Cyklonemčeky 2013

25. – 27. 5. 2013

Tohoročný, deviaty roční k cyklonemčekov sa niesol v podobnom duchu ako Nemčeko-Silvester, asi to naozaj bude tou trinástkou v dátume. Záujem o akciu bol veľký, prísť chceli aj niekoľkí nováčikovia. Napokon z nových účastníkov neprišiel nik, a aj z tradičných mnohí na poslednú chvíľu vypadli pre chorobu, pád z bicykla či iné dôvody, takže nás napokon bolo iba 5 bicyklistov (Pelé, Svaťa, Boris, Mirot a Milan) a nebicyklujúca Bejka.

V piatok (25. 5.) večer sa všetci stretáme na chalupe. Milan tu hospodári už od stredy a Boris prišiel dnes na bicykli zo Zbehov. Pri rozkúrených kachliach a dobrom Milanovom vínku strávime prvý večer.

V sobotu (26. 5.) vyrážame na túru cez pohorie Tríbeč. Nestašovou dolinou vybicyklujeme do sedla Vrchhora, kde dnes prebieha stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, a tak je tu ľudské mravenisko. Na túto akciu nás upozorňujú už kilometer pred Vrchhorou mohutné decibely kapely typu Senzus, ktorá sa realizuje na pódiu. Popravde, od časopisu, akým sú Krásy Slovenska, by som očakával trocha viac úcty k prírode a turistom v nej. O dvanástej začína oficiálny program, kapela stíchne a lesné zvieratká si môžu vydýchnuť. Nastáva opačný extrém – že sa niečo deje, vidíme podľa ľudí striedajúcich sa na pódiu. Pre zmenu sú reproduktory pustené tak ticho, že už ľudia v polovici lúky nemajú šancu niečo z príhovorov počuť. Tak toto nemusíme, pozrieme si zrúcaniny pútnického kostola a vedľa stojacu kaplnku Sv. Jána Nepomuckého, sadáme na bicykle a spúšťame sa zo sedla nadol do Klížskeho Hradišťa, kde si prezrieme románsky kostol Sv. Michala archanjela. Tento kostol je unikátny tým, že ako jediný z románskych kostolov na našom území má valcovú vežu. Vďaka na Vrchhore prebiehajúcej akcii je dnes kostol otvorený, takže si ho môžeme pozrieť aj zvnútra. V blízkej Ješkovej Vsi si vspomenieme na nášho náčelníka Vlada, ktorý tu dnes s nami tiež mal byť, ale zdravotné dôvody mu to na poslednú chvíľu nedovolili. Nasleduje tiahle stúpanie do Skýcova a odtiaľ ešte kúsok pod vrch Kruh, odkiaľ pokračujeme pohodovou cyklocestou k Topoľčianskemu žrebčínu a odtiaľ do Hostie. Lenivejší tu majú zaparkované auto, Boris s Milanom pokračujú do kopca cez osadu Borisko a Jedľové Kostoľany na Nemčeky. Napriek strmému kopcu sú na chalupe skôr než lenivci pripevnili bicykle na strechu auta. Večer nás čaká kotol výborného gulášu (šéfkuchár Pelé) a fľaše výborného rizlingu (šéfvinár Milan).
(Trasa merala necelých 50 km, na prevýšenie náročný terén)

Na nedeľu (26. 5.) máme naplánovanú novú trasu, úplne iného charakteru. Je to z cyklosprievodcu z vydavateľstva Dajama vybraný okruh Hronskou pahorkatinou. Odchod na trasu máme stanovený na ôsmu ráno. K nášmu údivu však Milan s Borisom sadajú do auta už o pol ôsmej, s odôvodnením, že sa veľmi ponáhľajú, nebudú na nás čakať a už sa neuvidíme. Tak sme z našej od začiatku silne oklieštenej cyklopartie ostali napokon len traja, čo je za tých deväť ročníkov cyklonemčekov rekord. Auto parkujeme za obcou Čierne Kľačany, prvou zastávkou je kovová socha leva pri Veľkých Vozokanoch, ktorého tu postavili Esterházyovci ako pamätník prvej víťaznej bitky nad Turkami na území Slovenska, v ktorej štyria Esterházyovci padli. V Malých Vozokanoch si pozrieme kryptu rodiny Botkovcov na cintoríne, ku kaštieľu sa dostať nedá, je za zamknutou bránou parku. Zvlnenou krajinou s výhľadmi na pohorie Pohronský Inovec pokračujeme do Kozároviec a odtiaľ do Hronského Beňadiku, kde stojí gotický kláštor, nazývaný perlou Pohronia. Už pri príchode do obce je človeku do plaču pri pohľade na vybité okná a ošarpané múry „perly“. Našťastie, kostol (do ktorého môžete nazrieť cez okienko zamknutých dverí) a používaná časť kláštora sú v ako – tak trochu udržiavanom stave. Cez kedysi prekvitajúci motorest Zubor sa vraciame do Čiernych Klačian. Bola to dnes trocha iná túra než tie lesné, na ktoré sme na cyklonemčekoch zvyknutí, ale tiež pekná a zaujímavá.
(Trasa merala 38 km, prevýšenie cca 500 m)

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.