Pilis, Borszony

Veľká Noc, 3. – 6. apríl 2015-04-08

Piatok 3. apríl, Remete Barlang (Borszony)

Po ubytovaní sa v Štúrove odchádzame cez most Márie Valérie do Maďarska. Našou prvou zastávkou je hrad Visegrád. Ideme na prehliadku hradu, Okrem Pelého a Svati, ktorí už na Visegráde boli a tak idú radšej na susedný kopec, na ktorom stojí rozhľadňa. Tá je ale zavretá, a tak sa pekné výhľady na Visegrád, ktoré si sľubovali, nekonajú. Iba sporadicky cez stromy v lese. Po prehliadke hradu sa prepravujeme kompou na druhý breh Dunaja do Nagymaros, odkiaľ ideme k Pustovníckym jaskyniam (Remete Barlang). Sú to umelo vytvorené jaskyne v skale nad Dunajom s krásnym výhľadom, ktoré vraj v minulosti obývali pustovníci. Cesta k nim traverzuje svah, nie je nijako upravená, a tak na niektorých blativých miestach dosť kĺže a je nepríjemná. Pri jaskyniach sa rozdeľujeme – Milan s Lukášom a Ctibor s Ondrom sa vracajú naspäť cez kopec nad jaskyňami, ostatní zostupujeme chodníčkom k Dunaju a do Nagymaros sa vraciame po asfaltovej cykloceste popri vode. Stretnúť sa v Nagymaros pri autách sa nám však nedarí. Chýba nám Bejka; po čase sa nám podarí sa s ňou spojiť mobilom a dozvedáme sa, že je v už psychicky biednom stave pri jaskyniach a nevie, čo má robiť. Okamžite za ňou vyráža záchranná čata v zložení Vlado, Renátka a Ctibor. Stále nám však chýba Ondro. Od neho sa telefónom dozvedáme, že šliape pri Dunaji 2 km od Nagymaros. Ideme mu oproti – a s údivom zisťujeme, že šliape opačným smerom! Prešiel Nagymaros,  autá nenašiel, a tak teda šliape niekam preč. No mohli sme ho my čakať! Konečne všetci pokope odchádzame do Štúrova, kde na nás už čaká Ivan (prišiel večer vlakom).

Sobota 4. apríl, roklina Rám (Pilis)

Ráno prichádza Borko s dcérami a otcom, všetci spolu ideme autami do obce Domos, odkiaľ vedie turistická cesta do rokliny Rám. Je to skalnatá, úzka tiesňava, plná vodopádov, ktoré sa zdolávajú po rebríkoch ako v roklinách v Slovenskom Raji. V Maďarsku nečakané. Roklina bola pekná, stála za to. Po jej prejdení pokračujeme cez hrebeň pohoria do osady Dobogóko, odtiaľ sa cez hory vraciame späť k Dunaju. Na hrebeni, protiľahlom rokline Rám, sa nachádza vyhliadka Predikaloszég, odkiaľ má vraj byť najkrajší pohľad na Dunaj. Naozaj, pohľad na meander Dunaja pod Visegradom je úchvatný. Ďalej cesta vedie hrebeňom popri úžasných zlepencových skalách Vadalló Kóvek. Zrejme v záujme ochrany prírody (skál) značku preložili do svahu pod ne, ale takým maďarským spôsobom. To sa značky namaľujú na stromy a hotovo, cesta sa neupravuje – turista, staraj sa. A tak sa opäť šmýkame po strmom blativom svahu, padáme a mažeme sa, a hrešíme, prečo sme radšej nešli po starej ceste, vedúcej bezpečne a v suchu po skalnatom hrebeni (a v konečnom dôsledku oveľa šetrnejšie k prírode, viete si predstaviť, ako je a ešte len bude ten zablatený svah kopca rozrýpaný?).

Nedeľa 5. apríl, Csovános a Úvraťová železnička Nagyborsony (Borszony)

