Veľkonočné sviatky ponúkali štyri dni voľna, aj predpoveď počasia bola dobrá a bol by hriech nevyužiť voľný čas na výlet do prírody. Tradičný organizátor veľkonočných akcií Pele, sa tento rok staral o Svaťu a tak sme nad jarnou výletnou destináciou rozmýšľali sami.

Veľkonočný Považský Inovec

„Cez Ďurka hore na Marhát,“ bolo Ctiborove odporúčanie, keď som sa mu zdôveril, že uvažujem nad tým kam sa vybrať cez sviatky. Už predtým sme spolu s Renatkinou neterou Zuzkou uvažovali nad Považským Inovcom, len sme chceli ísť na chatu pod Veľkým Inovcom. Ctibor nás prehovoril, aby sme išli na chatu Šport na Bezovci a tak sme sa tam 10. apríla tesne pred obedom stretli traja štarťáci – Bejka, Ctibor a ja a ďalší štyria účastníci akcie – Renatka, jej sestra Jarka, jej dve dcéry Zuzka a Kristínka a Renatkin maltézsky psík Lily.

Na Tematín a Bezovec

Na Bezovec sme dorazili v troch skupinách – Ctibor s Bejkou, ja s Renatkou a Lily a Jarka s dcérami. Ctibor s Bejkou boli na chate prví, v dobrej nálade a v slnečnom počasí nás vítali na terase. Po kávičke sme vyrazili smerom na Tematín. Na apríl bolo príjemné počasie a cesta na Tematín nám ubehla rýchlo, akurát Lily, ktorá zjavne netušila, čo ju čaká nabehala veľké množstvo kilometrov, pobehujúc medzi skupinkami, v ktorých sme sa na trase pohybovali.

Na Tematíne bolo množstvo turistov a cykloturistov, ktorí sem prišli z rôznych smerov. Vzhľadom na vysokú hustotu obsadenia hradu turistami sme sa rozhodli prejsť do malej jaskyne pod hradom, ktorú nám ukázal Ctibor. Tu sme si na chvíľu oddýchli a zlikvidovali časť potravinových zásob, ktorých bolo u každého z nás z domova hojne.

Aj pes zmúdrie a cestou späť sa už Lily pohybovala rozvážnejšie. Po príchode do chaty nás Jarka prekvapila pozvánkou na piknik na lúku oproti chaty a veľkým množstvom vyberaných jedál. Zuzka a Kristínka si po dobrom jedle zahrali badminton a my s Renatkou sme sa vybrali na Bezovec, na ktorý už pred nami vystúpili aj Ctibor s Bejkou.

Vraciame sa pri západe slnka za Veľkú Javorinu ležiacu na druhej strane údolia Váhu, ktoré je ponorené do tmy. Na východe vychádza nočné svietidlo – mesiac, ktorý je práve v splne.

Cez Ďurka na Marhát

V sobotu 11. apríla sa presúvame z chaty Šport do Nitrianskej Blatnice, odkiaľ chceme zdolať Marhát, kde by podľa Ctibora mala byť nová rozhľadňa. Pri ceste nahor sme sa rozhodli ísť okolo kostolíka svätého Juraja, ktorý domáci obyvatelia, volajú Ďurko a historik Pavel Dvořák mu pridáva aj prívlastok blatnický Ďurko – matuzalem.

Matuzalem preto, že kostolík má svoje základy ešte z čias Veľkej Moravy a v jeho okolí sídlil najprv veľkomoravský opevnený dvorec, potom banícka osada na ťažbu železnej rudy, románska dedina, protestanti, pustovníci a nakoniec sa kostolík stal pútnickým miestom.

Kúsok nad kostolíkom v strmom kamennom vŕšku sa v lese nachádza zaujímavé barokové súsošie. „Je naozaj zvláštne, akú atmosféru majú sochy napoly ukryté v zeleni, akoby ich tam niekto zabudol, lebo naozaj ťažko pochopiť, čo hľadajú sochy v lese, a ešte zvláštnejšie sa človek cíti, ak sa obráti a zahľadí na kostolík pod sebou.“ Toto napísal o barokovom súsoší nachádzajúcom sa kúsok nad kostolíkom Pavel Dvořák vo svojej knihe Stopy dávnej minulosti – zrod národa. Nuž historici asi nemajú o pôvode tohto súsošia jasno a aj keď informačné tabule v areáli popisujú históriu tohto miesta dopodrobna od desiateho storočia, o záhadnom súsoší v lese tam nie je ani zmienky.

Bože ochraňuj turistov

Toto heslo je vypálené na novej rozhľadni na Marháte, kde je opäť – podobne ako deň predtým na Tematíne veľké množstvo turistov. Obloha je bez mrakov, ale viditeľnosť nie je pre opar ideálna.

Z Marhátu vraj možno dovidieť do troch štátov – Česka, Rakúska a Maďarska, my sme to šťastie nemali. Pod rozhľadňou sú lavičky, ktoré chráni strieška. Na jednej z nich sa aj my najeme a po krátkej prestávke sa poberáme dolu k autám.

Sobotnejšia túra bola náročnejšia ako piatková na Tematín. Máme v nohách 20 kilometrov a aj väčšie prevýšenie – asi 500 metrov. Záver túry je po dlhej rovnej ceste, vedúcej uprostred rozkvitnutých stromov a Lily sa na krátkych úsekoch nesie. Turistika zjavne nie je jej hobby.

Text a foto: Vladimír Ješko