachova, búrku prečkali vo vlaku. Pelé so Svaťou využívajú pekný večer a urobia si ešte výlet na blízky Smrečník. Je to pekný vyhliadkový kopec, na ktorého vrcholovej lúke majú kultové miesto uctievači boha Perúna. Obhorené a nalakované vyrezávané kultové stĺpy, osvetlené zapadajúcim slnkom, dodávajú miestu výnimočnú atmosféru.

Večer na chate Hostinec nemá chybu. Dvaja príjemní chatári nám robia, čo nám na očiach vidia. Ani nám nevadí, že v noci opäť príde búrka.

Nedeľa 26. júl

Po raňajkách opúšťame príjemnú chatu. Pelé so Svaťou smerujú na Kremnický štít a ďalej do Kremnice, všetci ostatní dnes vystúpia na Smrečník nad chatou. Tam sa opäť delia – Boris s Paľkom a Jožom Novákom pokračujú na Skalku, Majka s Mirom idú po hrebeni k chate pri Ihráči, Ivan s Ondrom idú tamtiež, ale dolinou. Poobede sa už všetci stretáme na chate pri Ihráčskom jazere, kde chceme stráviť celý týždeň. Dnes je teplý letný deň, tak mnohí z nás využijú popoludnie na kúpanie v jazere. Nie sme sami s tým úmyslom, jazero je obležané miestnymi kúpačmi – máme strach, že tu nebudeme mať súkromia. Naše obavy sa našťastie ukázali zbytočné – po zvyšok týždňa tu bol kľud, asi aj preto, že sa v pondelok ochladilo.

Večer si pochutnávame na výbornom Borisovom guláši.

Pondelok 27. júl

Počasie je také zamračené, poobede aj zaprší. Ideme cez horu do Ihráča, kde si obzrieme Ihráčske kamenné more. Je úplne iné ako to Vyhnianske či Malolehotské, popravde ten skalnatý kopec more veľmi nepripomína. Ďalej pokračujeme cez prekrásne, ale nekosené, lúky k Bartošovej Lehôtke, odkiaľ vystúpime na Jastrabskú skalu; tento kopec sa dosť výrazne vyníma nad údolím Kremnického potoka. Ešte zastávka v Jastabskej krčme a potom už hurá do našej chalúpky

Utorok 28. júl

Dnes máme na programe prechod severnej časti hrebeňa Kremnických vrchov s výstupom na najvyšší vrch pohoria Flochovú (1317 m). Ideme dve partie oproti sebe, jedna skupina z Čremošného, druhá zo Skalky. Na rozsiahlej lúke na plochom vrchole Flochovej sa dosýtosti napasieme čučoriedok, je ich tu požehnane. Ďalšia atrakcia – mimoúrovňová križovatka turistických ciest, asi jediná na Slovensku, Strieborný tunel v sedle Tunel (nesprávne na všetkých mapách nazývaný Gergeliho tunel) sa bohužiaľ nekoná – tunel je beznádejne zavalený po zosuve pôdy. Škoda.

Streda 29. júl

Výdatne nám prší od samého rána. Pelé so Svaťou ani napriek dažďu nevynechali každodennú rannú dvacaťminútovku plávania v jazere. Byť mokrý vo vode človeku nevadí, ale byť mokrý v lese veru nie je to pravé orechové, a tak meníme plány – pôvodne plánovaný výlet k Čertovej skale presúvame na piatok a dnes ideme do Kremnice za kultúrou. Je tam množstvo múzeí, každý si môže vybrať podľa svojho gusta. Niektorí navštívili štolu Andrej, iní idú do múzea mincí a na hrad, ďalší do múzea kremnickej keramiky. Na Kalváriu nad mestom vystúpime postupne všetci, Pelé so Svaťou z nej pokračujú ďalej po banskom náučnom chodníku č. 1 (sú tu pri Kremnici vraj tri). Z ani nie tak dávno zriadeného náučného chodníka už ale neostalo vôbec nič, iba sporadické značky, náučné tabule sú zničené všetky. Nebyť mapky, ktorú nám za 2 eurá predali v infocentre, tak ani nevieme, kade ísť. Darmo, na údržbu chodníkov niet peňazí, na Slovensku je to tak. Ale aspoň si pozrieme zblízka prepadlisko, pozostatok veľkej banskej tragédie pred pár sto rokmi, pri ktorej tam dole ostalo 90 baníkov.

Štvrtok 30. júl

Borko nám vybavil na jedenástu vstup do kremnickej mincovne, nuž smerujeme opäť do Kremnice. Pozrieme si, ako sa vyrábali mince v minulosti a na vlastné oči vidíme, ako vznikajú Euráše dnes. Poobede potom vystúpime z Krahúl na Krahulský vrch, kde stojí nová rozhľadňa. Pokračujeme cez Trnovník (veľmi pekný kopec) ku kostolíku Sv. Jána Krstiteľa pri Kremnických baniach, kde má byť geografický stred Európy. Teda ten náš Slovenský, pretože ten zaručene pravý stred Európy sa nachádza v každom stredoeurópskom štáte. Večer potom si pochutíme na ďalšom výbornom guláši, tentokrát je autor Jožko Haramia.

Piatok 31. júl

Posledné ráno na chate. Borko s Pelém idú previesť Otmarovie dievčatká na vodnom bicykli, nebyť ale záchrannej akcie obetavej Svati tak tam plávajú dodnes, pretože sa im do kormidla zamotali vodné rastliny a bicykel sa stal neovládateľný. Po opustení chaty ideme do obce Budča a odtiaľ na Čertovu skalu – unikátny skalný hríb. Potom sa prehupneme cez kopec a cez lúky do obce Turová, pri ktorej sa nachádza 15 metrov vysoký Turovský vodopád – jediný v Kremnických vrchoch. Cesta k vodopádu vedie divou roklinou, je to pekný zážitok a dôstojná bodka za našim týždenným spoznávaním krás Kremnických vrchov.

Možno povedať, že nás Kremnické vrchy milo prekvapili. Väčšina ľudí si ich spojuje s lyžovaním a Bielou stopou, a keď zíde sneh, stratia záujem. Svedčí o tom aj reakcia niektorých turistov z nášho klubu, keď Kremnické vrchy vyhrali hlasovanie (o jeden hlas) na letný pobyt. A svedčí o tom aj fakt, že sme za celý týždeň turistiky v Kremnických vrchoch nestretli v horách ani jediného turistu, čo sa vám v iných pohoriach Slovenska veru stať nemôže. Pritom sú to pekné, kľudné hory, s hlbokými lesmi, nezdevastovanými ťažbou ani kalamitou, plné pekných zákutí a prírodných zaujímavostí.

Kto tu bol: Borko s dcérenkami, Ivan, Ondro, Paľko, Jožko Novák, Ctibor, Pelé, Svaťa, Jožko Haramia s Ildi, Valika a prvé dva dni aj Majka s Mirom.

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.