Vybrali sme sa dokončiť zimný prechod hrebeňom Fischbacherských Álp, ktorý sme vlani pre nedostatok času a absenciu druhého auta nemohli prejsť celý. Predpoveď počasia je veľmi dobrá, meteorológovia predpovedajú krásne slnečné počasie. K tomu ale dosť vysoké teploty, je jasné že sneh sa bude veľmi rýchlo topiť – treba ísť, pokým tam nejaký ešte bude.

Zimné Fischbacheralpe po druhýkrát

5. 2. 2011

Vybrali sme sa dokončiť zimný prechod hrebeňom Fischbacherských Álp, ktorý sme vlani pre nedostatok času a absenciu druhého auta nemohli prejsť celý. Predpoveď počasia je veľmi dobrá, meteorológovia predpovedajú krásne slnečné počasie. K tomu ale dosť vysoké teploty, je jasné že sneh sa bude veľmi rýchlo topiť – treba ísť, pokým tam nejaký ešte bude. Záujem o akciu bol napriek optimistickej predpovedi minimálny, ideme opäť v zostave z minulého roka – Milan, Barborka, Piatok a Pelé, na poslednú chvíľu sa k nám pridala Alenka. Na druhé auto, aby sa to dalo prejsť celé, nemožno opäť ani pomyslieť. Nuž čo, pôjdeme druhú polovicu hrebeňa tam aj nazad.

Na túru vychádzame zo sedla Pfaffensattel, stúpame na Stuhleck. Počasie je vskutku nádherné, kvalita snehu napodiv tiež veľmi dobrá, vôbec to nie je roztápajúca sa brečka, akú sme očakávali. Ako sa blížime k vrcholu, silnie vietor a ubúda snehu, Hore je už všetok sneh odfúkaný a vietor taký silný, že ledva stojíme na nohách. Pocitová teplota tak mínus pätnásť, aj tá reálna je zjavne pod nulou. A to tu na vrchole Stuhlecku malo byť podľa predpovede + 6 stupňov! V závetrí, schovaní za chatou Alois Gunter Haus sa rozhodujeme, čo ďalej. Kam oko dovidí, je hrebeň trávnatý, vetrom zbavený snehu. Na bežky sa nedá pomyslieť. Premýšľame, či nenechať lyže na chate a urobiť hrebeňovku napešo. Od toho nás odrádza jednak silný vietor, ale hlavne ostrovčeky zľadovatelého snehu, ktoré tu a tam trávnatý hrebeň striedajú. Pohyb na nich v bežkárskych topánkach s hladkou podrážkou je tak trochu o ústa. Rozhodujeme sa pre ústup, zvyšok dňa strávime na neďalekej Panoramaloipe. Hrebeň Fišbacheriek nám po druhýkrát odolal.

Zjazd z vrcholu je vcelku v pohode, na ceste je sneh upravený ratrakom a teda nie ubitý a zľadovatený. O niekoľko chvíľ už obúvame bežky v známom sedle Feinstritzsattel a vyrážame na Panoramaloipe. Tá ale dnes tiež zďaleka nie je taká, akou ju poznáme. Ani v kase nevyberajú vstupné, parkovisko v sedle je prázdne. Po technicky upravenej lyžiarskej stope dnes nie je ani vidu, miestami dokonca chýba aj ten sneh. Striedavo pešo a striedavo na lyžiach vystúpame do sedla Dreilendereck. Tu je lyžiarska trať na kuse v prevádzke, lyžuje sa na úseku Stayersberger Schwaig – Dreilendereck – Marienseer Schwaig. Potiahneme na ten Mariensser Schwaig a nazad, pod sedlom Dreilenderech si pozrieme nádherný západ slnka, k autu v sedle Feinstritzsattel prichádzame za tmy. Napriek problémom so snehom to bol pekný výlet.

Fotografie môžete nájsť na nasej stránke Picasa.

Pelé