Spoznať svoj limit

Len málo ľudí sa dokáže pozrieť tak hlboko, aby dovideli na hranice svojho ja. Niektorí sa tohto pohľadu boja, iných dno vlastnej duše nezaujíma a ďalším sa nechce prekonávať prekážky a vlastnú pohodlnosť. Reinholdovi Messnerovi sa podarilo dovidieť až na dno duše a otestovať svoje limity. Je to výnimočná osobnosť a niet divu, že zdolal všetky osemtisícovky bez kyslíka a dosiahol aj ďalšie významné horolezecké a cestovateľské úspechy. A udržal si aj v 68 rokoch skvelú kondíciu a charizmu.

K príležitosti stretnúť sa s Messnerom som sa dostal ako reportér mesačníka Quark a do svojho tímu som hneď nominoval aj Borisa ako fotografa a jeho priateľku Moniku ako prekladateľku. Obával som sa, čo na môj až trojčlenný tím povie usporiadateľ akcie a Messnerov hostiteľ v Bratislave – Slovak Telekom a Samsung. Tí však náš tím akceptovali a tak som potom ľutoval, že som na toto stretnutie nezobral aj ďalších záujemcov z klubu, prípadne z hikingu. A Messner nás príjemne prekvapil svojou ústretovosťou a prístupom k našej skupine – aj keď možno bol taký ku všetkým.

Prekvapenie prvé

Bol som prekvapený, že o Messnera nemali záujem novinári, ktorí píšu o horách a majú o jeho osobe aj viac informácií. My – Quark (TK Štart), sme boli na rade celkom na konci a tak som s údivom spoza plenty počúval niektoré otázky, ktoré Messnerovi dávali moji predchodcovia.

Prekvapenie druhé

Toto bolo veľmi príjemné prekvapenie. V našom tíme sme si povedali, že už pri predstavovaní sa Messnerovi povieme, že okrem toho, že sme z redakcie Quark, sme aj jeho obdivovatelia. A rovno sme dali na stôl okrem Quarku aj kopu kníh, do ktorých sme chceli jeho autogram – to aby sme ho pripravili na to, že po skončení oficiálneho rozhovoru sa na neho vrhneme aj ako jeho radoví fanúšikovia. A paráda. Keď sme to povedali Messner si začal so záujmom prezerať naše (svoje) knihy v českom a slovenskom jazyku a aj časopis Quark. Doniesol som tam júnové číslo z minulého roku, na ktorom je na titulke fotka Kriváňa (od Tomáša Trstenského). A aj Kriváň Messnera zaujal a hneď chcel vedieť, čo je to za kopec, aký je vysoký a či sa tam dá aj lyžovať. Potom listoval v Quarku a už som bol z neho dosť nervózny lebo čas bežal. Fakt neviem, čo ho tak zaujalo. Že by vedel po slovensky? To asi nie, ale v článku vo vnútri čísla (opäť od Tomáša Trstenského o tom, ktorý kopec je v Európe najvyšší), spoznal na fotke Mont Blanc. Bola to moja fotka Blancu z Courmoayeru z roku 1996, kde sme boli spolu s Jozefom Bielikom. Hneď sa ma spýtal: Vy ste tam bol? A už som vedel, že sme na jednej vlne.

Počkajte si na Quark

Môj rozhovor s Messnerom vyjde v niektorom z najbližších čísiel Quarku – možno už v decembri. Teraz len stručne pár vecí, ktoré ma zaujali.

Messner v súvislosti s extrémnym horolezectvom použil výraz "výškový turizmus" a ako príklad uviedol Everest. A tiež povedal, že pre dnešnú mladú generáciu nie je už pri extrémnom lezení hlavným motívom dobrodružstvo. (?!)

Tradičných horolezcov, ako sme ich poznali z minulosti je vraj stále menej a menej. V horách však môžete pôsobiť s rôznym prístupom – je to len na vás.

Na otázku, či pozná aj nejakých československých horolezcov, povedal štyri mená: Just, Božík, Becík, Jaško a o ich výstupe na Everest severozápadnou stenou Boningtonovou cestou v roku 1988 hovoril uznanlivo a s rešpektom ako o veľkom, ale tragédiou poznačenom úspechu.

A na záver o nazeraní na dno vlastnej duše mi povedal toto:

Nazrieť do svojho vnútra a spoznať aj tie najhlbšie zákutia svojej duše je jedna z najdôležitejších vecí, ktorú horolezectvo – zvlášť extrémne horolezectvo – ponúka. Pri dobývaní hôr je iste pre mnohých motívom aj krásna príroda, nezabudnuteľné panorámy ľadovcov, športový výkon, či iné ciele, ale to hlavné – tá najdôležitejšia pravda, ktorú môžete pri zdolávaní hôr objaviť – je odpoveď na otázku, aký ste vy sám, aké sú vaše limity.

Text Vlado Ješko, foto Boris Ješko a Monika Barnová

Pekný článok z Messnerovej návštevy v Bratislave je aj na hiking.sk

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.