Krásne jesenné počasie je ako stvorené na peknú alpskú túru, nuž v ranných hodinách vyrážame do blízkych Mursztegerských Álp, kde chceme urobiť hrebeňovku nádherného horského masívu Goller – Gippel.

Goller, Gippel

Sobota 1. 10. 2011

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.

Na túru vyrážame zo sedla Gseid (963 m) strmo hore lesom, rovno na 1766 metrov vysoký Goller, najvyšší vrchol nášho dnešného putovania. Výhľady z vrcholu sú nádherné, je dnes veľmi dobrá viditeľnosť, a tak vidíme všetky Alpy, ktoré stadeto možno vidieť. Na východe Schneberg na juhu Rax, Schee a Veitschalpe, na severozápad Oetscher a Durenstein, na západ Hochschvab a Enstalerské Alpy. Nádhera. Výhľadu dominuje majestátny skalnatý vrchol Gippel, na ktorý ďalej smerujeme. Zostupujeme hôľnatým hrebeňom na chatu Gollerhutte, (ktorá je ale zatvorená a tak sa dnes pivko nekoná) a ďalej do sedla Waldhutt Sattel. Cestou obchádzame vrchol Klein Goller (1673 m), z ktorého je nádherný pohľad na masív Golleru za nami ako aj na Gippel a celý hrebeň pred nami. Nikomu sa však nechce pridať si k dnešnej túre ďalších 35 výškových metrov, tak na vrchol vystúpil iba Boris a Pelé. Zo sedla Waldhutt Sattel stúpame lesom, potom lúkou na vrchol Hofalm. Značenie nie je bohvieaké, jedna značka na kameni v tráve tak na päťdesiat metrov. Chodník žiadny (dôkaz toho, ako málo sa tu chodí), len sem-tam čosi vydupané od kráv, samozrejme, zlým smerom. V hmle by asi bolo dosť náročné nestratiť správny smer postupu, teraz, keď je vidieť doďaleka, to nie je problém. Lúka plynulo prechádza do kosovky, ktorou prechádzame cez ďalší kopec, za ním nasleduje „Romanovski-steig“ – nádherný skalnatý hrebeň, kde už na postup treba podchvíľou použiť aj ruky. Potom schádzame do ďalšieho sedla, za ním ešte jeden kopec na hrebeni, cez ktorý prechádzame riedkym, živicou voňajúcim smrekovým lesom, a konečne už je pred nami Gippel. Sú naň dve možnosti výstupu – alebo priamo po ostrom skalnatom hrebeni zaisteným kletersteigom (ľahký, klasifikácia A), alebo sa mohutné skalnaté bralo dá obísť po chodníčku po južnom úbočí hory. Tento úsek sa volá „Majevski – steig“ (zjavne sa na tomto kopci v minulosti odbavovali Poliaci). Kletersteigom po hrebeni išiel opäť iba Boris a Pelé, všetkých ostatných chodníček popod skalami doviedol do sedla na východ od vrcholu, odkiaľ je to už na Gippel len kúsok. Pri vrcholovom kríži stojíme už v dosť pokročilom čase (je pol šiestej večer) a kocháme sa panorámou okolitých Álp. Nádhera. Sme ale aj slušne unavení, dnešná túra nám veru dala zabrať (cca 25 km horským terénom, prevýšenie 1500 m hore a 1700 dole). Času nemáme nazvyš, keďže to máme k autu do Knolinhofu nad St. Aegydom ešte dobré dve hodiny a o siedmej bude už tma, treba sa dať na zostup. Iba Boris si túru predĺžil pokračovaním hrebeňa zo sedla Gippeltorl (odkiaľ zostupujeme všetci ostatní) po sedlo Preineck Sattel. K autám prichádzame už potme, plní dojmov z dnešnej náročnej, ale krásnej túry.

Kto sa zúčastnil:

Pelé, Boris, Mišo, Miro, Alena
Ivan, Peťo + jeho bratranec, Majka s Miškom, Ondro
Milan Patrovič, Milan Patrovič
Rasťo a Katka a ako hosť Voda

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.