Po mnohých turistických akciách diaľkoplazeckého typu som sa nechal inšpirovať Pelého záľubou v poznávaní pohorí v blízkom zahraničí a spolu s trnavskými turistami z TK Spartak sme sa vybrali 27. a 28. októbra do rozlohou malého, ale prírodnými a historickými zaujímavosťami veľkého pohoria Chřiby.

Poznávanie v pohorí Chřiby

Fotky z akcie nájdete tu.

Pohorie Chřiby pripomína Malé Karpaty, rozlohou je však asi tretinové, ale toto malé územie je priam prehustené slávnymi dejmi z čias Veľkej Moravy. Niet sa čo čudovať, sme v samom srdci tohto štátneho útvaru, ktorého integrálnou súčasťou sme boli aj my. Podľa niektorých historikov práve tu bola oná „nevýslovná pevnosť Rasticova“. Zrejme nešlo o jedno miesto, ale o v tej dobe unikátny systém opevneného územia, skladajúceho sa z reťaze opevnených bodov, zásekov a hradísk navzájom sa podporujúcich s jednotným velením. Do neskoršej doby sa preniesol jeho názov v podobe Velehrad.

Prvý deň

Po príchode sme zaparkovali U křížku a naša prvá poznávacia zastávka bola zrúcanina stredovekého hradu Cimburk.
Hrad bol postavený na prelome 13. a 14. storočia. Je tu zachovaných mnoho stavebných detailov, ktoré napovedajú inšpiráciu vo francúzkej fortifikačnej architektúre. Slúžil do roku 1776, kedy vyhorel a nebol už obnovený. V súčasnosti na hrade prebiehajú záchranné práce s cieľom zastaviť rozpad a prispôsobiť ho turistickému a kultúrnemu využitiu. Platí sa vstupné a hrad má svojho kastelána, ktorý tu žije celý rok.
Ďalej sme pokračovali cez Kozel popri skalnom útvare Kazatelna k najvýznamnejšej lokalite našej cesty na horu Svätého Klimenta.
Zrejme sme v duchovnom centre Veľkej Moravy. Na tomto mieste sa našlo hradisko, kostolík z 9. storočia a zvyšky augustiniánskeho kláštora zo 14. storočia, ktorí rozšírili kostol o loď s predsieňou. Traduje sa, že knieža Rastislav práve tu vytvoril podmienky Konštantínovi a Metodovi ku vzdelávaniu svojich žiakov. V tomto kňažskom seminári zrejme boli uložené pozostatky svätého Klimenta až do doby ich odvozu do Ríma. Po smrti Konštantína viedol seminár Metod už ako arcibiskup a predpokladá sa, že tu môže byť aj pochovaný.
Vraciame sa k autu a presúvame sa do ďalšej významnej lokality, do obce Modrá. Odborníkom je známa ako miesto, kde stála najstaršia sakrálna stavba na území Česka aj Slovenska. Kostolík je datovaný do obdobia na prelome 8. a 9. storočia. Pri jeho základoch postavili jeho repliku, ktorá je súčasťou archeoskanzenu.

Archeoskanzen je skutočne dobrá myšlienka. Sú v ňom postavené rekonštrukcie obytných a hospodárskych stavieb poľnohospodárov a remeselníkov z 9. storočia. Práve tu človek dnešnej konzumnej doby zistí, ako málo treba k životu a že šťastie sa nemeria množstvom technických výdobytkov, ktoré nám často neslúžia, ale nás zotročujú a oberajú o citové a duchovné zážitky, potrebné v živote ako soľ.
Presúvame sa do sedla Bunč, kde máme ubytovanie v penzióne, ktorý bol založený v roku 1924 ako turistická chata KČST. Dnes patrí firme Jelínek Vizovice. Je po dôkladnej rekonštrukcii, v reštaurácii sa varí dobre, za prijateľné ceny a čo je dôležité nestratila sa útulnosť horskej chaty.

Druhý deň

V tento deň – 28. októbra, je štátny sviatok, založenie ČSR. Miestni turisti organizujú výstup na najvyšší vrch pohoria Brdo. Vzdialenosť je malá, preto si robíme vlastný okruh cez Komínske skaly, späť na Bunč, potom cez rekreačný areál Kamínka a dedinu Roštín na vrchol.
Je tu sila národa. Čo je však zaujímavejšie, už z diaľky sa na temene kopca vypína mohutná kamemmá veža. Svojim vzhľadom evokuje obraz stredovekej strážnej veže. Je to však rozhľadňa s novým spôsobom prevádzky, na ktorý si asi budeme musieť zvykať. Má otváracie hodiny a platí sa vstupné. Budovu rozhľadne aj malý bufet obhospodaruje platený správca, ktorý sa stará o jej prevádzku, ale aj údržbu. Je vysoká 17 metrov a na najvyššom podlaží je vyhliadková plošina, ktorá je krytá a presklená. Na turistu neprší ani nefúka, jednoducho priam otrasný komfort.
Vraciame sa na Bunč a už nám ostáva len sledovať peknú krajinu na ceste domov.

Text a foto Ctibor Páchnik