Splav Petržalských ramien

Dobrá správa pre tých, ktorým sa nechce za prírodou cestovať ďaleko do Álp, či iných vzdialených kútov sveta. Stačí ostať v Bratislave, dokonca v Petržalke a môžete tu objaviť krásne zákutia o ktorých väčšina Bratislavčanov nemá ani potuchy, poučiť sa o vývoji tohto územia a jeho histórii. Nájdete tu územie s krásnou prírodou lužného lesa, s unikátnou flórou a stretnete sa s bobrom, vodným vtáctvom, čiernou, jeleňou a srnčou zverou. A to všetko zvládnete za jedno jediné popoludnie.

Oprášil som svoje vodácke skúsenosti a začiatkom mája som zorganizoval expedíciu s až päťdesiatpercentnou účasťou štarťákov a podnikli sme splav Jaroveckého a Starohájskeho ramena. Začali sme od bufetu pri betonárke. Bolo krásne ráno a prvé prekvapenie – vo vode sa preháňalo neskutočné množstvo rýb, ktoré nás úplne ignorovali. Vyrazili sme proti prúdu a po dvesto metroch na úrovni prečerpávačky sa rameno končí. Čln sme preniesli asi sto metrov do Starohájskeho ramena. Túto časť volajú Zuzana a je to tá časť ramena, ktorou sa priváža z Dunaja vybagrovaný štrk do štrkovne.

Za zakotvenými bagrami a člnmi na prevážanie štrku príde to pravé orechové. Rameno je v úplne prírodnom stave, človek sa tu cíti ako v pralese a pritom sa plavíme asi dvadsať metrov od hrádze. Je to tá hrádza, kde sa spoločensky stýkajú Petržalčania a kamuflujú to športovými aktivitami na bicykloch, korčuliach a podobne.

Po dosť adrenalínovom prekonávaní spadnutých stromov sa dostávame k miestu, kde je rameno asi na dvadsiatich metroch zasypané. Vedie tade cesta a je tu veľmi zaujímavá obojstranná informačná tabuľa o vzniku Starohájskeho ostrova a dozviete sa aj to, čo v skutočnosti bolo Vlčie hrdlo.

Cesta vedie k bunkru – pechotnému zrubu B-S-15 –„Ostrov“ z línie československého opevnenia z čias tesne pred druhou svetovou vojnou. Stojí na brehu Dunaja a je posledný v línii opevnení. Je unikátny v tom, že vzhľadom na časté vysoké vody má len jedno podlažie a strieľne s guľometnou výzbrojou a kanónom má len na strane od Dunaja. V čase oslobodzovania Bratislavy dostal zásah delovým granátom, ale kvalita betónu je taká, že to miesto ťažko spozorujete.

Cez cestu sme prenášali asi päťdesiat metrov a úspešne sme vplávali do Dunaja. Minuli sme bunker aj ústie Starohájskeho ramena (Zuzana) a po niekoľkých kilometroch sme vplávali do Jaroveckého ramena. Preplávali sme špalierom historických plavidiel a množstva neuveriteľných „hausbótov“, preniesli čln cez cestu na zemník a skončili na tom istom mieste, kde sme ráno začínali. Záver splavu sa tradične konal v bufete.

Ctibor Páchnik
Fotografie: Ctibor a Vlado Páchnik

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.