Chalupná kronika 2013 – 2014

Osoby a obsadenie:

Pelé, Svaťa, Majka, Miro, Milan, Bejka, Ivan, Karol, Peťo, Ondro, Borko, Mário s Klárkou, Péťa

Na tohoročné silvestrovanie vymyslel Pelé trošku netradičný termín. Vzhľadom na skladbu sviatkov sa ukázalo výhodné akciu začať Silvestrom, potom sa dalo na dva dni dovolenky byť na chalupe až do Troch kráľov, teda celý týždeň. Ťažko povedať, či to bolo šťastné rozhodnutie. Niekomu to vyhovovalo veľmi, iným menej či málo, ale nikdy sa všetkým zavďačiť nedá.

Nedeľa 29. 12. 2013, predohra

Na chalupu (tradične) prichádza prvá Majka, aby chalupu vykúrila a užila si kľudu a samoty pred príchodom divej zveri.

Pondelok 30. 12. 2013, zahájenie

Dnes prichádzajú ďalší silvestrovatelia – Ivan, Milan, Karol, Bejka a Miro. Prežívajú prvý pekný večer na chalúpke (už Marienkou doteplučka rozkúrenej) pri vínečku.

Utorok 31. 12. 2013, Silvester

Počasie žiadny zázrak – sychravo, zamračené, ale treba sa prevetrať na výlete. Kroky skupiny smerujú cez Bresov štál na Krížne cesty a na Debnárov štál s cieľom navštíviť Jazvinskú jaskyňu. Tá je dobre ukrytá v lese, správnu cestu k nej im ukáže jeden miestny ujko. Z reči vysvitlo, že je rušňovodič na dôchodku, a tak si s našim rušňovodičom Milanom veľmi dobre pokecali o mašinkách. Krátko po poludní na chalupu prichádza hostiteľská dvojica Pelé a Svaťa, privážajú so sebou Petra. Po návrate z výletu zvítanie, varenie špekáčikov a kapustnice, chystanie obložených mís, varenie vína, a silvestrovská zábava môže začať. Prebehla v pohode a dobrej nálade, aj keď bez hudby, Pelému sa po takom malom incidente nechce hrať na gitare. Nuž hráme Šarády, zábava je to preveliká. Polnočné šampanské, prípitok, ešte chvíľku posedieť a potom šup do postieľok.

Streda 1. 1. 2014, Nový Rok

Rok 2014 sa nezačal práve najlepšie – je hmla, od rána jemno ale vytrvale prší. Pelé naplánoval výlet na Skerešovú, nikomu sa ale na výlet do toho nevľúdneho počasia nechce. Asi by sme boli celý deň na chalupe, Karol ale ide na autobus a domov, nuž ho odprevádzame do Kostolian, nazad sa vraciame cez lúky. Stále mrholí. Večer trávime pri Karkasone, potom prichádza Mário s malou Klárkou. Milan má kamarátku, s ktorou sa po celý večer hrá, ostatní si vychutnávame výbornú kávu, ktorú nám Mário pripravuje každému na mieru. Pekný gastronomický zážitok, Mário je majster vo varení kávy.

Štvrtok 2. 1. 2013, konečne výlet

Vonku je hmlisto a zatiahnuté, ale neprší a tak vyrážame konečne na riadny výlet. Autami sa odvážame nad osadu Muler a odtiaľ smerujeme na Oselný vrch. Je to krásny skalnatý kopec, aký by človek v zalesnenom Tríbeči nečakal. Lesnými cestičkami potom pokračujeme cez dolinu na Dobrolínske skaly. Škoda, že výhľady sú také sivé a zahmlené, v peknom počasí to mohla byť paráda. Pelé s Milanom sa ešte pokúsili narýchlo nájsť Dobrolínsku jaskyňu, čo sa im nepodarilo, zato sa im podarilo ponáhľajúc sa za skôr odivšou skupinou veľmi čudne sa zamotať na turistickej značke, takže zrazu boli v Radobici, tri kilometre od auta. Našťastie Ivan bol pri aute, mal zapnutý mobil a Svaťa mala kľúče, tak to dobre dopadlo a nemuseli na zablúdivších čakať ďalšiu hodinu, kým by sa k autu po hradskej dopajdali.

Večer odchádzajú Majka s Mirom a Mário s Klárkou, prichádza Péťa (a už ráno prišiel Ondro).

