Blíži sa sobota. A nie hocaká. Tretí raz organizujeme Cik Cak. Prídu ľudia? Koľkí? Bude pršať? Koľko?
Znova raz prežívame trochu napätia a zvedavosti pred štartom nášho diaľkového pochodu. Sledujeme predpovede počasia a drkoceme zubami už večer pred obrazovkou televízie či počítača. Kupujeme pršiplášte a balíme celty na kontroly.

Malokarpatský CikCak

Blíži sa sobota. A nie hocaká. Tretí raz organizujeme Cik Cak. Prídu ľudia? Koľkí? Bude pršať? Koľko?

Znova raz prežívame trochu napätia a zvedavosti pred štartom nášho diaľkového pochodu. Sledujeme predpovede počasia a drkoceme zubami už večer pred obrazovkou televízie či počítača. Kupujeme pršiplášte a balíme celty na kontroly.

Ráno 10. apríla prichádzam na štart presne o 7.00 a už ma čaká prvý účastník. Je slnečno a na túto rannú hodinu celkom príjemne. Rozdávam štartovné listy postupne prichádzajúcim turistom a bežcom. Nazbiera sa ich šestnásť odhodlaných prejsť 50 kilometrovú trasu.

Na prvú kontrolu na Medené Hámre ide Musto na bicykli posilnený dobrými raňajkami a má čo robiť aby stihol skontrolovať prvých účastníkov. Ani sa mu to celkom nepodarí, hoci trasa tu vedie na kuse po asfalte a Musto môže nasadiť stíhaciu jazdu.

Kontrola v Jure je súčasne štartom na 38 km trasu. Pridávajú sa štyria štartujúci. Majka rozkladá ohník a vytvára teplú pohodovú atmosféru.

To na Košiarisku je už čas na občerstvenie v Cementárke. Pridávajú sa aj naši oddieloví výletníci. Inak už dávno nie sme diaľkársky klub, a tento rok trasu pochodu nikto z nás nezdolal.

Dolu do Limbachu je asi najnepríjemnejší cak, (alebo je to cik?). O to príjemnejšie je občerstviť sa Milanovým bielym vínkom a domácimi dobrotami na kontrole u Sváťi a Peleho.

Hore na Tri kamenné kopce sa takmer všetci vyberajú asfaltovým variantom. Je to kratšie ale vôbec im nezávidím. Na poslednej kontrole u Borisa sú prví bežci takmer polhodinu pred termínom. Ochutnajú červené, niečo pojedia a z posedenia ich vyženie olovená obloha hroziaca dažďom.

Horúčkovito si staviam celtový prístrešok, byť tu mokrý vyše tri hodiny ma neláka. Škoda len, že som si k tej celte zabudol vziať špagát, takto improvizujem z toho, čo príroda a drevorubači zanechali na mieste. Krupobitie ma samozrejme zastihne nepripraveného, ale nasledujúce prehánky už strávim pod strechou. Postupne prichádzajú o odchádzajú pochodníci, niektorí v pršiplášti, iní už zase osvietení slniečkom. Spolu s poslednými balím kontrolu o pol piatej a vyberáme sa do cieľa na Bielom kríži.

Tu je pohoda najväčšia, Jozef udeľuje diplomy, popíjame, pojedáme, povedáme, niektorí aj povädáme. Ročník sa vydaril, ľudí prišlo asi rovnako ako pred rokom, pochválili nás, veľmi sme nezmokli a hlavne nám dnes všetkým bolo v lese a spolu dobre.

Viac fotografií nájdete v našej fotogalérií.

Text a foto: Boris.

Zoznam
Správa