Donau Radler Weg

Donaueschingen – Passau na bicykloch, 4. – 12. 8. 2012

Kto by si bol predstavil, že ten Dunaj pramení tak ďaleko. Tri autá, jedenásť bicyklov na streche a jedenásť hodín jazdy, teda celý deň. Cestou zápcha pred Rosenheimom a kufrovanie v Mníchove. Pred šiestou hodinou večer sme však konečne na mieste – v mestečku Donaueschingen, kúsok pred hlavným hrebeňom Schwarzwaldu. Zámer potiahnuť to ešte o pár kilometrov ďalej k prameňu rieky Breg sme neuskutočnili. Nebol už čas ani vôľa.

V Donaueschingene sa stekajú rieky Breg a Brigach, a rieka ktorá ich spojením vznikne sa volá Dunaj. Predstavoval som si, že ten prameň Dunaja v Donaueschingen je len symbolický. Nie je tomu ale tak. To, čo sme v mestečku Donaueschingen videli, to bol skutočný, mohutný prameň. Z veľkej studne pred našimi očami vyteká mohutný prúd vody. Bohužiaľ, voda ihneď mizne do kanála, aby sa až za mestom spojila s riekou Brigach a neskôr s Bregom. Takže nie premeň Bregu, alebo Brigachu, ako nás mnohí presviedčali. Skutočný Dunaj naozaj pramení tu, v Donaueschingene.

Ale s tým prameňom Dunaja to vôbec nie je jednoduché. 27 kilometrov za Donaueschingenom sa Dunaj stráca. Vsiakne sa do zeme – do mohutného jaskynného systému a na povrchu ostane po Dunaji iba prázdne koryto. Voda Dunaja sa v podzemnom jaskynnom systéme zmieša s vodou Rýna, na povrch vyteká o 12 kilometrov ďalej mohutným prameňom Aachtopf a odtiaľ všetka tečie do Rýna. Takže ten prameň, ktorý sme v Donaueschingene videli, rovnako ako prameň Bregu či Brigachu, sú vlastne cca 200 dní do roka (toľko dní ostáva koryto Dunaja po jeho vsiaknutí suché) prameňmi Rýna. Iba v zime a na jar, keď je v rieke veľa vody, pokračuje voda z Donaueschingenu ďalej do Dunaja a Čierneho mora. Prázdne koryto Dunaja sa potom postupne po prúde začne plniť jeho ďalšími prítokmi. Takže v skutočnosti je ozajstný prameň Dunaja v letnom období niekde úplne inde. A kto vie kde.

Sobota 4. augusta 2012

Etapa prvá, zahrievacia, Donaueschingen – Immedingen, 26 km

O pol siedmej večer sadajú na bicykle Vlado, Boris, Karol, Miro a Michal. Ostatní prevážame autá 26 kilometrov dole prúdom za dedinu Immedingen, kde na neplatenom táborisku budujeme prvý tábor. Cykloskupina prichádza vzápätí po nás (cesta z Donaueschingen im trvala len pár minút viac ako hodinu) a je nadšená z krásnej krajiny, útulných dediniek a dvoch pekných drevených starobilých mostov. Úvod akcie nás dobre naladil.

Nedeľa 5. augusta 2012

Etapa druhá, najkrajšia, Immedingen – Sigmaringen, 68 km

Vyrážame o deviatej ráno (už nikdy potom sa nám tak skoro vyštartovať nepodarilo). Prvý kilometer ide cez lúku na most ponad Dunaj, ktorý je v týchto miestach už vhodný aj na splav, ale… Potom nasleduje odbočka do kríkov, kde vidíme, ako z Dunaja, ktorý ešte ráno okolo nášho táboriska pekne tiekol, ostáva iba zopár mlák a ďalej už nič, len suché koryto rieky. Nachádzame sa na mieste zvanom „Donauversickerung“ (vsakovanie Dunaja), kde sa Dunaj postupne prepadá puklinami v podloží do jaskynného systému. Pokračujeme cez mestá Tutlingen a Mulheim (nádherné mestečko) do krásneho skalnatého údolia. Na dlhom úseku Dunaj preteká krásnym údolím, vôkol skalné steny a veže, na mnohých z nich pozostatky dávnych hradov. Maximálna romantika. Cestou kláštor Beuron, v Gutensteine pivko na oslavu peknej etapy, a potom už schádzame z kopca k mestu Sigmaringen, nad ktorým sa týči mohutný hrad. Spíme v kempe pri Dunaji s vyhliadkou na hrad.

Pondelok 6. augusta 2012

Etapa tretia, najdlhšia a najmokrejšia, Sigmaringen – Ersingen, 89 km

Dnešný deň mám s Karolom službu na prevážanie áut, preto trasu popíšem od konca, hore tokom Dunaja.

