Tohoročná zima je tak trocha iná ako tie predchádzajúce – je už pomaly koniec februára a my sme ešte neboli na našej obľúbenej Panoramaloipe vo Wechseli. Bolo to tým, že po celý január aj február  bolo dostatok snehu na bežkovanie aj v Malých Karpatoch, tak načo sa trepať tak ďaleko.

Opäť na Panoramaloipe

Fotografie môžete nájsť na gelérií Picassa.

Tohoročná zima je tak trocha iná ako tie predchádzajúce – je už pomaly koniec februára a my sme ešte neboli na našej obľúbenej Panoramaloipe vo Wechseli. Bolo to tým, že po celý január aj február bolo dostatok snehu na bežkovanie aj v Malých Karpatoch, tak načo sa trepať tak ďaleko. Pozbierali sme sa celkom slušná partia – deviati Štarťáci (Pelé a dve mladé Pelenky Barborka a Lenka, dvaja Kaľavskí, starší a mladší – Štefan a Piatok, náčelník Vlado, Ivan, Majka L. a Majka M.), a jeden neštarťák, zato ale sympatizant (Milan). Dvomi autami sa odvážame do nášho tradičného a obľúbeného panorámolojpového východiska, sedla Feistritzsattel. Počasie je nádherné, štyri stupne pod nulou. Na bežky mažeme modrý a do seba hruškovico-jablkovicu z mojej dielne a varené víno z Milanovej dielne. Keď sme dostatočne namazaní (rozumej lyže), vyrážame na trasu. Tradične stúpame do sedla Dreiländereck. Vlado odchádza prvý, chce byť v sedle skôr ako my, aby nás mohol prichádzajúcich fotiť. Ja mažem najdôkladnejšie, a tak sa do stopy zaraďujem posledný. Sneh je premrznutý, rýchly. Beží sa mi dobre, mám dobre namazané, a tak sa postupne prebojúvam na čelo. Tesne pred sedlom predbieham aj Vlada, ale v sedle veru ledva lapám po dychu. Darmo, už nie sme najmladší. Ďalej pokračujeme traverzom Wechselského pohoria na Mariensee Bergstation. Mládež síce trocha frfle, že to je príliš po rovine (rozumej: vrstevnici), ale napokon ideme touto trasou všetci. Ako som už spomenul, sneh je dnes hodne rýchly, a tak ani nezbadáme a sme na konci našej cesty, pri hornej stanici lanovky z Mariensee. Lyžiarmi sa to tu len tak hemží. Nejaké to foto, tatranka či lepeňák a otáčame sa na spiatočnú cestu. Po zhruba kilometri stretáme pomalšiu skupinu – mládež a Števa, ktorý je dnes na bežkách po prvý raz po štyroch rokoch, a tak výkony, ktoré podáva, sú chvályhodné. Potrebujú namazať, tvrdý premrznutý sneh už sklznice lyží ošmirgľoval dohladka, Lenka má aj problémy s viazaním, treba opraviť. Zdržím sa pri nich riešením technických problémov tak desať- pätnásť minút. Potom pokračujem v pôvodnom tempe k chate Mariensee Schwaig, kde sa máme stretnúť. Tých pätnásť minút čakania ale mojim priateľom stačilo na to, aby mi oznámili ihneď po mojom príchode, že už nikde čakať nebudú, veď sme samostatná autová jednotka a že pôjdu rovno domov. S otvorenými ústami pozerám za odchádzajúcimi kamarátmi. Ale prečo si kaziť taký pekný deň. S dievkami a Piatkovcami posedíme na slniečku, čo–to pojeme a taktiež sa vydáme na ďalšiu cestu. Dnes sa mi beží mimoriadne dobre, napriek prejdeným kilometrom vôbec necítim únavu, a tak ešte premýšľam o predĺžení trasy o okruh cez Steyersberger Schwaig. Pohľad na hodinky ale zmrazí moje ambície – je štvrť na štyri, to by som už dobiehal pri čelovke. Púšťame sa z Dreilenderecku trasou Rundloipe. Z tejto trasy sú mimoriadne pekné výhľady na Stuhleck a Fischbacherské Alpy, Schneeberg a Raxalpe máme ako na dlani. Panorámalojpe s veľkým P. Pred piatou hodinou vyrážame z parkoviska v sedle mimoriadne spokojní k domovu. V nohách (teda v lyžiach) máme 33 km, v krásnom prostredí a za mimoriadne pekného počasia.

Pelé
Foto Pelé, Milan