Predĺžený víkend v Haller Mauern

27. – 30. september 2012

Posledný septembrový predĺžený víkend posobila početná skupina nášho klubu v Rakúskom pohorí Haller Mauern. Bývali sme v útulnej chate nad mestečkom Spital am Pyhrn, ktorú sme obývali spoločne s členmi turistického klubu HP. V prvý deň pobytu, v piatok, nás privítalo pekné počasie, ako stvorené na výstup na najvyšší vrchol pohoria Haller Mauern, 2244 metrov vysoký Groser Pyhrgas. Túra to bola riadna, od chaty Bosruckhutte, kam sa dá odviezť autom, 1200 metrové prevýšenie, strmý terén. Výstup nám dal riadne zabrať. Poobede prichádza Pelé so Svaťou a Lenkou, tí už dnes pochopiteľne kopec nestíhajú, idú iba na krátku túru do rokliny Dr. Vogelsangklamm – krátka, ale pekná roklina, potok hučí pomedzi skalné steny a vodopádmi zdoláva kaskády, roklinou sa dá preisť iba po vybudovaných drevených mostíkoch.

V sobotu vyrážame zdolať druhú dominantu tejto časti pohoria – o dvesto metrov nižší, ale rovnako mohutný a majestátny Bosruck. Štvorčlenná skupina v zložení Pelé, Lenka a Vlado s Ivanom z HP majú v úmysle prejsť celý hrebeň masívu od západu na východ. Na túru vyrážajú opäť z Bosruckhutte, stúpajú do sedla Arlingsattel, odkiaľ vedie po hrebeni masívu klettersteig (rozumej zaistená cesta) obtiažnosti A-B. Počasie dnes nie je také dokonalé ako včera, ešte kým prídu do sedla začne pršať. Dážď našťastie nie je silný a netrvá dlho, vďaka nemu bude ale exponovaný terén šmyklavejší a tým pádom náročnejší. Klettersteig je veľmi pekný, vzdušný a nie veľmi ťažký. Kým prídu na vrchol, aj to počasie sa umúdri, nakoniec je dnes celkom pekný deň s ďalekými výhľadmi. Na vrchole sa mali stretnúť so zvyškom partie, ktorí idú na vrchol ľahšou normálkou zo sedla Pyrnpass. Po včerajšej mohutnej túre sú však unavení a tak výstup ukončia na prvom predvrchole v hrebeni Bosrucku – 1925 m vysokom Kitzsteine. Zostupujeme už potom všetci rovnako do sedla Pyrnpass. Dnešný večer po dvoch pekných túrach sa priam núka na družobný spoločenský večer, program osadenstva chaty sa však rozpadá do niekoľkých záujmových skupiniek (a to aj vovnútri jednotlivých klubov) a tak sa společný spoločenský večer nekoná.

Počasie v nedeľu už pekným nazvať nemožno. V noci pršalo, ráno je oblačno a hmlisto. Niektorí vyrážajú domov už ráno, väčšina ide na krátky výlet do Dr. Vogelsangklamu, na ktorý je dnešné počasie priam idealne. Iba Pelé s Lenkou vyrážajú do hôr – smerujú na Groser Pyhrgass; piatkový hromadný výstup naň zmeškali. Sprevádza ich Ondro, ktorý je závislý na doprave Pelého autom. Pelé je nenapraviteľný optimista a verí Rakúskym meteorologom, podia ktorých sa má na obed vyčasiť. Aj to vyzerá, že budú mať pravdu – keď sa dostanú nad hranicu lesa, hmly sa trhajú a dramaticky poodhalujú okolité kopce. Úžasný zážitok. Pod vrcholom však opäť vchádzajú do hmly a tak sa z kopca žiadne výhľady nekonajú. Chatu potom opúšťajú ako poslední. Na tejto akcii bol jednoznačne najzdatnejším turistom Ondro, ktorý napriek svojmu úctyhodnému veku sedemdesiat rokov vystúpil na Groser Pyhrgass dvakrát.

Kto sa zúčastnil:
Z nášho klubu Pelé, Svaťa, Lenka, Marienka, Miro, Maja, Bejka, Peter a Ondro
Naši sympatizanti Péťa, Péťa, Alice, Lenka a Martin
Z turistov HP Monika, Vlado, Ivan, Lukáš, Petra a Soňa

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.