České Středohoří

Veľká Noc 2012

Naša Veľkonočná akcia tento rok smerovala do síce vzdialeného, ale veľmi zaujímavého pohoria České Středohoří. Nebola to prvá naša návšteva tohoto sopečného pohoria, mnohé turistické zaujímavosti a kopce vrátane najvyššej hory pohoria Milešovky sme už mali pochodené; tento rok som naše pôsobenie smeroval na okrajové časti pohoria, ktoré však nie sú o nič menej zaujímavé.

Začali sme na východnom okraji pohoria, v miestach, kde České Středohoří plynulo prechádza do CHKO Kokořínsko, na vrchu Ronov. Zalesnený sopečný kužeľ, na vrchole zrúcanina hradu. Ďalšou zastávkou bola neďaleká Dubí Hora. Vo svahu tohto nenápadného vrchu neďaleko obce Koňojedy je v starom kameňolome odkryté čelo lávového prúdu s unikátnou „bochníkovitou“ odlučnosťou čadiča. Je neuveriteľné, aké rôznorodé tvary tento nerast dokáže vytvoriť – už sme videli z čadiča kamenné organy či kamenné vodopády, teraz máme pred sebou amfiteáter tvorený z mohutných stĺpov, z ktorých každý je akoby poskladaný z bochníkov chleba položených na seba. Dnešný deň sme ukončili na vrchu Kalich. Podobný sopečný kužeľ ako bol Ronov, na vrchole opäť zvyšky starého hradu – tento tu postavil v dobách husitských vojen sám Jan Žižka z Trocnova ako svoje sídlo, kde potom dožíval keď prišiel aj o druhé oko. Z hradu sa toho veľa nedochovalo, zo skalných brál je ale pekný výhľad. Škoda len, že sú okolité kopce zahalené čiernou clonou mrakov.

Na druhý deň smerujeme na opačnú stranu pohoria, na jeho severozápadný okraj. Tu sa nachádza snáď najimpozantnejšia hora Českého Středohoří – Bořeň. Bořeň so svojou výškou 599 m nepatrí medzi najvyššie hory pohoria, ale jeho mohutné skalné bralá, vysoko sa týčiace nad okolitú krajinu, mu dodávajú na majestátnosti. Stúpame strmo hore pomedzi skalné bralá, aby sme sa z jeho vrcholu pokochali výhľadmi na zachmúrenú krajinu – práve sa chystá snežiť. Úplným opakom je hora Raná na juhozápadnom okraji hôr, náš ďalší cieľ. Trávnatý kopec ladných tvarov. Na hrebeni masívu Ranej si pripadáme ako niekde vo Fatre či Nízkych Tatrách. Aj silný vietor, ktorý sa do nás opiera, dodáva pocit, akoby sme boli vo vysokých horách. Výhľady z vrcholu sú úžasné. Počasie sa umúdrilo, slniečko vykuklo z mrakov a ožiarilo okolité kopce. Všade naokolo sú podobné solitárne sopečné kužele. Pre našinca veľmi neobvyklá krajina. Pri zostupe obdivujeme množstvo hlaváčikov jarných na južnom svahu hory. Prekvapilo ma, keď som tento teplomilný kvietok našiel v severných Čechách.

Poslednou zastávkou dnešného dňa je malý bývalý lom pri obci Hnojnice, kde bol odkrytý svetový unikát – hornina sopečnou činnosťou vytvarovaná do podoby množstva malých kamenných slniečok.

Na tretí deň smerujeme opäť na východný okraj pohoria, na zrúcaninu hradu Helfenburg (Hrádek). Romantická zrúcanina, ukrytá hlboko v lese, je prilepená na pieskovcovej skale, čo jej dodáva na zaujímavosti. Z vrcholu strážnej veže hradu máme pekný výhľad na okolitú krajinu. Potom navštívime pútnické miesto – malý kostolík, replika chrámu v Jeruzaleme, nad neďalekou obcou Ostré. Cestou do nášho dočasného domova v Roudnici nad Labem sa ešte zastavíme v Litoměřicích, kde si okrem mesta pozrieme panorámu Českého Středohoří z rozhľadne Mostka nad mestom.

V posledný deň nášho českého pobytu, na Veľkonočný pondelok, vyrážame do kopcov až poobede po šibačke, čaká nás ešte dlhá cesta domov, nuž máme na dnes iba jediný cieľ – horu Radobýl nad Litoměřicemi. Tento kopec, ktorý má vďaka skalnej stene na svojom západnom okraji, zaujímavý tvar, poskytuje krásny kruhový rozhľad z vrcholu. Okrem iného je zaujímavý aj tým, že je to posledný kopec, na ktorom bol český básnik Karel Hynek Mácha. Z vrcholu Radobýlu pozoroval požiar, ktorý sa ponáhľa pomôcť hasiť; následkom zmáčania chladnou vodou pri hasení potom ochorel na zápal pľúc, ktorému podľahol. Cesta popod skalu (bývalý lom) na západnom úbočí hory je opäť úžasným zážitkom – neuveriteľne posplietané kamenné stĺpy čadiča. Dôstojná rozlúčka s Českým Středohořím.

Text a foto: Pelé

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.