Na začiatku decembra som sa zúčastnil výpravy do afrického Maroka. Naše pôsobenie tam bolo zamerané predovšetkým na kultúrne pamiatky a starobylé mestá, ale urobili sme si aj výlet do Vysokého Atlasu. Aj po mestách sme denne nachodili 10 – 15 kilometrov, takže myslím že môžem s čistým svedomím akciu označiť za turistickú. Videli sme veľa pekného a zaujímavého a čo to aj zažili, môžete si o tom prečítať v priloženej správe. (Pele)
Ako každý rok, aj na záver roku 2018 sme sa zišli na chalupe na Nemčekoch pri Jedľových Kostoľanoch, aby sme sa rozlúčili so starým rokom a privítali ten nový. Postupne sa nás tu vystriedalo dvanásť, zábava bola dobrá a aj na nejakú tú malú turistiku každý deň ostal čas.
Reichraminge Hintergebirge je pomerne nenápadné a málo známe pohorie na severnom okraji Álp pri rieke Enns. Je to pre našincov málo známe a málo navštevované pohorie. Nevyniká vysokými štítmi (najvyšší vrch Grossen Grossenberg má iba 1724 m), ani veľhorskou krajinou, na akú sme v Alpách zvyknutí. Toto pohorie je pokryté prevážne hustými lesmi. Kombinácia lesa, lúk, strmých kopcov plných vápencových skál a hlbokých roklín dáva však tomuto pohoriu zvláštnu krásu a atmosféru. Najmä na jeseň, keď lesy žiaria mnohými farbami. Prevážna časť tohto pohoria je súčasťou národného parku NP Kalkalpen.
Rieka Dráva pramení pri Toblachu v Taliansku a na hranici Chorvátska s Maďarskom sa vlieva do Dunaja. Jej krajšiu časť z Toblachu do Mariboru, kde sa rieka prediera pomedzi krásnymi horami, sme prešli po veľmi peknej Drauradweg. Krajina krásna, cyklocesta pekná a dobre zjazdná, počasie prijateľné – bol to veľmi pekne strávený týždeň. Pelé, Svaťa, Majka, Boris, Ivan, Ctibor, Zdeněk, Jana, Katka, Michal a na časť cesty aj Jožo a Peťo.
Toho roku padla voľba pre strávenie našej tradičnej klubovej dovolenky na Levočské vrchy. V týchto horách bol veľmi dlho vojenský výcvikový priestor, ktorý otvorili pomerne nedávno, a tak boli tieto hory pre nás jedným z posledných bielych miest na mape Slovenska, kde ešte nik z nás poriadne nebol. Ubytovanie nám Borko vybavil na poľovníckej chate Vinná stojacej v centre týchto hôr priamo na hrebeni vo výške 1180 metrov. To sľubovalo krásne výhľady, ako aj dobré východisko na túry.
Rok sa s rokom zišiel a 1.-6.2018 sme opäť šiesti pokračovali v našom putovaní po Glównom Szlaku Beskidu. V piatok po práci sme vycestovali do Oravskej Polhory, kde sme našli skvelé ubytovanie v penzióne Starý dom. V sobotu ráno sme sa nechali vyviesť k Hviezdoslavovej horárni a potom už po svojich k Schronisku PTTK na Hali Krupowej cez Babiu horu a Przelecz Krowiarki. V nedeľu nás úvodný dážď neodradil od presunu do mestečka Rabka Zdrój, kde sme prespali v penzióne Dom Wczasowy Ela. V pondelok mala byť odpočinková túra, no bola rovnako dlhá ako v sobotu, len bola spestrená dvomi chatami, kde sme sa občerstvili a prespali sme na Schronisku PTTK na Turbaczu. V utorok potom prišla najťažšia túra do mestečka Kroscienko nad Dunajcem, kde sme prespali vo Wille Perelka. V stredu nás už čakal len krátky pochod popod Trzy Korony a cez Dunajec do Červeného Kláštora. No a o rok pokračujeme ďalej na východ!
Na veľkonočné voľné dni sme toho roku nasmerovali kroky našej klubovej akcie do hôr na Hornej Nitre. Bývali sme v chate Poniklec na Remate, odkiaľ sme robili výpady do blízkeho či vzdialenejšieho okolia. Počasie nám neprialo mimoriadne – dážď začal v piatok večer a pršalo takmer bez prestania do nedeľného poludnia, sem – tam aj sniežik padal. Niektorí z nás to psychicky nezvládli a poodchádzali v nedeľu ráno domov. Tí, ktorí vydržali, boli odmenení krásnym slnečným počasím v pondelok a peknou túrou na vrch Rokoš. Akcie sme sa zúčastnili v hojnom počte 22 členov a sympatizantov.