Piatok 3. 1. 2014, príchod ďalších chalupárov

Konečne pekný deň, slnko sa na nás smeje od rána. Dnes máme dohodnuté stretnutie na Krížnych cestách s Borisom, ktorý ide z Malej lehoty. Sprevádzajú ho traja kamaráti – Borisov otec, Emil Gluch a ešte jeden – čo keby mal Boris v pláne lámanie nôh ako vlani! Nič také sa však dnes neprihodilo, obe skupiny sa stretli pri horárni Krížne cesty a odtiaľ spoločne pokračovali na chalupu. Na chalupe krátke posedenie pri kapustnici a špekáčikoch, reč sa točí prevážne okolo Islandu, na ktorý sa táto partia o pár mesiacov chystá. Emil mierne rozosmutnil Pelého, keď hneď začal rozprávať, ako by sa dala chalupa vylepšiť a Pelé si o nej myslí že je dokonalá. Po krátkom odpočinku sa pocestní vydávajú na autobus do Jedľových Kostolian, ostal iba Borko. Večer odchádza Ivan s Bejkou.

Sobota 4. 1. 2014, hradný deň

Opäť sychravo, vyrážame na Hrušovský hrad. Väčšina ide pešo z chalupy, Pelé so Svaťou a Petrom idú na Hrušov autom. Na hradnej zrúcanine sa stretáme obe skupiny, na hrad v pohode vystúpil aj Peťo – je to jeho prvá túra po predvlaňajšej operácii srdca. Pod hradom sa lúčime s Borkom a Peťom, ktorí odchádzajú domov, v oklieštenej zostave posledných piatich statočných ideme ešte na Vápenný vrch nad Skýcovom. Výstup naň dá zabrať, drevené stupne, ktoré v minulosti uľahčovali cestu strmým svahom, sú vytrhané. Z rozhľadne na vrchole ostala taktiež iba hŕba práchnivého dreva a štyri betónové ukotvovacie stĺpiky. Rovnaký osud stretol aj ostatné časti náučného chodníka Vápenný vrch, ktorý tu bol celkom nedávno za nemalé peniaze z Európskej únie vybudovaný. Zjavne tu nešlo o nič iné, než sa nabaliť peniazmi z únie (už vtedy som sa čudoval, ako mohlo tých pár tabúl náučného chodníka stáť toľko miliónov), na údržbu už nik nedal ani cent. Nie veľmi dobrá vizitka pre obec Skýcov, asi by sa v Bruseli čudovali, ako v Skýcove hospodária s ich peniazmi!

Večer na chalúpke ako iný – dobrá večera čo nám Svaťa navarila, varené vínko (ktoré navaril Milan), Karkason, diáky. Dnes prišiel rad aj na Pelého gitaru, trochu sme si zaspievali.

Nedeľa 5. 1. 2014, výlet do Štiavnických vrchov

Prší už od večera, už sa bojíme, že z výletu dnes nebude nič. Našťastie pred obedom pršať prestalo, tak vyrážame Péťovým autom do Tekovskej Breznice, odkiaľ lesom vystúpime na Pútnikov vrch. Bol by to vcelku bezvýznamný kopec, zaujímavý je však tým, že pod jeho vrcholom je zachovalý 300 metrov dlhý lávový prúd (Pútnikov vrch je jednou z najmladších sopiek na Slovensku). Dnes má lávový prúd podobu na lúke zreteľného dlhého a niekoľko metrov vysokého kríkmi porasteného valu, v čele ktorého sú zreteľné sopečné skaly. Z Pútnikovho vrchu ideme cestou – necestou terénom cez dolinu a vodnatý potok na protiľahlý hrebeň (otec zakladateľ s našimi pešiakmi by z nás mali radosť, a neuľahčili sme si to ani GPS- kou), po ňom dojdeme na mohutnú výhľadovú skalu nad Tekovskou Breznicou, pri ktorej sú veľmi chabé zvyšky hradu Hrádok. V skalnej stene objavujeme prázdne hniezdo pravdepodobne orla. Keď zostúpime do Tekovskej Breznice k autu, opäť prší.

Pondelok 6. 1. 2014, záver

Posledný deň na chalupe. Chalúpka sa s nami lúči slnečným počasím, dnes je najkrajší deň za celý pobyt. Milan, Ondro a Péťa idú do Obýc a na Skerešovú, Pelé so Svaťou ostávajú na chalupe a dávajú ju do poriadku po týždňovom hodovaní. Večer všetci odchádzame do svojich domovov.

Ústredné heslo akcie: Plával po Dunaji klavír s ihlou. Klavír sa pýta: „Počuješ, ihlička, ako pekne hrám?“ „Nepočujem, mám v uchu vodu.“

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.