S rokom 2009 sa na chalupe v Nemčekoch lúčilo spolu dvanásť ľudí, ktorí sa tu striedali v rôznych časoch. Na programe boli vychádzky do okolia a večer víno, spev, diáky z akcií v priebehu roka a rôzne maškrty. Nový rok 2010 privítalo v chlúpke strýčka Peleho desať našich členov a vzácny hosť a sponzor Milan.

Chalupná kronika 2009 – 2010

Fotografie môžete nájsť na stránkach Picasa.

Osoby a obsadenie:

Pelé, Svaťa, Peter O., Ctibor, Bejka, Milan, Maja
na chvíľočku Borko O.
na Silvestrovskú noc aj Alenka, Miško, Alenka a Maťko Balajkovci

Utorok 29. 12. 2009

Ako obyčajne, aj toho roku Peter s Borkom vyrazili na chalupu o deň skôr. Ráno docestovali autobusom do Skýcova a odtiaľ si to šliapu pešo do Jedľových Kostolian (krčma) a odtiaľ potom na chalupu. Tam ich čaká záslužná činnosť – chalúpku pootvárať, myšky von povyháňať a izbičku pre nás pekne vykúriť.

Streda 30. 12. 2009

Na obed prichádzajú na chalupu Ctibor s Bejkou a krátko po nich Pelé so Svaťou a Milanom. K nášmu žialu onedlho odchádza Boris – sice tu veľmi chcel s nami jeden pekný večer pobudnúť, ženuška jeho ale rozhodla ináč, a tak Boris ako poslušný manžel o piatej hodine poobede sadol v Kostoľanoch na autobus, aby bol o polnoci doma. Bejka so Svaťou a Petrom idú na návštevu k domorodej babke Katke, aby ako každý rok vypožičali veľký hrniec na kapustnicu. Vracajú sa vo veselej nálade – okrem výbornej hruškovice ich rozveselil výrok Katky, pohoršujúcou sa nad lenivosťou sveta. „Tie ženy nič nerobia pred pôrodom, nič nerobia po pôrode, tak, do piči, kedy budú robiť?“ (Nech mi čitateľ prepáči ten nepekný vulgarizmus, ale z úst tejto spravodlivo rozohnenej starej ženy znel ozaj komicky). Večer o ôsmej prichádza Majka, už sme viacmenej kompletní. Večer ako obyčajne – víno, spev.

Štvrtok 31. 12. 2009 , Silvester

Ráno počasie nič moc, hmla, sychravo. Rozhodujeme sa ísť len na krátky výlet na štál Borisko. Kým sa vykotíme z chalupy, hmla sadá k zemi a je nádherná inverzia. V Kostoľanoch iba tá veža na kostole vytŕča z hmly, nad tým modrá obloha. Paráda. Cestou si vybehneme na vrch Drienová, aby sme skontrolovali, ako pokročila stavba novej rozhľadne (tú starú pred rokom zbúrali). Budúca rozhľadňa je v rovnakom stave ako bola v lete, iba železná kostra. Inverzné výhľady z Drienovej sú dnes obzvlášť pôsobivé. Na Borisku sa dávame do reči s majiteľom miestneho ranča, ktorý si prezeráme. Koníky, kozičky, vietnamské prasiatka, k tomu jeden priateľský bernský salašnícky psík. Ctibor s Bejkou pokračujú do Hlbokej doliny a na Skýcovský mlyn, ostatní sa obraciame a ideme ľahšou a kratšou cestou rovno do Kostolian do krčmy. V dedine bola taká hmla, že aj ten znalec miestneho kraja Pelé zablúdil. O tretej majú v krčme záverečnú a tak sme už pred štvrtou zasa na chalúpke, kde chystáme všakovaké dobroty na večer. Voláme (ako sa patrí) nášmu náčelníkovi Vladovi, aby sme sa dozvedeli, že medzi nás nepríde ako pôvodne zamýšľal, „poněkud“ ho znechutil predsilvestrovský pobyt na Skalke a teraz je bez nálady. Ale aspoň sme ho počuli. O deviatej večer, keď už je zábava v plnom prúde, prichádza Alenka s famélijou, nuž pokračujeme v zábave v hojnejšom počte. Ako obvykle – víno, spev, po polnoci pribudli aj diáky. O šiestej hodine rannej idú do postieľok aj tí najskalnejší ponocovači.

Piatok 1. 1. 2010

Nový rok sa začal veľmi pekne, je krásne slnečné počasie, teplučko ako na jar, aj ten chabý poprašok snehu, ktorý nás na chalupe predvčerom privítal, je v nenávratne. Škoda taký pekný deň nevyužiť. Ihneď po raňajkách (rozumej: o dvanástej naobed) vyrážame na výlet na vrch Sokolec. Cestou sa od nás odpája Peter s Bejkou (pre ktorých je kostoĺanská krčma lákavejším cieľom), potom Svaťa (pre jej novučičkú titánovú nohu je tento výlet pridlhý) a spolu s ňou Majka s Balajkovcami (ktorí už cestujú domov). Trojica Milan, Ctibor a Pelé dosiahla skalnatý vrchol Skala v masíve Sokolca, aby si zaškrtli splnené okienko v turistickom záznamníku Jedľovokostoľansko a okrem toho sa pokochali dnes pred západom slnka mimoriadne pekným výhľadom. Na chalupu sa potom vracajú až za tmy.
Večer jako obvykle: víno, spev, diáky a všakovaké dobroty.

Sobota 2. 1. 2010

Ráno opäť sychravo, zima. Preč je včerajšie jarné počasie. Dnes nás čaká výlet k Živánskej veži (ďalšia z podmienok OTO Jedľovokostoľansko). Ideme cestou cez štále Drienky, Horné Lúčno, Dolné Lúčno. Na Dolnom Lúčne zaplačeme – jedna z najkrajších chalúpok tu na okolí je nenávratne zničená, na jej mieste stojí poschodový dom. Quo vadis cit a kultúra slovenského ľudu (hlavne toho majetnejšieho)! Zato na Živánskej veži sme prekvapení pozitívne – okolie veže je upravené, z Cigánskej doliny postavený nový, schodíkmi spevnený chodník, spevnené múry – na záchrane Živánskej veže sa v uplynulom roku zjavne dosť pracovalo. Potom sa prehupneme cez kopec do štálu Kazimírov a odtiaľ cez lúky okolo priepasti Horné Lúčno nazad na Nemčeky domov. Tu nás čaká milé prekvapenie – Bejka, ktorá chcela ísť dnes domov, si to rozmyslela a ostáva do zajtra, a s ňou aj Ctibor s Peťom. Čaká nás ďalší pekný večer – víno, spev, diáky. V teplo vykúrenej chalúpke počúvame, ako vonku fúka väčší a väčší vietor.

Nedeľa 3. 1. 2010

Ráno nás privítala zima. Celý kraj je prikrytý bielou snehovou perinkou, kde-tu záveje po včerajšom vetre, päť stupňov pod nulou. Krása. Ctibor nasadzuje reťaze na auto, aby sa vôbec dostal z chalupy. Potom aj s Bejkou a Petrom odchádzajú, ostávame iba my so Svaťou a Milan. Poprechádzame sa v snehu na svahoch Lomu, potom až do noci hrajeme Karkason.

Pondelok 4. 1. 2010

Budíček ešte za tmy, posledné upratovanie a balenie, o pol ôsmej odchádzame. Chalúpka opať osirela.

Fotografie môžete nájsť na stránkach Picasa.