Dnes bol v pláne prechod pohoria Borszony s výstupom na jeho najvyšší vrchol Csoványos. Partia ale po včerajšku vyhlásila, že na 20 km túru už nepôjde, tak ostali iba skalní turisti Pelé, Ctibor a Ondro. Na prechod hrebeňa je ich málo (bolo by treba dve autá a partie idúce oproti sebe), nuž smerujú do sedla Királyháza, odkiaľ chcú vyraziť na pochod. Za obcou Kemence ich však zastavuje značka „zákaz vjazdu“, tak menia plán a idú na Csoványos z Kemence. Aj tu je lesná úzkokoľajná železnička, taktiež na kuse funkčná a vozí turistov. Darmo, Maďari boli v minulosti múdrejší ako my a lesné železničky si zachovali. Koľajnice železničky sledujeme mnoho kilometrov dolinou Csarna Volgy, ďaleko za miesto, pokiaľ dnes jazdí. Ideme po chodníku popri potoku, ktorý sa však o chvíľu stráca my sa plahočíme lesom. Na druhom brehu vidíme značku a pohodlnú cestu. Za pomoci paličiek prekonávam potok po spadnutom strome, ďalej si pohodlne vykračujem po ceste, zatiaľ čo sa Ctibor s Ondrom stále plahočia na druhom brehu lesom. Po niekoľko sto metroch však značka ide cez potok. V tomto mieste sa potok suchou nohou prekonať nedá, a tak sa situácia obrátila – teraz si pohodlne vykračujú Ctibor a Ondro, zatiaľ čo ja sa borím lístím v strmom svahu nad potokom. Napadá mi staré porekadlo, že kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. Po čase opäť prekonám potok po spadnutom strome, aby cesta vzápätí išla na jeho druhú stranu. Už sa nesmejeme nikto. Vodnatý potok prekonávame nespočetnekrát. Mostov niet, tie železničné dávno popadali, pre turistov ich nik nestavia. Skáčeme po kameňoch, balansujeme na padnutých kmeňoch, ako opice cvičíme na pokrútených koľajniciach nad vodou, ktoré jediné tu ostali. Sme radi, keď opustíme koľajnice a potok, také dva kilometre potom normálne šliapeme. Až do chvíle, keď nám cestu skríži mohutný polom. Musel tu vyvádzať strašne silný veterný vír. Na jednom svahu – ale iba na ňom a nikde inde – sú úplne všetky mohutné buky vyvrátené z koreňov a poskladané na seba. Státisíce popadaných stromov, strašný pohľad. A čo horšie – týmto vývratom vedie naša značka. Preliezať cez popadané stromy je úplne nemožné, vývratisko musíme naširoko obísť strmým svahom, aj tak sa preliezaniu vývratov nevyhneme. Naše tempo sa opäť spomalilo na sotva kilometer za hodinu. Veľmi sa nám uľaví, keď máme tento úsek za sebou a stúpame na Czovanyos. Pod vrcholom leží sneh. Prekonávame ešte jeden menší polom, ten je ale už upravený, kmene stromov prepílené a cesta bez problémov schodná. Po štyroch hodinách výstupu stojíme na najvyššom vrchole pohoria Borszony, 938 metrov vysokom Czoványos. Stojí tu rozhľadňa, z ktorej máme celé pohorie Borszony ako na dlani, vidno aj naše Slovenské kopce. Zostupujeme zelenou značkou po bočnom hrebeni – tá je bez jediného problému, o necelé dve hodiny sme pri aute.

Zvyšok výpravy sa bol odviezť železničkou z Nagyborszony do horského strediska Vizválaszto. Železnička je technický unikát – je totiž úvraťová (vôbec nie je pravda, že tá vo Vychylovke je jediná úvraťová železnica v Európe, ako sa u nás s obľubou traduje), na kopec sa dostanete cez dve úvrate. Večer potom navštívili katedrálu v Estergome. Nuž a Bejka, ktorá dnes na výlet vôbec nešla, prežila príjemný deň naložená v teplej vode na Štúrovskom kúpalisku Vadaš. Večer potom všetci spolu príjemné posedenie pri vínečku.

Pondelok 6. apríl, Klastrompusszta, Szép Kilatas (Pilis)

Autami do obce Kesztolc a ďalej do osady Klastrompuszta, kde si pozrieme ruiny niekdajšieho kláštora (stavali ho v trinástom storočí pustovníci z okolitých hôr, preto Klastrompuszta) a urobíme si malý výlet k blízkym jaskyniam Chlapčenskej a Dievčenskej (Legeny Barlang a Leany Barlang). Obidve sú zamknuté, dá sa vojsť len do vstupnej chodby, ale v podzemí je tu vraj mohutný jaskynný systém, nezaostávajúci ďaleko svojou mohutnosťou za jaskynným systémom Domica – Agtelek. Vrcholová skupina pokračuje cez Fekete Hegy na Kétagú Hegy, šoféri idú cez vyhliadku Kémeny Siklla do Klastrompusty k autu, presunú sa do centra obce Kesztolc a idú ostatným oproti. Obe skupiny sa stretnú na vyhliadke Szép Kilátas na vrchole skalnatého kopca nad Kesztolcom. Potom už len zostup k autám a cesta domov.

Zúčastnení: Pelé, Svaťa, Ondro, Ctibor, Ivan, Bejka, Vlado, Renátka, Milan a syn Lukáš, Zdeněk, Katka, Michal

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.