Ennsradweg

Tento rok naša klubová cykloakcia sledovala rieku Enns v Rakúsku, od prameňa v Schladminských Taurách až po jej sútok s Dunajom pri meste Enns. Prežili sme päť krásnych, slnečných dní na bicykli medzi horami.

 

Ennsradweg

3.–7. – august 2013

Sobota 3. augusta

Etapa prvá, Gasthoff Alm – Radstadt, 24 km

Naša cesta pozdĺž rieky Enns sa začala v Schladminských Taurách, pod horským sedlom v mieste zvanom Gasthoff Alm. Enns pramení kdesi na horských svahoch nad týmto sedlom, tam sa už na bicykli nedá. Tešili sme sa na romantické miesto v horách, namiesto toho nás však čakalo dosť bezútešné miesto pripomínajúce stavenisko. 450 metrový zjazd zo sedla do mesta Radstadt však stál za to. Išli sme ho postupne v dvoch skupinách, pretože žiadnemu zo šoférov sa veru nechcelo šliapať do toho strašného kopca. Noc trávime v kempe v mestečku Radstadt, v podvečer sa po prvýkrát kúpeme v rieke Enns, ktorá je tu ešte iba väčším potokom.

Nedeľa 4. augusta

Etapa druhá, Radstadt – Irdning, Putterer See, 71 km

Je krásny, slnečný (a horúci) deň, krásna trasa, krásne hory všade navôkol. Schladminské a Rotemanské Taury na jednej strane, na druhej Dachstein a Haler Mauern. Idem s Rasťom v protismere, (máme službu na prevoz áut), pred Radstatom sa na nás valí škaredý čierny mrak a začína fúkať silný protivietor. Ako pred búrkou. Rýchlo, nech to stihneme, kým nezačne pršať. Stihli sme, hlavná skupina na tom bola horšie, tých chytil dážď pred Irdningom. Využili chvíľu bez dažďa na postavenie stanov, potom už len leje a leje. Večer trávime pod strechou v kempingovej „telocvični“, (poniektorí hrajú pingpong) a v kempingovej reštaurácii pri pivku a pize. Kým ideme spať, je po daždi. Dnes večer nás opúšťa Alkena s deťmi, musia ísť predčasne domov.

Pondelok 5. augusta

Etapa tretia, Putterer See – Gstatterboden, 59 km

Zamračené ráno, neobvykle chladno. Na bicykloch je nám celkom zima, musíme sa priobliecť. Na trase vidíme následky včerajšej búrky – dosť často sú cez cestu pováľané stromy či konáre. Ani nám včera nepripadlo, že tak silno fúka. V chladnom vzduchu bez výhľadov kilometre rýchlo pribúdajú. V priebehu dopoludnia sa však mraky trhajú, opäť je modré nebo a do nás sa opiera slnko. Opäť máme úchvatné výhľady na kopce, pod ktorými naša trasa vedie. Prvou zastávkou na trase je Worschachklamm, bohužiaľ pre nejaké padnuté šutre, ktoré poškodili chodník, toho času zavretý. Druhou zastávkou je mesto Liezen, tam toho veľa na pozeranie niet a tak bicyklujeme k tretej zastávke – k pútnemu kostolu Frauenberg. Ten je troška mimo trasy a riadne do kopca, dá nám v tej horúčave zabrať. Výhľad z kopca je krásny, zjazd z Ženského kopca je už iné kafe (kolesá bicyklov sa krútia 50 – 60 a u niekoho aj väčšou rýchlosťou), o malú chvíľu sme v Admonte, kde stojí starý kláštor. Kultúrnejšia časť výpravy ( Svaťa, Jana, Boris, Rasťo) ide do kláštora, v ktorom je ukrytá veľmi stará veľká knižnica, menej kultúrna časť výpravy radšej ide na pivo. Ďalšia cesta je čerešničkou na torte. Vchádzame do údolia Gesause. Večerným slnkom krásne osvietené skalné štíty po stranách tohto údolia sú úchvatné. Etapu končíme v romantickom kempe Gstatterboden priamo pod severnou stenou Hochtoru.

