Murán

Murán znamenal v starej slovencine mociar. Nakolko sa v minulosti na západ od Revúcej rozkladali mociare, obec, ktorá tu vznikla dostala názov Murán, z coho neskôr vznikol Murán. Nuž a nedaleko tejto obce, v národnom parku Muránska planina, v srdci prírody na polovníckej chate Havranné, sa uskutocnila naša tohorocná klubová turistická dovolenka.

Sobota 21. 7. 2012

Krátko po poludní sa stretáme všetci desiati v Cervenej Skale. Dvomi autami sa odvezieme na Velkú Lúku, kde v horárni nafasujeme klúce od chaty a všetko potrebné, potom na chatu Havranné. Milá chata na lúke, vôkol husté lesy. Len pramen vody nie a nie nájst. Nuž odchádzame opät na Velkú Lúku, aby sme sa dozvedeli, že pri chate vody niet, treba si ju tam priviezt. Aspon že nám požicali dve 25 litrové bandasky. V podvecer prichádza skupina, idúca z Cervenej Skaly pešo. Využili služieb GPS navigátora, chceli si cestu skrátit, len pozabudli, že nie sú v Malých Karpatoch a tak sa rôzne motali nepriechodným terénom. Ich túra naplnila do bodky definíciu skratky – „je to síce dalej, zato horšia cesta“ – a tak prichádzajú na Havranné s dvojhodinovým oneskorením. Potom už len výborný guláš (šéfkuchár Borko), víno, spev.

Nedela 22. 7. 2012

Na Pasekách parkujeme auto, smerujeme do Martinovej doliny. Hned na jej zaciatku tabula, upozornujúca na „zvýšenú možnost stretnutia s medvedom.“ To aby sme vedeli, v akých sa pohybujeme horách. Martinova dolina je z oboch strán lemovaná skalami, ktoré však zakrýva hustý les. Divocina. Vrch Voniaca, na ktorý nás dolina zaviedla, sklamal – ocakávaný, mapou slubovaný výhlad sa nekonal, stále sme v lese. Podobný je aj celý hreben cez Ostricu a Javor, stále v lese, len z jediného miesta sa nám odkryl výhlad na Klenovský Vepor. Jediným spestrením dnešnej túry je Nižná Klaková – snád najkrajšia lúka na Muránskej planine. Pasúce sa koníky nechýbajú. Na záver kúpel v studnicke na Studni na Muráni, kde na nás už caká auto, ktoré tu zanechala druhá skupina idúca v protismere.

Pondelok 23. 7. 2012

Dnes naše kroky smerujú na Muránsky hrad. Pešiaci idú z Havranného, tí co chcú po vcerajšej túre oddychovat, sa odvezú autom na Velkú Lúku. Muránsky hrad milo prekvapil, šenkár v bufete pod hradom už menej, ale pivo v dnešnom teple dobre padlo. Ešte odskok do malej Wesselenyho jaskyne, z ktorej dojmy boli u rôznych clenov výpravy dost odlišné, potom cez Poludnicu (nádherný výhlad) na známu Studnu na Muráni, kde opät caká druhé auto.

Utorok 24. 7. 2012

Dnes sa delíme na tri skupiny. Jedna smeruje do sedla Zbojská, kde máme v úmysle pozriet nový náucný chodník po stopách zbojníka Jakuba Surovca. Druhá skupina (Borko, Palko, Peter) tam smeruje tiež, cestou ale urobia pokus o výstup na Hradovú nad Tisovcom. O pokuse hovorím preto, lebo záverecný skalný hreben neodradil iba Borka. Tretia skupina ide z Havranného do sedla Zbojská pešo. V salaši na Zbojskách sa všetci stretáme. Trojica Boris, Miro a Ondro potom idú pešo nazad na Havranné, Boris si cestou urobí „odskok“ na Fabovu holu.

Chodník zbojníka Jakuba Surovca milo prekvapil. Z velkej casti je vedený nepriechodnou, skalnatou roklinou v Dracej doline. Skalné steny popri vodopádoch prekonávame za pomoci drevených rebríkov, nad potokom balansujeme na klzkých brvnách ktoré plnia funkciu mostov. Nádhera. Padnút z brvna do potoka sa podarilo iba Ondrovi, ostatní sme ostali suchí. Vecera v salaši v sedle Zbojská taktiež nemá chybu.

