Montes Osztroski

Ostrôžky a sčasti aj Javorie, Veľká Noc 2013

Piatok 29. 3. 2013

Pohľad z okna na Veľký piatok ráno bol nečakaný a nežiadaný. Všade navôkol tak 10 cm čerstvo napadnutého snehu a stále husto snežilo. Predstava ako – tak jarnej prírody na našej Veľkonočnej akcii sa razom rozplynula. Desiati členovia (Pelé, Svaťa, Lenka, Vlado, Ctibor, Maja) a sympatizanti nášho klubu (Milan, Milan, Zdeněk a Katka) sa dvomi autami presúvame do Zvolena, čo sa nám podarilo za „púhu“ 4 a ½ hodiny. Pred obedom, stále ešte za hustého sneženia, vyrážame na Pustý hrad. Naposledy som tu bol pred 19 – timi rokmi, som prekvapený, ako odvtedy zrúcanina Pustého hradu opeknela. Vtedy tu bol jeden múr v lese, teraz je tu rozľahlý odlesnený areál, s množstvom opravených hradných múrov a náučných tabulí, približujúcich návštevníkom jednotlivé časti rozľahlého hradu (vraj to bol rozlohou najväčší hrad na Slovensku). Škoda len, že v tom hmlistom počasí máme pohľady obmedzené, ale aj tak má toto miesto svoju atmosféru a čaro.

Po zostupe z hradného kopca sa ešte napijeme výbornej minerálnej vody z prameňa Červený medokýš, potom pokračujeme v ceste. Ďalšou zastávkou je kaštieľ Vígľaš – kedysi tiež rozľahlá ruina, dnes už ale nanovo postavený, Bohužiaľ, vynovený kaštieľ nebude slúžiť kultúrno – poznávacím účelom, bude v ňom drahý a luxusný hotel. Tomu zodpovedá aj architektúra – vcelku štýlovo obnovenú stavbu hyzdí moderná sklenná vstupná hala a neštýlové vikiere na streche. Potom už pokračujeme do Divína, kde sa v jednej z chalúp ubytujeme.

Sobota 30. 3. 2013

Už včera sme sa na vlastnej koži presvedčili, že v  hlbokom snehu, aký tu všade naokolo leží, sa veru veľmi náročné túry robiť nedajú. Vzdávame plán prejsť časť hrebeňa Ostrôžok cez Bralce až na Javor a volíme kratšiu túru na Ostrôžku, najvyšší kopec pohoria Ostrôžky. V lese leží tak 70 cm snehu, cesta nie je ľahká. Pohľady z vrcholu sú pekné aj napriek pochmúrnemu počasiu. Vlastný vrchol hory je zalesnený, z vedľajšieho, takmer rovnako vysokého bočného vrcholu, je rozhľad dobrý. Potom zostúpime do osady Sliačská Podpoľana a pokračujeme do sedla Stará Huta, kde na nás čaká druhé auto. Presúvame sa na Budínske Lazy, odkiaľ stúpame na druhý najvyšší vrchol pohoria, 821 metrov vysoký Javor. Cestou ideme okolo chát pod Javorom – tej starej, pôvodnej, ktorá je dnes už opäť vynovená, a novej, dočasnej, ktorá zopár rokov fungovala ako bufet a dnes už v nej býva len ujko, ktorý to tu celé stráži. Našu radosť, že stará chata začne čoskoro slúžiť turistickej verejnosti, pokazila správa miestnych ľudí, že veru chata pre turistov nebude, aspoň nie pre tých obyčajných. Má v nej vraj byť erotický salón.

Ešte kým sme začali stúpať na Javor, zastavili sme sa pri Budinej v pamätnom lese. V tomto lese tesne pred koncom 2. svetovej vojny – 24.1.1945, Nemci obesili 19 občanov a partizánov, ktorých našli schovaných v Budinej a na Budínskych lazoch. Na pamiatku popravených bolo toto miesto v roku 2006 vyhlásené za Pamätný les pri Budinej. V lese, kúsok pod cestou je od roku 2006 pamätník a miestni obyvatelia na túto udalosť dodnes spomínajú a na stromy vešajú vence. Tejto smutnej udalosti je venovaný aj pamätník pri Budinej, pod vrcholom Jasenia.

Odhodlanie šliapať aj na tretí dnešný kopec v hlbokom snehu našiel v sebe iba Pele. Ostatným stačil výhľad na okolitý kraj len od pamätníka. Vrch Jasenie je vysoký 771 m a je to kopec ponúkajúci jeden z najkrajších výhľadov v Ostrôžkach. Z jeho vrcholu sa otvára kruhový výhľad od Poľany na severe po predhorie Mátry na juhu, od zalesnených kopcov Javoria na západe po výbežky Rudohoria na východe.

Nedeľa 31. 3. 2013

Počasie je mizerné, od rána prší. Na turistiku dnes môžeme zabudnúť. Vydávame sa po stopách spisovateľky Boženy Slančíkovej – Timravy, ktorá sa v tomto kraji narodila a prežila celý život. V Polichne sme si prezreli jej rodný dom, v Ábelovej, kde pôsobila, múzeum, venované spisovateľke. Okrem množstva pozoruhodných exponátov ma zaujala na stene visiaca 160 rokov stará mapa tohto kraja s krásnym starým názvom pohoria, v ktorom turisticky pôsobíme – Montes Osztroski. (Tento starý názov pohoria sa mi natoľko zapáčil, že som ho použil aj v názve môjho elaborátu).

Neďaleko múzea Boženy Slančíkovej Timravy v Abelovej stojí torzo – predný múr z domu v žalostnom stave a na ňom sú dve pamätné tabule významných rodákov tejto obce: Kartografa Samuela Mikovíniho, narodil sa tu 23. 3. 1700, a zoológa, zakladateľa vedeckej faunistiky a ornitológie v Uhorsku Jána Šalamúna Petiana, ktorí sa tu narodil 30. 7. 1799.

Mali sme ešte v pláne pozrieť si aj mramorový lom pri Tuhári, kde sa ťaží povestný Tuhársky mramor, starosta Ábelovej, ktorý nás sprevádzal v literárnom múzeu, nás však od zámeru odhovoril. Lom vraj patrí Rusom, je oplotený a strážený dvomi kaukazskými ovčiakmi, nie je šanca uzrieť čo len kúsok mramoru. Nuž sme zvyšok dňa venovali prehliadke zrúcaniny hradu nad Divínom, ako aj prehliadke obce, kde možno vidieť zaujímavý opevnený kostol a štvorvežový kaštieľ, dnes už v  dezolátnom stave, ale opravuje sa aj s príspevkom z európskych fondov.

Pondelok 1. 4. 2013

Posledný deň sme venovali opäť turistike. Z obce Lentvora stúpame na vrch Lysec (716 m). Dnes sa konečne nesmelo ukazuje slniečko, a tak aj napriek skutočnosti, že je vrchol kopca zalesnený, máme chvíľami pekné výhľady. Nuž a potom už na nás čaká iba cesta domov so zastávkou na baraních hodoch v penzióne v Zvolenskej Slatine, v ktorom sme sa zastavili už cestou do Ostrôžok.

Text: Pele, Vlado, fotky Pele, Ctibor

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.