Utorok 6. augusta

Etapa štvrtá, Gstatterboden – Grossraming, 62 km

Dnešný deň nám dal zabrať. Najprv ideme údolím Gesause, opäť krásne scenérie, ani nám nevadí, že tu niet cyklocesty, ideme po ceste spolu s autami. Krátka zastávka v Hieflau, chceme pozrieť „sneckensafari“, ktoré tu má podľa mapy byť. V infocentre sa však dozvedáme, že slimačie safari je zatvorené. Pokračujeme teda ďalej. Dnešná etapa vedie v prevážnej miere po autovej ceste, v šialenom úpeku, dlhé tiahle stúpania, dlhé zjazdy. Opäť stúpanie, opäť zjazd. Okolo nás fičia autá a kamióny. Boris s Rasťom sa oddeľujú v Grosreiflingu, idú na prevýšenie náročnejšiu variantu Reichraminger Hintergebirge cez hory. K tomu si ešte z vlastnej vôle pridali prejazd dvoch hrebeňov, takže sú večer slušne zničení. My ostatní sme slušne zničení z neustáleho stúpania a klesania po asfaltke bez kúska tieňa. Našťastie je na kuse cesty obchádzka (opravujú tunel), tak máme aspoň pár kilometrov pokoj od áut. Naše trápenie končí v Kleinreiflingu, kde sa cyklotrasa konečne odpúta od cesty. Tu sa stretáme so službukonajúcimi protinožcami (Maja a Miro). Keď im farbisto vylíčime, čo ich čaká, otočia sa a vracajú sa s nami, radšej idú večer pre zvyšné auto autom. V Kleinreiflingu zachránime naše dehydratované telá v miestnej krčme. Krčmár nám dovolil najesť sa z vlastných zásob, veď sme mu toho vypili dosť. Zvyšok dňa už je pohoda. Zastavujeme sa pri Weyer Markt v „Katzersteinermuhle“ – starý, drevený mlyn, slúžiaci ako múzeum. Nik tu je, zato chladná, priezračná voda pod náhonom priam láka vykúpať sa. Strávime v príjemnej vodičke veľa času, keď odchádzame, blízke Ensmuzeum je už zavreté. Pokračujeme krásnym, malebným údolím do Grossramingu, kde v malom, útulnom kempe (máme ho dnes sami pre seba) spíme.

Streda 7. augusta

Etapa piata, posledná, Grossraming – Enns, 80 km

Spočiatku ideme malebným údolím ako včera. Potom sa naša trasa (aj rieka Enns) stočí k severu a my opúšťame (po 4 a ½ dňoch) hory. Pred nami je mesto Steyr. Tesne pred ním navštívime kláštor Garsten – pozrieť sa tu dá iba kostol, vo zvyšku kláštora je väzenie, ale kostol stojí za to. Taký prekrásny, obrovský a vyšperkovaný barokový kostol hneď tak niekde veru neuvidíte. Nasleduje prehliadka mesta Steyr, ďalej už rovinou do posledného mesta na trase – do mesta Enns. Z vyhliadky na mestskej veži prvýkrát vidíme Dunaj. K nemu cesta vedie škaredou priemyselnou zónou. Sme radi, keď sme pri sútoku riek Enns a Dunaj (tu už je Enns rieka takmer rovnako mohutná ako Dunaj, aký to bol pred štyrmi dňami potôčik!)

Celá trasa merala 296 km a prešli ju:
Pelé, Svaťa, Boris, Maja, Miro (TK Štart) a priaznivci klubu Rasťo, Zdeněk, Katka, Michal, Jana, Zuzka.
Dva dni s nami bola Alena, Alenka a Maťo

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa, prípadne u Zuzky Novákovej.