Streda 25. 7. 2012

Pocasie sa pokazilo, zrána prší. Podaktorí (Ondro, Peter, Miro) preto dnes celkom rozumne dávajú prednost mariášu pred turistikou, Borko odchádza domov, Valika, Svata a Ctibor idú za kultúrou do Revúcej. Len skalní turisti Boris, Palko, Majka a Pelé idú napriek obcasnému miernemu daždu na Stolicu. Cestou nachádzajú prvé hríby – príjemné to spestrenie vecere. Po úspešnom výstupe na Stolicu sa zastavia (tak ako pred nimi kultúrna skupina) pri obci Magnezitovce, kde je historický mohutný železnicný viadukt a hned za ním tunel, ktorým však železnica nikdy neviedla. Postavili to tu pocas vojny, ktorá sa však skoncila skôr ako stacili trat dokoncit a potom už nemala opodstatnenie. Zaujímavá technicko-kultúrna vložka.

Štvrtok 26. 7. 2012

Svata s Majkou idú oproti Karolovi, ktorý dnes prišiel vlakom do Cervenej Skaly a šliape odtial. Nepokúšal sa cestou o žiadne skratky a tak prišiel celkom rýchlo. Ostatní ideme nazriet aspon na kúsok do Javorníkovej doliny. Divoká, skalnatá, zarúbaná, pekná. Potom nazrieme do Hrdzavej doliny, absolvujeme krátky náucný chodník do Suchej doliny k skalným dieram na jej zaciatku. Boris pokracuje na Havranné pešo (napriek silnému daždu; treba ale povedat, že ked sa od nás tam dole odpojil, ešte nepršalo). Ostatní posedíme v krcme v Muráni a potom hor sa na Havranné zvítat sa s Karolom. Dnešná túra nebola velmi nárocná a tak spolocenský vecer pri ohníku nemá chybu a pretiahne sa do neskorých nocných hodín.

Piatok 27. 7. 2012

V posledný den nášho pobytu na Muránskej planine ideme po prvýkrát na túru všetci spolu. Zo Studne smerujeme do sedla Sitárovo, potom dolinou za Nehovým do doliny Hronec (trocha menej príjemný úsek po asfalte). Potom stúpame okolo Malej Stožky do sedla, kde nás zastihla búrka a silný dážd. Chvílu sa skrývame pod malou strieškou informacnej tabule náucného chodníka, potom sa delíme – Peto, Ondro a Palko idú do blízkeho sedla Burda skryt sa v bufete a dat si pivo, ostatní zbehneme do blízkej horárne Stožky skryt sa v senníku. Po daždi pokracujeme výstupom na Nižnú Klakovú s nádhernými výhladmi na Stožky, cestou navštívime útvar zvaný Skalná brána. Z už známej lúky na Nižnej Klakovej je to už na Studnu na Muráni co by kamenom dohodil.

Sobota 28. 7. 2012

Dnes sa nám pobyt v tomto krásnom, tichom kúte prírody koncí. Za celý týžden sme na Havrannom nevideli cloveka (ani na túrach sme ich vela nestretli, ak pravda nerátam Muránsky hrad). Taký je to tu Bohom zabudnutý kraj. Ani toho macka, pred ktorým nás všetci varovali, sme nevideli. Spolocnost nám robila iba líška, ktorá evidentne túto horáren obývala a dost výrazne nám dávala najavo, že sme tu nevítaní hostia. Dokázala zfutrovat špongiu na umývanie riadu (asi jej vonala nejakou dobrotou) a dôsledne poumývala všetky riady, ktoré sme na noc zabudli schovat do chaty. Debaty o tom, co s nacatým dnom, vyriešil Pelé – na kraji lesa hned za chatou našiel zo desat nádherných dubákov. Rozpútal tým hubové šialenstvo a všetci sa rozprchli po lese. Úspech nebol ale valný, tak sa cestou domov ešte zastavíme v sedle Dielik, kde je to s výskytom húb o nieco lepšie. Náš týždenný pobyt na Muránskej planine potom zakoncíme v známom salaši v sedle Zbojská. Dnes je tu podstatne rušnejšie, ako bolo v utorok, takže obsluha už nie je tak príjemne rýchla a ceny nápojov od utorka narástli o 20 %. Kuchári sú ale stále dobrí, a tak odchádzame s uspokojenými chutovými receptormi a s plným bruškom.

Kto sa zúcastnil:
Borko , ktorý pre nás chatu vybavil, za co mu patrí naša vdaka
Pelé, Svata, Majka, Boris, Miro
Peter, Ondro, Palko, Ctibor,
Valika a na pár dní Karol

Fotografie môžete nájsť na našej stránke Picasa.