Autá parkujeme v Ersingene, kde je na konci dediny pri komplexe ihrísk malé, útulné táborisko pre cyklistov, toto je ale platené. Vyrážame proti prúdu a proti vetru. Schovávam sa za Karola, je lepší. Prechádzame cez mesto Ehingen (zjavne je to veselé mesto – trikrát prechádzame cez rieku s názvom „Smiech“), rovnako pekné je aj ďalšie mesto Munderkingen. Potom začína pršať a neprestane do večera. Za Rechtensteinom máme orientačný problém, sme mokrí a nevieme kade ďalej, najazdíme navyše zbytočne 6 km, kým nájdeme správny smer. Celá Donauradweg je veľmi dobre značená, nájdu sa však úseky (najmä v opačnom smere), kde tabuľka chýba a potom môže byť problém. So skupinou sa stretáme v Zwiefaltendorfe, kde sa schovávajú pod mostom. Napokon aj oni musia vyraziť do dažďa. V daždi prejdeme aj druhú polku trasy, keď vchádzame do Sigmaringenu, začína nesmelo s poza mrakov vykukovať slniečko. Sme mokrí, je nám zima a máme toho pre dnešok dosť.

Utorok 7. augusta 2012

Etapa štvrtá, Ersingen – Dillingen, 79 km (nakoľko ale na trase bola obchádzka pre nejaké padnuté skaly, natiahla sa na 82,5 km)

Prvým a najväčším bonbónikom dnešnej trasy je mesto Ulm. Nádherné mesto s krásnou katedrálou. V katedrále je možné vystúpiť na vežu, ktorá sa svojimi 161,6 metrami radí k najvyšším kostolným vežiam na svete. Je to skutočne neľahká túra, takmer 700 schodov, schodisko je také úzke, že by sa silne obézny človek zašprajcoval, a to sa musíte vyhýbať s protiidúcim davom. Ale výhľady na mesto z výšky katedrálnej veže stoja za to, sú úchvatné. Pred koncom trasy nás čaká druhý dnešný bonbónik – mesto Lauingen. Vraj má najkrajšie námestie vo Švábsku. Či je najkrajšie, neviem, ale domčeky a uličky v meste sú pekné, radosť sa potúlať. Spíme v kempe za mestom Dillingen.

Streda 8. augusta 2012

Etapa piata, najkratšia a teda odpočinková, Dillingen – Marxheim, 55 km

Prvou zastávkou je mesto Hochstadt s mohutným hradom, druhou mesto Donauworth. Inak trasa pohodová, konečne sa terén narovnal a ideme zväčša po rovine (na hornom toku Dunaja cesta išla z kopčeka na kopček; nie že by Dunaj tiekol do kopca, ale trasa neustále odbočuje od rieky do dedín, aby cyklisti neminuli miestne pohostinské zariadenia). Konečnú máme vo veľmi útulnom malom kempíku v Marxheime. Cenovo jeden z najlacnejších, ale za sprchu si treba doplatiť nekresťanské 2 eurá. Máme pred večerom ešte čas, a tak si robíme výlet do 3 km vzdialenej dediny Niederschonenfeld, kde majú nádherný barokový kostol. Z priľahlého kláštora urobili väzenie, je neobvyklé vidieť múr cintorína za kostolom vylepšený ostnatým drôtom.

Štvrtok 9. augusta 2012

Etapa šiesta, pohodová, Marxheim – Vohburg, 60 km

Po raňajkách v útulnom spoločenskom altánku v kempe štartujeme na ďalšiu etapu. Najprv krásny úsek popri Dunaji, potom cez polia do Neuburgu. Uprostred mesta krásny, veľký hrad. Ďalšou zastávkou je veľké mesto Ingolstadt. Potom opäť sledujeme Dunaj až do Vohburgu, kde na cyklisticko – vodáckom táborisku staviame stany. Veľmi príjemné, veľké táborisko, niekoľko WC, teplá sprcha, to všetko zadarmo. Využívame štrkovú pláž vedľa táboriska a večer sa kúpeme v Dunaji. Aj keď sa to nezdá, je tu dosť silný prúd, ktorý nám kúpanie spestruje.

