Lyžiarsky Ďumbier

Týždeň 16.2.-21.2. sme trávili na Lyžiarskom kurze na Kosodrevine pod Chopkom. Vo štvrtok ráno pre poruchu nepremávala kabínka Kosodrevina-Chopok, pričom ani vlekári nevedeli odhadnúť, kedy by ju mohli sprevádzkovať. Po zhotnotení stavu zjazdovky Srdiečko-Kosodrevina (ľad) sme sa rozhodli odložiť lyže a vybrať sa na výlet na Štefáničku a Ďumbier.

Časť výpravy sa predchádzajúci víkend pokúšala prejsť na Chopok z Donovalov, takže sme mali k dispozícií ako mačky, tak aj snežnice pre prípad potreby. Po rýchlom odložení lyži a nabratí výbavy na pochod zbiehame na Srdiečko a Trangošku. Obúvame snežnice a mačky a začíname šlapať dolinou. Pri nádhernom počasí, výbornej spoločnosti cesta rýchlo ubieha aj s malými občerstvovacími prestávkami. Aspon zvládam dohnať ostatných a vydýchať sa.

Uprostred cesty prichádzame k zásobám dreva v podobe metrovíc pripravených na vynesenie na chatu. Tuším, že by som mal asi problém aj sám so sebou, ale keď vidím ako všetci ostatní (s vyjmou skialpinistov) vyhadzujú polená na plecia, obzvášť dievčatá, nezostáva mi iné ako sa pridať. Postupujeme ďalej, každý so svojím polienkom. O čo menej rozprávame o to viac fučíme. Ale vychádzame z lesa, začína aj na nás svietiť slnko, radosť postupovať. Užívame si dlhšiu prestávku na slnku s výhľadom na stredisko Chopok-Juh a následne dorážame zvyšok cesty na Štefáničku, kde si za drevo vyslúžime po čaji.

Na chate stretávame druhú skupinu, ktorá šla traverzom od Kosodreviny. Vymeníme skúsenosti z jednotlivých trás a zasadneme k obedu. Ten v príjemnej atmosfére chaty trvá o čosi dlhšie ako by sa patrilo a tak vcelku neskoro sa poberáme smerom na Ďumbier s odhadom návratu pred zotmením. Stretávame veľkú skupinu detí (okrem toho len dve rodinky a dva páriky v priebehu dňa) a vcelku rýchlo sme na vrchole. Začína byť chladnejšie a fúka vietor. Aj tak sa usmievame do fotoaparátov a dojedáme posledné zásoby čokolády a čaju. Tými ponúkame aj otca s dcérou, ktorý sa k nám pridávajú na spiatočnú cestu. Dovybavujeme ich mačkami a vyrážame smerom na Kosodrevinu.

Návrat prebieha pokľudným traverzom klesajúcim skoro priamo na chatu. Popritom rovno pred nami zapadá slnko za Derešmi. Vraciame sa už tesne po zotmení, akurát na začínajúcu večeru.

Text: Adam
Foto: Zuzka, Adam

Trasa výletu:

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.