Chalupná kronika 2015 – 2016

Osoby a obsadenie:	Pelé + Svaťa, Milan, Maja M.
	Borko, Vlado, Majka, Miro Mombat, Ivan
	Ctibor, Ondro, Péťa, Mário, Grétka
	Peťo Peťány

Prológ

V pondelok 28. 12. prichádza na chalupu opäť predskokan Milan, aby kúril a kúril, aby na chalupe pre nás teplo bolo.

Utorok 29. 12. 2015

Večer prichádza domáci pán Pelé so Svaťou a Majkou Markošovou. Vo štvorici si užívame pohodu prvého večera na chalupe.

Streda 30. 12. 2015

Je krásny deň. Ideme na výlet na Veľký Inovec, kde sa máme stretnúť s ďalšími chalupníkmi Borkom a Vladom. Autom sa odvezieme na Bukovinu, odkiaľ šliapeme po červenej značke na vrchol. Je ti dnes dosť rušno, najmä od Drozdova na Inovec smerujú početné skupiny turistov. Na vrchole vidíme, prečo – vyhráva tu skupina gajdošov a jeden gitarista, je tu spevno a veselo. Potom sa zastavíme na chate pod Inovcom na polievku – chata je už opäť otvorená, KST sa dokázalo aspoň dočasne dohodnúť s majiteľom Veľkého Inovca (ja viem, že to znie zvláštne, že aj významný kopec v chránenej krajinnej oblasti vlastní súkromník, ale na Slovensku je to tak). Pod chatou sa opäť rozdelíme – pešiaci Borko s Vladom, ku ktorým sa pridal Milan, idú na chalupu pešo, Pelé s dievčatami zostúpia späť na Bukovinu k autu. Cestou sa ešte zastavia pri Starohutskom vodopáde, kde obdivujú nádherné ľadové cencúle. Večer sa všetci stretáme na chalupe, kde pri varenom vínečku,  gitare a panáčikoch strávime pekný večer.

Štvrtok 31. 12. 2015, Silvester

Opäť krásny deň, presúvame sa autami do Velčíc, odkiaľ stúpame na Lysec. Pod Lyscom je opäť veselo – gitary, spev, kapustnica. Z vrcholových brál Lysca je nádherný výhľad. Potom bralá obídeme a zamierime k unikátnemu skalnému oknu. V sedle pod Lyscom sa rozdelíme – Pelé sa vracia do Velčíc pre auto, ostatní zostupujú na opačnú stranu kopca do Kostolian pod Tríbečom, kde obdivujú kostolík – údajne najstaršiu zachovalú sakrálnu stavbu na Slovensku. Borko s Vladom sa tu lúčia a sadajú na autobus smerujúci k domovu, pre ostatných príde Pelé autom a odváža ich na chalupu, kde už čakajú Majka, Miro a Ivan. Silvestrovanie sa môže začať. Dnes okrem vareného vínka a spevov aj nová detektívna hra, ktorú priniesla Majka – osadenstvo rieši častokrát veľmi podivné detektívne prípady, pri riešení ktorých by sa aj Kolombo zapotil. Potom polnočný prípitok, prskavky a šupky do postieľok.

Piatok 1. 1. 2016, Nový Rok

Krásne dni sa skončili, dnes je sivo. Ideme na výlet na vrch Včelár. Cez sedlo pod Drieňovou nad Jedľovými Kostoľanami na štál Modoš. Tu sme veľmi milo prekvapení peknými chalúpkami – zatiaľ čo na iných štáloch mnohí chalupári staré chalúpky prestavujú na neštýlové nové domy, tu sú všetky chalupy zachované v pôvodnom štýle, jedna krajšia ako druhá. Majiteľ jednej z nich nás pozýva na štamperlík a v chalúpke nás častuje dobrou slivovičkou. Oveľa horší zážitok nás čaká o kilometer ďalej pri bani Viktória. Ešte vlani to bola unikátna pamiatka na zaniknutú banskú činnosť v Jedľových Kostoľanoch, dnes už to je iba veľké smetisko. Ten bordel z banskej jamy už nik nevyberie, už len jamu zasypať. Je nám z toho smutno, ale darmo – aj také je Slovensko. Od Viktórie už stúpame na vrchol Včelár. Ten je zalesnený, pekné výhľady však máme zo skalnatého južného svahu kopca. Potom cez Uherele do Jedľových Kostolian, kde sa v krčme stretávame s Ctiborom a Ondrom, idúcich z Novej Bane cez Veľký Inovec. Večer na chalupu prichádza ešte Péťa Hornych a Mário priateľkou Grétkou. Dnes prichádzajú na program diáky z prastarých akcií, keď ešte digitály neboli.

Sobota 2. 1. 2016

Ráno nás Mário hostí výbornými palacinkami. Potom ideme na výlet na kopec Hradište nad Jedľovými Kostoľanmi. V Kostoľanoch sa stretávame s Peťom Iványim, ktorý je tu poprvýkrát. Potom stúpame cestou – necestou k zalesnenému vrcholu Hradište. Odtiaľ smerujeme k Živánskej veži. V ceste však máme rieku Žitavu, ktorú prekonávame po starom, polorozpadnutom moste – sú tu iba tri šmykľavé trámy tak na pol metra od seba, prosto adrenalín. Peťo radšej potiahne ešte kilometer k mostu pri horárni. Od Živánskej veže cez Kazimírov a Horné Lúčno na chalupu, prichádzame tesne pred zotmením. Večer odchádza Miro s obidvomi Majkami a Mário s Grétkou. Potom opäť varené vínko a spev.

Nedeľa 3. 1. 2016

Zavčas ráno (pred deviatou) z chalupy odchádza Milan s Ivanom. O niečo neskôr Ctibor s Ondrom, ktorí smerujú opäť do Novej Bane na vlak. Posledná skupinka statočných smeruje cez Bresovo a Krížne cesty (tu prekvapenie – po krásnej drevenej horárni, ktorá tu stála, ostala len holá lúka; lesný úrad ju zrovnal so zemou – samozrejme, ako sme sa dozvedeli, bez povolenia, veď načo, keď je to ich majetok) na skalnatý kopec Sokolec. Peťo, ktorý je tu po prvýkrát, je z neho nadšený, až do chvíle, čo sa pošmykne na skalách a narazí si nohu. Späť na chalupu došiel statočne, tam ho však udolal posttraumatický šok a ledva sme ho naložili do auta. Chalúpku upraceme, zamkneme a dávame sa na cestu do svojich domovov.

Ústredné heslo: Nalejme si bílé hovínka! (Nalejme si bílého vínka!)

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.