Piatok 10. augusta 2012

Etapa siedma, na zážitky bohatá, Vohburg – Regensburg, 63 km

Z táboriska vyrážame popri vode, neustále sledujeme Dunaj a ani si nevšimneme, kde značená cyklotrasa odbočila. Cesta ide stále popri vode, len jej povrch je miestami blatistý, tak sme naše tátoše riadne zašpinili. Pred Neustadtom sa pripájame na správnu cestu a opäť frčíme po asfalte. Po 26 kilometroch vchádzame do úzkeho údolia, začínajú sa objavovať prvé skaly. Cyklocesta končí pri kláštore Weltenburg. Starý kláštor, v ňom najstarší pivovar na svete (pivo sa tu varí od roku 1050), a veľmi dobré, hovorím z vlastnej skúsenosti. Ďalej sa už na bicykli nedá, medzi skalami niet cesty. Naloďujeme sa na loď a plavíme sa divokrásnym kaňonom pomedzi skalné steny. Ktože by bol povedal, že aj takéto scenérie Dunaj na svojej púti do mora zažije. Plavba končí v Kelheime, odtiaľ už opäť musíme vlastnými silami. Ďalej sledujeme Dunaj až do Regensburgu. Cestou malé intermezzo na malej kamenistej pláži, kde sa všetci svorne opäť kúpeme v Dunaji. V Regensburgu zažila skupina prevážajúca autá nepríjemné chvíle, keď ich z na mape vyznačeného kempingu sprosto a nepríjemne vyhodili, že čo si dovoľujú obťažovať, keď nie sú vopred objednaní. Vykonali ale kus záslužnej práce a našli kemp iný – pri cykloceste, „Kanu-club“, kde si vodáci privyrábajú ubytovávaním cyklistov. V podvečer vyrážame na prehliadku Regensburgu.

Sobota 11. augusta 2012

Etapa ôsma, druhá najdlhšia, Regensburg – Kleinschwarzach, 85 km

Ráno sa ešte zastavíme v Regensburgskej katedrále, ktorá bola včera večer už zatvorená, potom potiahneme 10 km po Walhalu. Na kopci nad Dunajom sa skvie sieň slávy v rímskom štýle, ktorú tu zbudoval kráľ Ludvík I. Krásne výhľady na Dunaj, vovnútri množstvo mramorových búst nemeckých panovníkov a významných Európanov. Ďalšou zastávkou je mesto Straubing. Práve tu majú akúsi púť. Kolotoče, davy ľudí. Viac ako pekné domčeky v meste obdivujeme mladé Straubinčanky, ktoré si na túto slávnostnú príležitosť poobliekali nemecké kroje. Okrem toho, že kroje sú samy osebe pekné a vôbec nie uniformné, majú ešte aj tú vlastnosť, že sa v nich každá žena stáva krásnou. Chlapi to majú jednoduchšie – hnedé kožené krátke gate s trakmi a kockované košele. Ďalej popri Dunaji, zväčša po hrádzi, do Kleischwarzachu, kde v malom rodinnom kempe staviame tábor.

Útulný kemping v Kleinschwarzachu nebol až tak skvelý, ako na prvý pohľad vyzeral. Je sobota, ľudia sa chcú zabávať, a tak v reštaurácii pri kempe do neskorých popolnočných hodín zúri diskotéka. Ale nepredstavujte si tance ako u nás, iný kraj, iný mrav. Nemci pri hudbe sedia a len sa kníšu do rytmu a do rachotu decibelov veselo ujúkajú. Okrem toho na celý kemp je len jediný záchod spojený so sprchou a umývadlom, ktorý okrem kempujúcich slúži aj tej stovke ľudí na diskotéke, takže dostať sa na WC či do sprchy je takmer nemožné. Premýšľam, či tu v Nemecku neexistujú nejaké základné hygienické normy, za ktoré našich podnikateľov únia na čele s Nemeckom neustále buzeruje. So Svaťou to vzdávame a ideme spať pod širák k Dunaju, hrádza rachot diskotéky stlmí. Namiesto nedostihnuteľnej sprchy sa po tretí raz kúpeme v Dunaji.

Nedeľa 12. augusta 2012

Etapa deviata, záverečná, Kleinschwarzach – Passau, 68 km

Krásne ráno. Nad Dunajom sa prevaľujú ranné hmly, romantická rieka. Posledný raz osedlávame naše kolesové tátoše a vyrážame smer Passau. Cestou len jedna kultúrna zastávka v Niederalteich. V dedine Winzer si zpomenieme na kamaráta Miša Winczera, v dedine Hofkirchen nás tabuľka „Passau 30 km“ tak poteší, že to okamžite roztočíme v miestnej krčme. Pečené bravčové s omáčkou z čierneho piva s výbornou knedľou a horou zeleninového šalátu ledva zjeme, aká je to porcia. Zvyšných tridsať kilometrov prefrčíme ani nevieme ako, o pol piatej vchádzame do Pasova. Ešte sa premotať cez mesto a už stojíme na špičke polostrova, na sútoku Dunaja s Innom a Ilzom. Ďalej už bude Dunaj oveľa väčšia rieka, ale tam to už poznáme, z Pasova sme to išli pred štyrmi rokmi. Stisky rúk, bozky, spoločné foto (tak trochu divadlo pre prizerajúci sa početný dav, ale čo už). Máme za sebou 595 km Dunajskej cyklistickej cesty, radosť z prežitých deviatich nádherných dní.

Donauradweg Donaeuschingen – Passau prešli: Pelé, Svaťa, Lenka, Boris, Vlado, Miro, Karol, Marienka – členovia nášho klubu, a traja sympatizanti z Moravy – Zdeněk, Katka a Michal., a na posledné dve etapy nás prišiel podporiť ďalší sympatizant zo Slovenska – Jožo Bielik.

Pelé

A ako videl celú akciu Boris Rudolf

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.