Keď sme začiatkom minulého leta robili prechod hrebeňom Fischbacherských Álp, oslovili nás oblé, priateľské, lúčnaté chrbty pohoria ako vhodné na lyžiarsku turistiku. Túto našu myšlienku sme sa dnes vybrali uskutočniť.

Zimný hrebeň Fischbacherských Álp

Fotografie môžete nájsť na stránkach Picasa.

V pláne sme mali prejsť celú severovýchodnú časť hrebeňa, z vrcholu Stuleck, resp sedla Pfaffensattel pod ním až do sedla nad osadou Alpl. Je to zhruba polovica Fischbacherských Álp, ďalej ale majú Fišbacherky hrebeň dosť nejasný, po turistickom chodníku nesledovateľný. Náš plán vyžaduje dve autá, jedno na štarte v sedle Pfaffensattel, druhé v cieli v sedle Waldscharte v lyžiarskom stredisku Alpl. Jedným autom ide Jožo s Borisom, Majkou, Milenou a Miškom, v druhom sa vezie Pelé s Barborkou, Piatkom a Milanom. Organizáciu akcie sme zvládli na jednotku, čo sme ale nezvládli bola objednávka počasia. Gýčovo modrá obloha sa bohužiaľ nekoná – je zamračené a celkom slušne fúka. Dievčatám, ktoré sú vychystané na pohodovú nedeľnú bežkovačku (napriek môjmu varovaniu, že hrebeň takého pohoria ako sú Fišbacherky vôbec pohoda nemusí byť a že nevieme, čo nás tam čaká), sa náš zámer vonkoncom nepozdáva už niekoľko dní. Jožo je síce ešte v Bratislave odhodlaný na Fišbacherky ísť, dosť sa tam tešil, keď ale do vás dve hodiny ženy hudú, urobí to svoje aj s tvrdým chlapom. A tak keď zastavíme v sedle Pfaffensattel, dozvedáme sa, že osádka jeho auta si pôjde zabežkovať na neďalekú Panoramaloipe. Jožo síce je ochotný pomôcť previezť moje auto do cieľa, mne sa to ale veľmi nepozdáva, pretože ak by sme hore na Stuhlecku zistili, že sa tam nedá existovať a že ide o život, už by neexistovala možnosť úniku, keďže druhé auto by odišlo. Rozhodujeme sa skúsiť hrebeň z druhej, nižšej strany (zo sedla pri Alpl) tam aj nazad. S tým sa rozchádzame.

Auto parkujeme pri horskom hoteli Waldheimathof Bruggraben v lyžiarskom stredisku Alpl. Chvíľu hľadáme, kade by pomedzi domy a lyžiarske vleky mohla ísť turistická značka. Napokon nachádzame ten správny chodník a začíname stúpať. Už prvé mete dávajú tušiť, že to dnes úplná pohodovka nebude. Na ceste niet lyžiarskej stopy, musíme si ju prešľapávať. To sa ale našťastie čoskoro mení, keď sa napojíme na Waldheimat Loipe, krásne technicky upravenú lyžiarsku trať. Tá nás dovedie až na Hauereck, ďalej už stopa nie je taká dokonalá ratraková, ale lyžiarmi slušne vyšľapaná. V stúpaní na Steinriegel už do nás vietor celkom slušne duje, svah je na kuse zľadovatený. Holý hrebeň Rattner Alm je plný veterných elektrární, niekoľko desiatok obrovských vrtulí v rade za sebou. Don Quijote by sa tu vyšantil. Vrtule nám svištia priamo nad hlavami, nechcem ani domyslieť, keby na nich bola námraza a odstredivou silou z nich odletovala. Podchvíľou dierou v mrakoch vykukne slniečko a ožiari rotujúce vrtule, po snehových pláňach vôkol nás sa potom preháňajú hrôzostrašné tiene. Futuristický kopec.

Ďalej nasleduje krátky zjazd do sedla, kde si v chate Rosegger Haus dávame hríbovú polievku a čaj. Chatárka nám každému priniesla poriadny kotol polievky, plnej maličkých kuriatok. Keby nebol všade okolo chaty sneh, poviem, že ich včera nazbierala – tak vyzerajú čerstvo, žiadne sušené húžvy. Chatár nás častuje štamperlíkom šnapsu, Milan potom odľahčuje batoh od vareného vína – počítal, že nás bude viac a tak to teraz musí nosiť. Občerstvení a zohriati pokračujeme stúpaním na 1653 m vysoký Pretul. Tu už sa do nás vietor opiera naplno. Duje statočne, nie je ale taký silný, aby nás zhadzoval na zem, no a proti zime sa dá obliecť. Len si treba dávať pozor na veci – to sa vypomstilo Piatkovi, ktorému odfúklo slnečnú clonu z foťáka a naháňa ju dobrých tristo metrov. Pri rozhľadni na vrchole kopca sa naša cesta hrebeňom končí – na Stuhleck nám ostávajú necelé dve hodiny, je už ale trištvrte na tri a treba myslieť na návrat. Jedným smerom by sa to bolo zvládlo v pohode, takto, bohužiaľ, na lúčnatý hrebeň severovýchodne od nás sa už len pozeráme. Trocha sa obávame zjazdu z kopca po vetom ubitom a umrznutom snehu, napodiv sa na ňom ale dajú bežky veľmi dobre ovládať. Cesta nazad je prevážne z kopca a tak rýchlo ubieha. Zľadovatený svah pod Rattner Alm obídeme širokým oblúkom lúkou v hlbokom snehu, pod .Hauereckom v udržiavanej stope je to už malina. O pol šiestej sme pri aute. Máme z dnešnej túry veľmi dobrý pocit, bola to taká čerešnička na torte na rozlúčku s tohoročnou lyžiarskou sezónou.

Pelé